Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-12-2019.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y. XXXX/X, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 3.663,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti 925,75 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.037,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.487,47 Eur od 21.01.2019 do 18.04.2019, zo sumy 1.337,47 Eur od 19.04.2019 do 20.05.2019, zo sumy 1.187,47 Eur od 21.05.2019 do 20.06.2019, zo sumy 1.037,47 Eur od 21.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.02.2019, doručenou tunajšiemu súdu 27.02.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 3.663,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.663,16 Eur od 21.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 09.09.2015 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.500,- Eur a bola povinná platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,- Eur. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 19.01.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na platby vykonané žalovanou s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.663,16 Eur. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a končený dlh neuhradila do lehoty splatnosti 20.01.2019.
2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 13.05.2019. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. Uznesením zo dňa 11.04.2019, č.k. 22Csp 12/2019-62 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby do konania na jeho miesto vstúpil terajší žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
4. Podaním doručeným súdu 09.07.2019 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 475,75 Eur (poplatky a sankčný úrok) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť bez uvedenia dôvodu. Zároveň súdu oznámil, že žalovaná od podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 450,- Eur (úhradami z 18.04.2019, 20.05.2019, 20.06.2019). Z uvedeného dôvodu vzal žalobca späť žalobu aj v časti istiny 450,- Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vo zvyšku zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.737,41 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.187,41 Eur od 21.01.2019 do 18.04.2019, zo sumy 3.037,41 Eur od 19.04.2019 do 20.05.2019, zo sumy 2.887,41 Eur od 21.05.2019 do 20.06.2019, zo sumy 2.737,41 Eur od 21.06.2019 do zaplatenia.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 925,75 Eur spolu s úrokom z omeškania späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.
8. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 17.07.2019, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 09.07.2018 ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 06.06.2019. Súd preto vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: výpismi z Pôžičkovej karty Quatro na č.l. 8-12, žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 09.09.2015, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 19.03.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2019 spolu s poštovým podacím hárkom, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.02.2016 spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 09.09.2015 zmluvu o poskytnutí kreditnej platobnej karty označenú ako „žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro“, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver formou kreditnej platobnej karty s predschváleným úverovým rámcom 1.500,- Eur a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky splatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur.
11. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vyhotoveného ku dňu 31.12.2018, za zúčtovacie obdobie od 18.09.2015 do 31.12.2018, vyplýva, že žalovaná pri výške úverového rámca 1.500,- Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu zúčtovacieho obdobia) vo výške 0,- Eur, výbermi v bankomatoch a platbami v obchodoch v období od 16.09.2015 do 16.10.2015 čerpala v danom zúčtovacom období prostriedky vo výške 1.537,47 Eur, pričom splátkou dňa 15.10.2015 uhradila sumu vo výške 50,- Eur. Z predmetného výpisu ďalej vyplýva, že mesačne boli na ťarchu daného účtu účtované (štandardné) úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia štandardnej úrokovej sadzby vo výške 22,80 % ročne), sankčné úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia sankčnej úrokovej sadzby vo výške 5,00 % ročne), poplatok za správu kartového účtu vo výške 0,65 Eur, poplatok za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny vo výške 1,66 Eur, poplatok za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 Eur. Žalovanej bola predmetným výpisom zároveň predpísaná povinná splátka na úhradu vo výške 3.663,16 Eur so splatnosťou dňa 20.01.2019.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
21. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 09.09.2015 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy - žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky vo výške úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaná vyčerpala celkovo 1.537,47 Eur, pričom žalobcovi uhradila sumu 50,- Eur (neskôr po podaní žaloby sumu 450,- Eur).
29. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/, písm. l/, písm. z/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.
30. V zmluve je uvedená len mesačná splátka pričom nie je zrejmé, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. V Obchodných podmienkach, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy, je v článku VI. Úroky a poplatky v bode 37 uvedené, že dlžný zostatok s výnimkou úrokov vypočítaných na základe sankčnej úrokovej sadzby sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu kalendárnych dní v príslušnom roku. Výška štandardnej úrokovej sadzby a sankčná úroková sadzba je variabilná, určuje ju
banka a je uvedená v cenníku. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach je však podľa názoru súdu neurčité a nezrozumiteľné a z uvedeného nevyplýva ani výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Rovnako nie je uvedená ani doba trvania úverovej zmluvy a dátum konečnej splatnosti.
31. Ďalej v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V spodnej časti zmluvy sa nachádza len spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a RPMN ktorá nezodpovedá skutočným údajom, ktoré žalobca použil pri jej výpočte.
32. V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN.
33. V tomto smere súd poukazuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2018, č.k. 3Co 216/2017-91, ktorý v odôvodnení uviedol, že „uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi, a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy č. 2 bod II. zákona č. 129/2010 Z. z. Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t.j. z výšky úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru, výšky splátok, výšky dohodnutého úroku, prípade výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.“
34. Z obsahu článku III zmluvy vyplýva, že indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza z úverového rámca 1.500,- Eur, počtu splátok 12, výšky prvej až predposlednej splátky 125,- Eur a výšky poslednej splátky 331,74 Eur. Za danej modelovej situácie, ktorá však nezohľadňuje parametre nastavené v zmluve, kde štandardná mesačná splátka predstavuje pevnú sumu 50,- Eur po celý čas splácania, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 1.706,74 Eur (125 Eur x 11 + 331,74 Eur). Výška ročnej percentuálnej miery nákladov pri takto stanovených parametroch je 29,69%. V zmluve je však v rozpore s týmto síce uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 1.706,74 Eur, avšak k tomu nezodpovedajúca RPMN 24,62%. Je teda zrejmé, že výška skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov nezodpovedá údajom, ktoré žalobca použil pri ich výpočte. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.
35. Na viac v samotnej zmluve absentuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. z/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Opäť z obsahu článku III zmluvy vyplýva, že priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku je 25,67%. Uvedená hodnota však nezodpovedá konkrétnym parametrom nastaveným v zmluve.
36. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver
splatiť. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti“ takéto znenie súd nepovažuje za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.
37. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, podľa ktorého údaj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Obdobne podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/311/2013 zo dňa 08.09.2014, pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, tá musí byť presne určená, teda konkrétnym dátumom splatnosti (napr. 15.03.2010).
38. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, dátume konečnej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/, písm. l/, písm. z/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých prostriedkov, teda bez úrokov a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.537,47 Eur, pričom z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že žalobcovi uhradila 50,- Eur, teda na istine ostala nesplatená suma 1.487,47 Eur. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v sume 450,- Eur na základe žalovanou vykonaných úhrad tak žalovanej zostala povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.037,47 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
40. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,47 Eur od 21.01.2019 do 18.04.2019, zo sumy 1.337,47 Eur od 19.04.2019 do 20.05.2019, zo sumy 1.187,47 Eur od 21.05.2019 do 20.06.2019, zo sumy 1.037,47 Eur od 21.06.2019 do zaplatenia, Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 % + 5 percentuálnych bodov.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca pôvodne žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 3.663,16 Eur spolu s príslušenstvom. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy aj čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca, ktorý späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti 475,75 Eur), by bol povinný nahradiť trovy konania žalovanej v tejto časti (ide o úspech žalovanej). Na druhej strane žalovaná svojim konaním, keď po podaní žaloby čiastočne zaplatila žalobou uplatnený nárok v sume 450,- Eur (čo predstavuje úspech žalobcu), by v tejto časti bola povinná žalobcovi nahradiť trovy konania. Súd priznal žalobcovi sumu 1.037,47 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 40,61 % (1.487,47 Eur z 3.663,16 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 59,39 % (2.175,69 Eur z 3.663,16 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovanej v pomere 18,78 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.