Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-30-2016.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 247 85 199, Česká republika, zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, Bratislava, proti žalovanej Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, V., o zaplatenie 1.174,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 29,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29,32 eur od 19.01.2016 do zaplatenia, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 02.02.2016 domáhal voči žalovanej (ďalej aj ako „žalovaný“) sumy 1174,88 Eru spou s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1174,88 Eur od 11.10.2014 do zaplatenia. V žalobe predniesol, že 20.09.2013 uzatvoril so žalovaným dohodu o urovnaní pohľadávky vzniknutej voči žalovanému spoločnosti D. E. Z., U..W.., zo zmluvy o pôžičke z 02.04.2007, ktorú žalobca nadobudol postúpením. Jej výška bola sporná a tak bola nahradená novou, ktorú však žalovaný v dohodnutých splátkach nesplatil.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dna 11.12.2018 uviedol, že žalovanému bola poskytnutá čiastka 1327,76 Eur pričom žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu čiastku 968,44 Eur a žalobcovi čiastku 330 Eur t.j. celkovo uhradil 1298,44 Eur.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na ktoré sa strany sporu nedostavili. PZ žalobcu sa ospravedlnil a vyslovene súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiada, preto súd rozhodol že bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu a žalovaného podľa § 180 Csp. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to, a to: dohoda o urovnaní č.l. 2, zmluva o pôžičke (č. l. 12 a53), podmienky k zmluve o pôžičke, oznámenie o postúpení (č. l. 7), výzvou pred podaním žaloby zo dńa 11.1.2016 a zosplatnením dlhu zo dňa 11.1.2016 (č.l. 9) a zistil tento skutkový stav: 6. Spoločnosť D. E.A. Z., U..W.., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný v prerokúvanej veci nekonal na účely svojho podnikania alebo zamestnania. 7. Spoločnosť D. E. Z., U..W.., ako veriteľ podpísala 29 03 2007 listinu označenú ako „Zmluva o poskytnutí Expres pôžičky“, v ktorej bol ako Klient uvedený žalovaný . Táto listina obsahovala okrem
iného oddiel s textom „Žiadaná výška pôžičky“, ktorý obsahoval možnosti 10.000 Sk, 15.000 Sk, 20.000 Sk, 30.000 Sk, 40.000 Sk, 50.000 Sk a 60.000 Sk, ako aj oddiel s textom „Doba splácania“, ktorý obsahoval možnosti 1, 2, 3, 4 a 5 rokov. Krížikom v nej bola označená suma 40.000 Sk a 5 rokov mesiacov. 8. V oddiele „VI. Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“ potom veriteľ doplnil, že schválená výška pôžičky je 40.000 Sk, , mesačná splátka je 1326, ich počet bude 60. 9. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bolo žalovanému vyplatných 1327,76 Eur. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu 968,44 Eru a žalobcovi 330Eur spolu 1298,44 Eur. 10. Nebolo zistené, ako a kedy bol žalovaný vyzvaný na splatenie dlžných súm z tejto zmluvy. 11. Listom zo dňa 11.1.2016 žalobca žalovanému oznámil že v dohode z odňa 20.09.2013 uznal dlh vo výške 1504,88 Eru, a nakoľko sa dostal do omeškania zo splátkou splatnou 10.10.2014, jeho dlh bol zosplatnený a vyzval žalovaného k úhrade dlhu 1174,88 eur s príslušenstvom do 18.01.2016. 12. Pôvodný žalobca (ako „Veriteľ“) zastúpený spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) predložil žalovanému 20. 09.2013 listinu označenú ako „Dohoda o urovnaní“ (č. l. 2 až 6), ktorú žalovaný podpísal a 18. 10 2013 zaslal späť pôvodnému žalobcovi žalobcovi. Táto listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „Časť A Úvodné ustanovenia Medzi... spoločnosťou D. E. Z., U..W.... a Dlžníkom bola dňa 02.04.2007 uzatvorená zmluva č. XXXXXXX..., na základe ktorej poskytol... Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2640,91 EUR a Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok... došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy uvedenej v ods. 1 na Veriteľa, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených... Veriteľ tak má voči Dlžníkovi pohľadávku špecifikovanú vyššie v ods. 1 a 2. Táto skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná. 13. Časť B Konštatovanie sporných skutočností S ohľadom na skutočnosť, že Dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má Dlžník voči Veriteľovi ku dňu uzavretia tejto Dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 1567,58 EUR vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady Veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého splnením je Dlžník v omeškaní. 14. V predchádzajúcom odseku špecifikovaný záväzok Dlžníka ku dňu uzatvorenia tejto Dohody pozostáva z týchto položiek: a) istiny: 1223,03 EUR b) úroku a úroku z omeškania: 319,5 EUR c) zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 25 EUR Medzi Veriteľom a Dlžníkom je výška záväzku Dlžníka voči Veriteľovi z titulu zmluvy sporná.. 15. Časť CUrovnanieVeriteľ na strane jednej a Dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov Dlžníka voči Veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok Dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom Dlžníka uhradiť Veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1504,88 EUR spolu s úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru...“. Žalovaný však svoj záväzok ani podľa tejto dohody neplnil. 16. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti Skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil. 17. Právne vec súd posúdil takto:Žalobca sa svojich nárokov domáha v podstate z titulu dohody o urovnaní z 20.09.2013, ktorou podľa neho malo dôjsť k urovnaniu záväzkov medzi veriteľom a žalovaným z pôvodnej zmluvy o pôžičke. 18. Podľa § 585 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523585'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák. môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné, pričom doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. 19. Podľa § 586 Obč. zák. omyl v otázke spornosti nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní, rovnako nespôsobuje neplatnosť dobromyseľného urovnania to, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán nemala v čase urovnania dohodnuté právo. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dohoda o urovnaní je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušiaa nahradzujú ich novými. Jej účelom je teda odstrániť existujúcu právnu neistotu medzi účastníkmi a predísť tak ďalším nezrovnalostiam alebo sporom. Spornosť môže byť skutková alebo právna, objektívna alebo subjektívna. Podmienkou platnosti dobromyseľného urovnania nie je ani existencia, ani platnosť pôvodného záväzku (§ 586 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523586'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák.). Urovnaním doterajší (sporný) záväzok zaniká a vzniká nový záväzok z urovnania (§ 585 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523585'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák.), ktorého podstatou je, že za účelom odstránenia spornosti účastníci urobia vzájomné ústupky. Z formulácie § 586 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523586'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák. vyplýva, že dohoda o urovnaní predstavuje samostatný zaväzovací dôvod - dôvod vzniku záväzku a je teda svojou
podstatou aj samostatným zmluvným typom. Aj pre záväzok z urovnania však platí ustanovenie § 495 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523495'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák., podľa ktorého je však veriteľ povinný preukázať dôvod záväzku, teda hospodársky dôvod, kvôli ktorému sa dlžník k svojmu plneniu zaviazal. 20. Ani urovnanie teda nie je abstraktným zaväzovacím dôvodom, ako napríklad zmenka, ale musí byť podopreté určitou hospodárskou kauzou. Takou kauzou je v prípade urovnanie práve spornosť alebo pochybnosť záväzkov medzi stranami. Dôvodom, kvôli ktorému strany uzatvoria dohodu o urovnaní a zaviažu sa k novému záväzku, je odstránenie spornosti, teda aby nové záväzky medzi nimi boli postavené naisto - namiesto sporných záväzkov určitej hodnoty tak strany získavajú (možno menej hodnotné, ale) isté a nesporné záväzky, a pôvodné sporné zanikajú. Spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov nie je preto len formálny predpoklad dohody o urovnaní, ale jej materiálny základ - hospodársky dôvod (kauza) v zmysle § 495 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523495'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Obč. zák. Práve na tomto základe sa potom môže dohoda o urovnaní stať vlastným (novým) zaväzovacím dôvodom, nezávislým od pôvodných záväzkov. Veriteľ, ktorý uplatňuje nároky z dohody o urovnaní, potom musí v zmysle §495 Obč. zák. kauzu tohto urovnania, teda skutočnú spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov, preukázať. Práve v tom sa urovnanie líši od novácie, ktorá naopak vychádza z toho, že existujúci záväzok medzi účastníkmi nie je sporný ani pochybný, ale z iných dôvodov (z inej kauzy) ho treba nahradiť iným. Tiež práve preto je skutočná existencia spornosti alebo pochybnosti podstatným predpokladom platnosti dohody o urovnaní. Neexistencia spornosti, resp. v zmysle § 495 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%2523495'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Obč. zák. jej nepreukázanie veriteľom ako kauzy urovnania, znamená, že dohoda o urovnaní je neplatná pre neexistenciu jej základného predpokladu (porov. uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012). 21. V prípade, že pôvodný záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, je dôsledné trvanie a skúmanie spornosti alebo pochybnosti o to dôležitejšie, že vznikom nového záväzku z urovnania nemožno uplatňovať námietky proti pôvodnému záväzku. Zánikom pôvodného záväzku totiž tieto námietky strácajú svoje účinky a nemôže na ne potom prihliadať ani súd konajúci o nároku z tejto zmluvy 22. Týmto spôsobom by potom bolo možné v podstate obchádzať ustanovenia o neprijateľných podmienkach, ale aj ustanovenia normujúce následky neplatnosti určitých dojednaní (napr. v zákone č. 258/2001 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='258/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch). Urovnaním by totiž táto neplatnosť bola zhojená. 23. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci nebolo dokázané, či vôbec a v čom spočívala spornosť alebo pochybnosť záväzkov medzi účastníkmi, ktorá mala byť odstránená urovnaním z 20.09.2013. Naopak, už z textu časti A a B a časti C ods. 1 tejto dohody vyplýva, že v podstate žiaden z citovaných záväzkov nie je pochybný alebo sporný, resp. nie je pochybný alebo sporný v takej miere, aby tým bola dokázaná kauza dohody o urovnaní z 27. januára 2014. Už v časti A sa ako nesporná skutočnosť konštatuje, že bola uzavretá určitá zmluva, že dlžníkovi boli poskytnuté určité prostriedky (pritom zo mluvy z apríla 2007 vyplýva, že poskytnutých bolo žalovanému 40 000 Sk, teda menej než 1567,58 Eur €, Aj v časti B ods. 1 a 2 sa rekapitulujú ako nesporné jednotlivé zložky pohľadávky (istina, úroky, zmluvné pokuty). Len v časti B ods. 3 sa potom bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia konštatuje, že „výška záväzku je sporná“, pričom v ďalšej časti sa v podstate konštatuje, že sa nahrádza rovnakým záväzkom, len s nižšími úrokmi. Podľa názoru súdu z takto vystavanej a formulovanej písomnej (§ 40 ods. 3 Obč. zák.) nielenže nevyplýva záver, že by medzi účastníkmi skutočne existovala spornosťohľadom ich záväzku, ale naopak, spornosť a pochybnosť len deklaruje, aby v ďalšom mohlo dôjsť k„urovnaniu“ a nastať jeho účinky. Skutočným cieľom dohody o urovnaní je tak v podstate len využiť formu dohody o urovnaní na to, aby sa dlh dlžníka odpútal od pôvodného záväzkového vzťahu (so všetkýmijeho vadami) a aby voči novému dlhu nebolo možné uplatniť námietky vyplývajúce z tohto pôvodného záväzkového vzťahu. Podľa názoru súdu tak v prerokúvanej veci nebola zistená existujúca spornosť alebo pochybnosť záväzkov, ktoré sa mali dohodou o urovnaní z 27. januára 2014 nahradiť, v zmysle § 585 ods. 1 Obch. zák. Neexistencia týchto predpokladov znamená, že dohoda o urovnaní z 20.09.2013 nemôže mať účinky urovnania. Ak sa vonkajšou formou snaží navodzovať účinky urovnania, aby ťažilo z výhody § 585 ods. 2 Obč. zák. (zánik pôvodného záväzku a vznik nového), ide podľa názoru súdu o právny úkon, ktorý svojím účelom obchádza zákon (teda voľbou vonkajšej formy urovnania sa snaží obísť prísnejšie predpoklady iných foriem zmien existujúcich záväzkov, resp. vôbec zbaviť dlžníka pôvodných námietky zo záväzkového vzťahu), ktorý je podľa § 39 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Sb.%252339'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Obč. zák. neplatný. 24. Neplatnosť samotnej dohody o urovnaní by však neprekážala prípadnej konverzii tohto právneho úkon (§ 41a ods. 1 Obč. zák; porov. cit. uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012). Aj neplatné urovnanie by totiž mohlo spĺňať napr. náležitosti novácie alebo odpustenia časti dlhu. Z obsahu dohody o urovnaní z
20.09.2013 však nemožno jasne zistiť, v čom má zmena záväzku spočívať. Za zmenu nemožno v tomto smere považovať len prostý prejav „záväzok sa mení“, keďže nie je zrejmé, čo to znamená, teda ako sa má záväzok pre budúcnosť posudzovať (či má ísť aj naďalej o pôžičku alebo o niečo iné). 25. Vzhľadom na záver o neplatnosti dohody o urovnaní a nesporný záver o čerpaní sumy 1327,76 Eur žalovaným, posúdil súd nárok žalobcu podľa úverovej zmluvy z odňa 02.04.2007 a dospel k nasledujúcemu záveru. 26. Keďže predmetom zmluvy zo dňa 02.04.2007 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je poskytnutie úveru, je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať úpravu uvedenú v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcu zmluvu o úvere, ale zároveň aj zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu pretože predmetná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľským úverom na ktorý sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., keď právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda bola v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v dojednaných splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch rovnako a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, v dôsledku čoho je teda jednoznačne typovou zmluvou. 27. V uvedenom prípade je treba konštatovať, že poskytnutý úver je úver je neplatný nakoľko zmluva o úvere zo dbezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že v predmetnej zmluve absentuje uvedenie výšky úrokovej sadzby ako aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Písomná zmluva neobsahovala úpravu týchto úrokov z úveru vôbec a uvedenei výšky ročnej percentuálnej miery nákladov príkladmo v podmeinkach k zmluve považuej súd za nedostatočne . Uvedenie výšky RPMN (prípadne aj úrokovej sadzby) vo všeobecných obchodných podmienkach prípadne v sadzobníku poplatkov nie je možné považovať za splnenie povinnosti uvádzať osobitné náležitosti v spotrebiteľskej zmluve. 28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere neobsahovala údaje v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaje o úroku alebo poplatkoch. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v zmysle cit. § 4 ods. 5 zákona je takáto zmluva potom bezúročná a bez poplatkov, pretože žiadne úroky ani poplatky nemožno od spotrebiteľa požadovať. Totiž v zmysle cit. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch musela zmluva obsahovať i údaj o úroku a iných poplatkoch, čo v danom prípade nebolo splnené. Takýto nedostatok zmluvy však v dôsledku, že bolo preukázané, že k čerpaniu úveru došlo, v zmysle cit. § 4 ods. 4 nespôsobil jej neplatnosť, ale nastúpili následky podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, teda že od spotrebiteľa už nie je možné požadovať žiadne úroky a ani poplatky. 29. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje okrem úrokov a poplatkov ani údaj o RPMN, ktorého nedostatok je v zmysle cit. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru.
30. Pretože žalovaná spolu 1298,44 eur, a suma poskytnutého a čerpaného úveru bola 1327,76 Eur, má žalobca voči žalovanej nárok na plnenie predstavujúce rozdiel predmetných súm t.j sumu 29,32 Eur 31. Navyše text úverových podmienok je napísaný pre bežného spotrebiteľa nečitateľne (malé písmo) a komplikovane, čím sa stáva pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a navodzuje dojem nedôležitosti. Zo strany dodávateľa teda jednoznačne došlo k zneužitiu dominantného postavenia v neprospech spotrebiteľa, čo je okrem rozporu s princípmi ochrany spotrebiteľa tiež v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že finančné plnenia dojednané a skryté v úverových podmienkach v predmetnej veci nemôžu byť považované za platné, a preto ich nebolo možné žalobcovi priznať ani z tohto dôvodu. 32. Podľa § 451ods. 1. a 2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov 33. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 34. Podľa § 563. Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 35. Z poukazom na ust. § 563 keďže sa v danom prípade suma 29,32 eur ktorú súd uznal ako žalobcom dôvodne uplatnenú jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, a čas splnenia žalovaného žalobcovi
nebol medzi stranami dohodnutý, nevyplýva z právneho predpisu ani nebol určený v rozhodnutí je dlžník
- žalovaný, povinný splniť svoj dlh, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ - žalobkyňa požiadala.
36. V konaní žalobca preukázal že vyzval žalovaného na splnenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 11.1.2016, pričom vo výzve stanovil lehotu na plnenie do 18.06.2019, keďže žalovaný v uvedený deň splatnosti dlh neuhradil, dostal sa dňom 19.01.2016 do omeškania a žalobca má preto nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29,32 Eur od 19.01.2016, t.j. od prvého dňa omeškania zo zaplatením uvedenej sumy, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (19.01.2016) bola 0 percentuálnych bodov a teda pri zvýšení o 5 percentuálnych bodov, je úroková sadza 5,00 % ročne.
37. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny 1145,56 Eur ako aj prevyšujúcich úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol,
38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p., nakoľko súd podanej žalobe vyhovel len čiastočne. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy celkom vo výške 1174,88 eur, pričom súd vyhovel žalobe v časti istiny vo výške 29,32 eur. Úspech žalobcu predstavuje teda 2,4%, úspech žalovaného predstavuje 97,40%, t.j. čistý úspech žalovaného je vo výške 95,20% ( 97,40% - 2,40%). Žalovaný teda mal úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú, v konaní si ani náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov konania nepriznáva.
39. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaných, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovaným 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.