Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-953-2013.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Subarea
5Er/953/2013
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zast.: Roman Kvasnica a partner s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti povinnému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad so sídlom Stummerova 1553, Topoľčany, v konaní pre vymoženie uloženej povinnosti 1.401,22 Eur, spolu s 18,40% ročným úrokom zo sumy 117,90 Eur od 13.07.2012 do zaplatenia, 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11117,90 Eur od 13.07.2012 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 84,- Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 189,60 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi, Exekútorský úrad so sídlom Stummerova 1553, Topoľčany, vo výške 194,40 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo dňa 25.06.2013 pod č. 5507 026722 poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému platobným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Rob/103/2012-35 zo dňa 11.10.2012, právoplatným 01.03.2013.
2. Vo vyššie uvedenom konaní súdny exekútor podnetom zo dňa 17.08.2018 oznámil súdu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a taktiež predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného zo dňa 07.08.2018. Súdny exekútor žiadal súd o zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 písm. h/ EP a zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 409,18 Eur.
3. Podľa § 243h, ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Nemajetnosť povinného sa zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné, aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného. Súd sa oboznámil so správou o stave exekúcie a má za to, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom nesporne preukázaná. Povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok (resp. nemá postihnuteľný príjem), súdnemu exekútorovi sa na podklade vykonaných úkonov exekučného konania nepodarilo zistiť žiadny majetok, ktorý by podliehal exekúcii, ktorý by zároveň odôvodňoval očakávanie, že exekúciou vymáhaná suma môže byť vymožená z majetku povinnej osoby a teda ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
7. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
8. Súdny exekútor si v návrhu na rozhodnutie o trovách exekúcie vyčíslil na základe Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) náhradu trov exekúcie vo výške 409,18 Eur s DPH a zároveň žiadal súd, aby zaviazal oprávneného na nahradenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
9. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
10. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
11. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
12. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané,či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise, a ktoré boli účelné.
13. Súd priznal exekútorovi podľa § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu vo výške 149,40 Eur, pretože súd mal z exekučného spisu za preukázané, že súdny exekútor vykonal 45 úkonov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Jednalo sa o tieto úkony : 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur, 9x PZE účty- všetky banky vo výške 29,88 Eur, 2x upovedomenie o začatí exekúcie vo výške 6,64 Eur, 8x exekučný príkaz- všetky banky vo výške 26,56 Eur, 3x PZE mzda vo výške 9,96 Eur, 9x Exekučný príkaz - mzda vo výške 29,88 Eur, PZE prikázaním iných peňažných pohľadávok vo výške 3,32 Eur, 3x Exekučný príkaz- prikázaním iných peňažných pohľadávok vo výške 9,96 Eur, 2x upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie- zrážkami zo mzdy vo výške 6,64 Eur, 2x upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie- prikázaním pohľadávky z účtu v banke vo výške 6,64 Eur, 2x upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie- prikázaním iných peňažných pohľadávok vo výške 6,64 Eur, 2x žiadosť o poskytnutie súčinnosti vo výške 6,64 Eur (sociálna poisťovňa) a žiadosť o poskytnutie súčinnosti vo výške 3,32 Eur (Okresný úrad- odbor živnostenského podnikania, Námestovo). Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za tieto úkony: 19x Exekučný príkaz- všetky banky, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vykonanie týchto úkonov v exekučnom spise, resp. ich súd vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 12,60 Eur, ktorá pozostáva z náhrady poštovného za doručené zásielky, ktorých odoslanie mal súd preukázané z exekučného spisu priloženými doručenkami. Ostatná uplatnené náhrada nebola nijakým spôsobom zo strany súdneho exekútora preukázaná a zdokumentovaná. Súd zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.
14. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po preverení úkonov exekučnej činnosti obsiahnutých v pripojených listinách a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 194,40 Eur s DPH.
15. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 2 exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Súd zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. m) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).
Proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a contrario, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).