Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-20-2000.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Subarea
0Er/20/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: L. V., Š. T. U. N., Y.C. X, V., K.: XX XXX XXX, T. T.: T. V., W.. XX.XX.XXXX, Y. F. Z. XXX, A. XX.X.XXXX, I. U. XX,XX X., M. T.Z. V. XX,XX X. E. M. X., U. V. U. T. L. X.: K.. R.. F. Q., X. Ú. L. L. Ž. Č.. X, XXX XX V., T. L..A.. X. XXXX/XXXX, M.
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.12.1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* U. Okresným L. V. K. H. X.X.XXXX, F. X. T. L. X. K.. R.. F. Q.. X. M. U. T. X. R. T. C. Y. L. U. V., U. T. Č.. V.. XXRob XXX/XXXX-X A. H. XX.X.XXXX, V. W. H. XX.X.XXXX T. E. U..
2. Dňa 18.04.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný T. V., W.. XX.X.XXXX, W. F. Z. XXX, A. H.Ň. XX.X.XXXX E. U. H. V. T. T. (U. X. V. T.) L. H. V. A.. L. T. T. L.H. X. E. A., Ž. Okresný L. V. - I. G. A. H. XX.X.XXXX, L.. A.. XXD/XXX/XXXX, H. XXX/XXXX, H. V. A.. G. C. L. L. T. E. U. H.Ň. XX.X.XXXX.
3. Súd šetrením zistil, že oprávnený bol v priebehu exekúcie vymazaný z Obchodného registra SR dňa 21.9.2006 bez právneho nástupcu.
4. Podľa § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
5. Podľa § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.
7. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.
8. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
9. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
10. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný T. V., W.. XX.X.XXXX, W. F. Z. XXX, A. H. XX.X.XXXX E. U. H. V. T. T. (U. X. V. T.) L. H.Č. V. A.. L. T. T. L. X. E. A., Ž. Okresný L. V. - I. G. A. H. XX.X.XXXX, L.. A.. XXD/XXX/XXXX, H. XXX/XXXX, H. V. A.. G. C. L. L. T. E. U. H. XX.X.XXXX.
11. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.
12. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.01.2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
14. Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
15. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 01. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo robí exekúciu neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. V zmysle ustanovenia § 203 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
18. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, lebo povinný zomrel počas exekúcie nemajetný a bez právneho nástupcu čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Súd nemohol zaviazať oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože do 01.02.2002 nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
19. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.
20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).
21. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“
22. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).