Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-618-2012.pdf
PDF · 74.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/618/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pob. Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce, proti povinnému doc. Ing. Alexandra Chapčáková, PhD., so sídlom kancelárie Holubyho 12, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, o vymoženie 4.690,27 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 46,03 eur, na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pob. Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13.3.2018 súdny exekútor súdu oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
8. Skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz mal súd za preukázanú z Obchodného vestníka č. 7/2018, v ktorom Okresný súd Košice I publikoval uznesenie sp.zn. 26OdK/173/2017 zo dňa 2.1.2018, ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - M.. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uvedeného uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. 10.1.2018 (§ 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Súd súčasne týmto uznesením do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil doc. Ing. Alexandru Chapčákovú, PhD..
9. Z vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Košice I mal súd za preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V zmysle citovaných zákonných ust. § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa exekučné konanie zastavilo.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
18. Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie vo výške 68,96 eur.
19. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 49,80 eur za 15 úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2 úkony doručenia príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,2 úkony doručenia exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 3 úkonov zisťovania platiteľa mzdy povinného a 5 úkonov ďalšieho zisťovania majetku povinného. Na základe predloženej špecifikácie úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonal 8 úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného. Súd má za to, že súdny exekútor skúmal majetkové pomery povinného značnú dobu, pričom mal súdu predložiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie naďalej vykonávať exekúciu a neúmerne zvyšovať trovy exekúcie, čím postup súdneho exekútora súd nepovažuje za efektívny a hospodárny. Za daného stavu preto nie je zákonné priznať paušálnu odmenu za 3 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a 5 úkonov ďalšieho zisťovania majetku povinného, ale len za 1 úkon zisťovania platiteľa mzdy povinného a 1 úkon ďalšieho zisťovania majetku povinného, a teda súd priznal paušálnu odmenu za 9 úkonov exekučnej činnosti vo výške 29,88 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny a to aj bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdom.
20. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal na základe predloženej špecifikácie trov konania vo výške 6,20 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za položku „náhrada za administratívny materiál“ vo výške 3,00 eur. Súdnemu exekútorovi totiž náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene.
21. S poukazom na § 196 Exekučného poriadku, ak je súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (20 % DPH). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 6,64 eur z priznanej odmeny.
22. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 46,03 eur.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd zastavil exekúciu z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, ako je vyššie uvedené, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.