Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, 960 01 Zvolen, IČO: 31562817, zastúpený Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, so sídlom Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov, adresa pracoviska Staromestská 3, 811 03 Bratislava, splnomocneného splnomocnencom RECLAIM, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46076760, proti žalovanému Ing. Milan Baník LIPREX, miesto podnikania J.Janošku 5, 031 01 Liptovský Mikuláš, adresa na doručovanie Zarevúca 257/21, Ružomberok, IČO: 31087833, o zaplatenie 1.781,60 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 972,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 328,20 € od 16.04.2015 do 03.02.2016, zo sumy 140,60 € od 04.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 175,- € od 16.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 328,20 € od 16.04.2015 do 03.02.2016, zo sumy 140,60 € od 04.02.2016 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 175,- € od 16.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 153,20 € od 16.07.2015 do 29.05.2016 a od 17.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.08.2015 do 29.05.2016 a od 17.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.10.2015 do 29.05.2016 a od 17.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 2.2.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 27.1.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.781,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne a tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne:

- zo sumy 328,20 € od 16.4.2015 do 3.2.2016,

- zo sumy 140,60 € od 4.2.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 328,20 € od 16.5.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 328,20 € od 16.6.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 328,20 € od 16.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 328,20 € od 16.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 328,20 € od 16.10.2015 do zaplatenia, ako i zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a tiež nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 30.4.2013 (ďalej aj „nájomná zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti Obchodný dom PRIOR v Liptovskom Mikuláši na ulici Š. so súp.č.XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosť“) na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2 a na ostatnej ploche na IV. nadzemnom podlaží, miestnosť č.4/34 o výmere 10,4 m2. Nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku par.č.XXX/X v katastrálnom území Liptovský Mikuláš zapísaný na LV č.XXXX, vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluva o nájme zanikla vzájomnou dohodou, konkrétne na základe Dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 (ďalej aj „dohoda o skončení“) ku dňu 31.10.2015. Na základe povinnosti nájomcu platiť nájomné vyplývajúce z článku 6 nájomnej zmluvy žalovanému vystavili tam špecifikované faktúry s uvedením ich čísla všetky na sumu 328,20 €, splatné všetky k 15.dňu v príslušnom mesiaci, a to počnúc mesiacom apríl 2015 a končiac mesiacom október 2015. Z týchto faktúr žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil len časť, a to vo výške 187,60 €, v dôsledku čoho došlo k poníženiu najskôr splatnej faktúry na sumu 140,60 €, avšak naďalej voči nemu evidujú pohľadávku vo výške žalovanej sumy t.j. 1.781,60 €. V snahe vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne so žalovaným uzatvorili Dohodu o uznaní záväzkov a ich úhrade dlžníkom zo dňa 31.10.2015 (ďalej aj „dohoda o uznaní záväzku“), v dôsledku čoho žalovaný ako nájomca uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Napriek tomu si však žalovaný svoju povinnosť platiť nájomné riadne a včas neplnil, na základe čoho prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzvali na splnenie svojej povinnosti pokusom o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 19.5.2016, ktorý si neprevzal a zásielka sa vrátila späť neprevzatá v odbernej lehote. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, uplatnili si voči nemu aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s odkazom na ustanovenie článku IV. ods. 1 a 2 dohody o uznaní záväzku a tiež si uplatnili nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie , , a a nariadenia vlády SR č. a tiež a nariadenia vlády SR č..

2. Na návrh vydal súd dňa 29.3.2017 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/3/2017-54, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.7.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor, doručený tunajšiemu súdu dňa 3.8.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že na základe predošlej dohody s pánom riaditeľom T. bola v čiastke na úhradu zaúčtovaná dlžoba predošlého nájomcu. Táto zvýšená čiastka bola rozpísaná na obdobie jedného roka a po tomto termíne sa mala urobiť následne zmluva bez ťarchy predošlého nájomníka. Ani po vypršaní termínu tejto dohody k 1.4.2014 nedošlo k úprave fakturovanej čiastky, čo niekoľkokrát opätovne požadoval od pani riaditeľky I.. Naďalej mu bola fakturovaná pôvodná čiastka až do ukončenia nájomného vzťahu, čo predstavuje čiastku 900,- €. Žiadal upraviť faktúry po termíne apríl 2014 tak, aby zodpovedali skutočnostiam, ktoré uviedol.

3. Dňa 6.9.2017 bolo tunajším súdom vydané uznesenie sp.zn.10Cb/3/2017-68, ktorým súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k.10Cb/3/2017-54 zo dňa 29.3.2017 v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie (ďalej len „“), keďže žalovaný podal v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

4. Dňa 10.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 6.10.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odpore sa nestotožňujú a v celom rozsahu zotrvali na podanej žalobe. Podľa ich názoru s odkazom na ustanovenie odpor žalovaného nebol dostatočne vecne odôvodnený a k odporu neboli predložené žiadne listinné dôkazy na podporu jeho tvrdenia a preto mal súd odpor odmietnuť. Tvrdenia žalovaného označili za účelové a vykonštruované, pričom popreli, že by akékoľvek iné zmluvy okrem zmluvy o nájme nebytových priestorov resp. dohody so žalovaným uzatvorili s výnimkou dohody o uznaní záväzku.

5. Na pojednávaní dňa 19.3.2018 žalovaný krátkou cestou doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 19.3.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, keďže dňa 2.5.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva na prenájom obchodného priestoru, ktorá bola uzavretá na základe dohody medzi pánom riaditeľom Obchodného domu PRIOR Liptovský Mikuláš pánom T.

a ním ako nájomcom za podmienky, že on prevezme na seba dlžobu predchádzajúceho nájomníka v čiastke 648,- €. Okrem pána riaditeľa T. a K.. Y. F. boli pri tejto dohody prítomné aj pani A..I. za OD PRIOR a pani C.. Uvedená čiastka bola rozpísaná na 12 mesiacov po 54,- € na mesiac, s tým, že po ukončení 12 mesiacov bude nájomná zmluva prerobená tak, že táto čiastka v novej zmluve nebude figurovať. Na preukázanie tejto skutočnosti odkázal na návrh prvej zmluvy, ktorá im bola zaslaná na email dňa 11.4.2013, kde za 1 m2 obchodných priestorov bolo nájomné 27,- €, čo predstavovalo mesačný nájom 243,- €. V zmluve po zohľadnení zvýšeného nájmu bolo určené nájomné vo výške 33,- €/m2, čo zodpovedá sume 297,- €. Rozdiel medzi týmito čiastka predstavuje predmetnú sumu 54,- €, čo predstavuje ročnú úhradu 648,- € zodpovedajúcu dlžobe predošlého nájomcu. Napriek viacerým predbežným dohodám a jednaniam s pani riaditeľkou OD PRIOR Liptovský Mikuláš A. I. zmluva nebola opravená. Počas trvania nájomného vzťahu bola navýšená čiastka fakturovaná 34x, z uvedeného počtu bolo v súlade s dohodou fakturované 12x. V rozpore s uvedenou dohodou bolo fakturované 22x, čo predstavuje čiastku 1.180,- €. Z týchto faktúr uhradili čiastku 10x, čo predstavuje 540,- €. Z uvedeného dôvodu požadovali znížiť žalovanú čiastku o 1.728,- €.

6. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom sp.zn.10Cb/3/2017-144 zo dňa 16.5.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 809,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 153,20 € od 16.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 328,20 € od 16.10.2015 do zaplatenia, a tiež žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 153,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018, zo sumy 328,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018 a zo sumy 328,20 € od 30.5.2016 do 16.5.2018, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného tiež zaviazal zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po uplynutí 1 roka trvania nájomného vzťahu bude výška nájomného znížená zo sumy 33,- €/m2 na sumu 27,- €/m2 mesačne, s tým, že takáto výška nájomného bola medzi nimi aj pôvodne predjednaná a následne bola navýšená z dôvodu, že týmto spôsobom mal byť zo strany žalovaného uhradený dlh predchádzajúceho nájomcu vo výške 648,- €, ktorý bol takýmto spôsobom rozpočítaný do výšky nájomného za predmetné nebytové priestory počas obdobia 1 roka a keďže mal žalovaný záujem o tieto nebytové priestory, súhlasil s takouto dohodou. Nakoľko však následne k zníženiu nájomného na pôvodne predjednanú sumu nakoniec nikdy nedošlo, hoci sa žalovaný snažil dosiahnuť uzavretie dodatku k tejto nájomnej zmluve, kde by bola táto skutočnosť zohľadnená, súd dospel k záveru, že v rozsahu, v ktorom po uplynutí 12 mesiacov doby trvania nájomného vzťahu žalobca žalovanému fakturoval ďalej nájomné v pôvodnej výške, jednalo sa o výkon práva, ktorý bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, v dôsledku čoho takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. S poukazom na túto skutočnosť súd vypočítal, že nakoľko nájomný vzťah trval 30 mesiacov, za obdobie 18 mesiacov malo byť fakturované nájomné mesačne o sumu 54,- € nižšiu, čo za 12 mesiacov predstavovalo čiastku 972,- € a v tejto sume preto súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k uznaniu záväzku zo strany žalovaného súd tiež vyhodnotil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že predmetný záväzok v čase jeho uznania v deklarovanom rozsahu neexistoval resp. nevznikol, resp. pokiaľ aj vznikol výkon takéhoto práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nemôže požívať právnu ochranu. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty, s tým, že táto bola súdom priznaná v dojednanej výške a z prisúdenej sumy, avšak len za obdobie od 30.5.2016 do 16.5.2018, z dôvodu, že mal za to, že v predmetnej dohode o uznaní záväzkov nebola dojednaná splatnosť tejto zmluvnej pokuty a preto ju priznal až odo dňa nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty na jej zaplatenie v zmysle pokusu o zmier zo dňa 19.5.2016, ktorý bol žalovanému zaslaný právnym zástupcom žalobcu a zároveň bola zmluvná pokuta priznaná len do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, keď súd vychádzal z právneho názoru, že zmluvnú pokutu nemožno priznať „do zaplatenia“, pretože nárok na zmluvnú pokutu nie je príslušenstvom zabezpečenej pohľadávky, ani opakujúcim sa plnením, ale ide o nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať žalobcovi do budúcna. Zároveň poukázal na fakt, že obdobný právny názor v tejto problematike zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.6.2017, sp.zn.17Co/379/2016-109 resp. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.3MCdo/12/2011 zo dňa 14.6.2012.

7. Na základe odvolania žalobcu proti rozsudku -144 zo dňa 16.5.2018 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn.43Cob/110/2018-205 zo dňa 28.3.2019 tento

rozsudok zrušil v napadnutej časti, kde súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž vyslovil nesúhlas s názorom súdu I.inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom uplatnené právo na úhradu žalovanej sumy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu. Totiž z vykonaného dokazovania bolo preukázané len to, že sa žalovaný pokúšal so žalobcom dohodnúť na znížení nájomného, avšak nepreukázal, že k takejto dohode právne relevantným spôsobom medzi zmluvnými stranami skutočne aj došlo, keďže nebolo preukázané, že k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.4.2013 by bol písomne uzavretý dodatok, v ktorom by bola dojednaná zmena mesačného nájmu určeného v článku VI. bod 2 zmluvy v celkovej výške 328,20 €. Taktiež odvolací súd vyjadril nesúhlas s názorom súdu I.inštancie, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že predmetný záväzok v čase jeho uznania žalovaným v deklarovanom rozsahu neexistoval resp. nevznikol, resp. pokiaľ aj vznikol, výkon takéhoto práva je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu ochranu. Naopak odvolací súd vyjadril súhlas s názorom žalobcu, že s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku nie je možné nahradiť obligatórnu písomnú zmenu zmluvy (dohody medzi 2 podnikateľmi) a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku je stav, keď dlžník neuhrádza svoje záväzky. Taktiež odvolací súd vyjadril nesúhlas so súdom I.inštancie aj v tom, že zmluvnú pokutu dohodnutú ako opakujúce sa plnenie nie je možné priznať „do zaplatenia“, pretože ide o nárok so samostatným skutkovým základom, ktorý nie je možné priznať žalobcovi do budúcna. Pokiaľ ide o odvolávku na uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho sp.zn.3MCdo/12/2011 zo dňa 14.6.2012, išlo o iný prípad, z ktorého nie je možné vychádzať pri rozhodovaní v tejto veci, keďže v danej veci išlo o porušenie povinnosti zhotoviť dielo a tam bolo nepochybné, že zmluvná pokuta mohla byť uložená len do splnenia povinnosti, teda do zhotovenia diela. S poukazom na tieto skutočnosti považoval odvolací súd rozsudok súdu I.inštancie v časti, v ktorej žalobu zamietol, za nesprávny, s tým, že takýto záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keď súd nevyhodnotil dostatočne listinné dôkazy, a to písomnú zmluvu a písomné uznanie záväzku. Tiež odvolací súd dospel k záveru, že súd I.inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a preto toto rozhodnutie v časti, v ktorej bol návrh žalobcu zamietnutý a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu I.inštancie predovšetkým vyhodnotiť dokazovanie, ktoré vykonal, s tým, že je viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o právne účinky uznania záväzku, súlad konania žalobcu so zásadami pocitového obchodného styku a možnosti uložiť zaplatenie zmluvnej pokuty ako opakujúce sa plnenie aj do budúcnosti pri meškaní s úhradou peňažného záväzku.

8. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 17.7.2019, na ktorý sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným prostredníctvom emailu dňa 16.7.2019, v záujme ďalšieho nenavyšovania trov konania a zároveň požiadal, aby súd pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas, s tým, že svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 15.7.2019 zo zdravotných dôvodov a zároveň požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, tak ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného asistentkou senátu dňa 15.7.2019. Súd postupoval v súlade s ustanovením , vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

10. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 z č.l.5-11 vrátane príloh z č.l.12-19, dohodu o ukončení zmluvy o nájme z č.l.20, faktúry z č.l.21-26, dohodu o uznaní záväzkov z č.l.27-30, pokus o zmier z č.l.31-32 vrátane poštovej doručenky z č.l.33 a 35, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 z č.l.45-51, návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.11.4.2013 z č.l.95-111, emailovú komunikáciu z č.l.115, návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov z č.l.116-123, výsluchom svedka K.. Y. T. a svedkyne U. C., a tiež po oboznámení sa s prednesom žalovaného a s prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach zistil tento skutkový a právny stav. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 30.4.2013 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca (prevádzkareň Liptovský Mikuláš), s tým, že zmluva bola uzavretá

prostredníctvom štatutárneho orgánu - podpredsedu predstavenstva K.. U. V. a člena predstavenstva I. T. a ako nájomca je tu uvedený žalovaný. Predmetom nájmu podľa tejto zmluvy boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Obchodnom dome PRIOR v Liptovskom Mikuláši, ktorého výlučným vlastníkom mal byť prenajímateľ, a to konkrétne na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2 a na ostatnej ploche na IV. nadzemnom podlaží, miestnosť č.4/34 o výmere 10,4 m2, pričom touto zmluvou prenechal prenajímateľ do nájmu nájomcovi za odplatu uvedený predmet nájmu a nájomca sa zaviazal tento predmet nájmu užívať a platiť dohodnuté nájomné, platiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a platiť aj iné dohodnuté úhrady. V článku 3. je uvedený účel nájmu, konkrétne, že nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu výlučne k činnosti predaj výrobkov chránenej dielne. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú, s tým, že nájomný vzťah začína dňom 1.5.2013. V článku 6. Nájomné, jeho splatnosť a zvýšenie bolo dojednané v bode 1, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi za predmet nájmu základné nájomné vo výške 33,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche a nájomné vo výške 3,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na ostatnej ploche. Celková výška základného nájomného, ktoré bol povinný platiť nájomca prenajímateľovi bola v celkovej sume 297,- € mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche a 31,20 € mesačne za nebytový priestor na ostatnej ploche. Splatnosť nájomného bola dojednaná do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí. Podľa článku 16. Skončenie nájmu bod 1 nájomný vzťah podľa tejto zmluvy skončí: a) písomnou dohodou zmluvných strán, b) písomnou výpoveďou, c) písomným odstúpením od zmluvy, d) inými spôsobmi stanovenými zákonom, e) v prípade nájmu na dobu určitú uplynutím stanovenej doby nájmu. V článku 9. Sankcie v bode 1 je uvedené, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania voči prenajímateľovi so zaplatením základného nájomného podľa článku 6 ods. 2, 3 tejto zmluvy, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, z ktorej zaplatením je v omeškaní. Zmluvnú pokutu je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi do 3 dní od písomnej výzvy prenajímateľa. Z Dohody o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zo dňa 31.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedený žalobca (prevádzkareň Liptovský Mikuláš), s tým, že za prenajímateľa konal štatutárny orgán podpredseda predstavenstva K.. U. V. a člen predstavenstva I. T. a ako nájomca je tu uvedený žalovaný, pričom podľa tejto dohody sa v zmysle bodu 2.A. písm. a) článku IV. (doba nájmu) zmluvy o nájme nebytových priestorov č.12/06/13 zmluvné strany dohodli na skončení platnosti predmetnej zmluvy v Obchodnom dome PRIOR Liptovský Mikuláš dohodou ku dňu 31.10.2015. Z faktúry č.15060241 zo dňa 1.4.2015, splatnej 15.4.2015, z faktúry č.15060308 zo dňa 4.5.2015, splatnej 15.5.2015, z faktúry č.15060369 zo dňa 1.6.2015, splatnej 15.6.2015, z faktúry č.15060437 zo dňa 1.7.2015, splatnej 15.7.2015, z faktúry č.15060500 zo dňa 3.8.2015, splatnej 15.8.2015 a z faktúry č.15060628 zo dňa 1.10.2015, splatnej 15.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je na všetkých uvedených žalobca a ako príjemca žalovaný, s tým, že predmetom fakturácie bol prenájom nebytových priestorov v objekte OD Liptovský Mikuláš za obdobie od 1.4.2015 do 31.10.2015 s výnimkou mesiaca september 2015, a v každej faktúre bolo fakturované mesačné nájomné v celkovej výške 328,20 €. Z Dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade dlžníkom zo dňa 31.10.2015 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalobca konajúci prostredníctvom štatutárneho orgánu podpredsedu predstavenstva K.. U. V. a člena predstavenstva I. T., ako dlžník je uvedený žalovaný a ako ručiteľ K.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, pričom podľa tejto dohody veriteľ za prenájom nebytových priestorov v OD PRIOR Liptovský Mikuláš eviduje voči dlžníkovi ku dňu 31.10.2015 peňažnú pohľadávku titulom istiny vo výške 2.490,- € vyplývajúcu z tam špecifikovaných faktúr s uvedením ich čísla, ktorých splatnosť nastala dňa 15.2.2015 až 15.10.2015, s tým, že všetky boli vystavené na sumu 328,20 €, pričom z prvej faktúry zostáva uhradiť sumu 192,60 € a druhá faktúra splatná 15.3.2015 bola započítaná so zábezpekou uhradenou 26.4.2013 v celej výške. Dlžník podpisom tejto dohody v zmysle potvrdil, že uznáva čo do dôvodu aj výšky svoj predmetný záväzok voči veriteľovi vo výške 2.490,- € a zaviazal sa ho zaplatiť v 3 splátkach, každá vo výške 830,- €, a to prvú splátku do 31.10.2015, druhú splátku do 30.11.2015 a tretiu splátku do 31.12.2015. V článku IV. si účastníci dohody pre prípad omeškania dlžníka so splácaním dlhu (záväzku) resp. jeho časti dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy až do jej úplného zaplatenia, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi. Zároveň sa účastníci dohody dohodli, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v dojednanej lehote splatnosti stráca dlžník výhodu splátok a veriteľovi vznikne právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky a to vrátane príslušenstva, pričom toto právo musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Z pokusu o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 19.5.2016 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, v ktorom sú uvedené skutočnosti totožné so skutočnosťami uvedenými v podanej žalobe a vzhľadom na to žalovaného vyzvali, aby v lehote do 5 dní od prevzatia tohto pokusu o zmier zaplatil ich klientovi istinu v sume 1.781,60 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne, v opačnom prípade budú sa domáhať svojich nárokov súdnou cestou a okrem týchto nárokov budú požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania a trov súdneho konania. Z poštového podacieho lístka zo dňa 20.5.2016 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobcu, ako adresát žalovaný a z pripojenej fotokópie poštovej zásielky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca žalobcu, ako adresát žalovaný. Zásielka bola odovzdaná na prepravu dňa 20.5.2016 a deň uloženia zásielky 24.5.2016, s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 14.6.2016. Z predloženej emailovej komunikácie, ktorá bola súdu preposlaná žalovaným dňa 19.3.2018 súd okrem iného zistil, že ohľadne tohto návrhu zmluvy žalovaný k tomu uviedol, že tento došiel na ich email dňa 11.4.2013 od pána riaditeľa T., pričom túto zmluvu mali zoskartovať a bola im vystavená nová nájomná zmluva, ktorá bola prerobená aj s navýšením dlhu predchádzajúceho nájomníka. Pôvodný email pritom bol odoslaný z emailovej adresy lmikulas@odprior.sk <mailto:lmikulas@odprior.sk>, dátum 11.apríla 2013 na emailovú adresu banrexchd@gmail.com <mailto:banrexchd@gmail.com> (poznámka súdu: z rovnakej emailovej adresy žalovaný preposielal tento email aj na tunajší súd), s tým, že ako prílohy je tam uvedené NZ Ing Baník FO bez DPH_LM od pol mesiaca.doc; Príloha č 1_alt A - poplatky Ing Baník_od pol mesiaca.doc a v predmetnej emailovej správe zo dňa 11.4.2013 je uvedené „Dobrý deň, v prílohe posielam návrh nájomnej zmluvy, červeným označené miesta prosím doplniť. Nejasné či rozporné body zmluvy prosím konzultovať telefonicky či emailom tak, aby sme v pondelok mohli podpísať zmluvu. Ďakujem. S pozdravom T.“. Z návrhu predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá mala tvoriť prílohu predmetného emailu súd zistil, že na rozdiel od zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola zmluvnými stranami aj podpísaná, v tejto ako predmet nájmu sú uvedené len predmetné nebytové priestory nachádzajúce sa v obchodnom dome na obchodnej ploche na I. nadzemnom podlaží o výmere 9 m2, nie sú tu uvedené nebytové priestory na ostatnej ploche, s tým, že zmluva mala nadobudnúť účinnosť a nájomný vzťah mal začať dňom 15.4.2013 a v článku 6. Nájomné, jeho splatnosť a zvýšenie v bode 1 je uvedené, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi za predmet nájmu základné nájomné vo výške 27,- € za každý 1 m2 výmery predmetu nájmu mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche. Celková výška základného nájomného, ktoré mal byť povinný platiť nájomca prenajímateľovi bola dojednaná v termíne od 15.4.2013 do 30.4.2013 v celkovej sume 129,60 € a v termíne od 1.5.2013 v celkovej sume 243,- € mesačne za nebytový priestor na obchodnej ploche. Z výsluchu svedkyne U. C. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že táto je zamestnankyňou žalovaného, pričom k veci uviedla, že má vedomosť o tom, že tu prebieha spor ohľadne ich prenajatých priestorov v OD PRIOR, s tým, že keď sa táto zmluva uzavierala, ona mala na starosti aj administratívne práce, takže ju pán F. zobral na stretnutie, kde sa dohadovala nájomná zmluva, čiže ona bola osobne prítomná spolu s pánom F. a bol tam prítomný pán T. ako riaditeľ OD PRIOR Liptovský Mikuláš a pani I. ako ekonomický námestník alebo zástupca riaditeľa, už presne nevedela uviesť v akej funkcii tam ona bola. V podstate bolo dojednané po vzájomnej dohode, že si prenajmú priestory asi o výmere 6 m2, s tým, že oni im mali následne poslať na email nájomnú zmluvu. K tomu aj došlo a návrh poslali, čo bolo asi niekedy 21.-24.marca, nevedela presne uviesť, či to bol rok 2013 alebo 2014, ale následne potom pánovi F.Í. volal pán T., že sa ešte potrebuje stretnúť, s tým, že tú zmluvu teda ten návrh čo im poslali, majú zoskartovať a že im bude predložený návrh novej zmluvy, a to z toho dôvodu, že tam pred nimi bol v tom priestore nejaký Juhoslovan palacinkár, ktorý mal dlžobu a pán T. trval na tom, že sa to musí dopočítať k tomu pôvodne dojednanému nájomnému, čím sa nimi ten dlh toho predchádzajúceho nájomcu vyrovná. Pán F. s tým súhlasil a na tom ďalšom stretnutí im bola predložená už nová nájomná zmluva, teda druhá, kde mala byť tá dlžoba započítaná a malo to byť v priebehu jedného roka uhradené formou splátok. Tam tiež bola na tomto stretnutí prítomná aj pani I. a bola to v podstate taká ústna džentlmenská dohoda v tom zmysle, že potom čo ten dlh po tom roku sa zaplatí, tak sa to nájomné zníži na pôvodnú čiastku tak, ako mala byť s nimi dohodnutá. Následne pán T.Í. odišiel, ale zostala tam pani I. ako riaditeľka, s tým, že ju osobne pán F. poslal zo dvakrát za ňou, aby ju požiadala o prerobenie tej nájomnej zmluvy, k čomu ale nedošlo. V podstate oni to riešili aj s pani V., ktorá tam bola ekonómka, ale ona im povedala, že s tým ona nič nemá a majú sa obrátiť buď na pani riaditeľku alebo ekonomického námestníka, ale nikdy už potom k zmene nedošlo a nájomné zostalo v tej výške. Na doplňujúcu otázku súdu, či teda tie stretnutia boli dve alebo jedno, o ktorom hovorila svedkyňa, uviedla, že to boli dve stretnutia, na prvom stretnutí si boli pozrieť najprv tie nájomné priestory a potom dojednávali tú zmluvu a na tom druhom stretnutí

vlastne malo dôjsť k podpisu tej zmluvy, s tým, že tá pani I. im vystavovala aj príjmový pokladničný doklad na zábezpeku, asi to bola suma okolo 273,- €, pričom im bolo povedané, že keď sa nájomný vzťah ukončí, tak táto im bude vrátená. Na doplňujúcu otázku súdu, aby svedkyňa uviedla ako reagovala pani I. na tie ich výzvy ohľadne zmeny nájomnej zmluvy vo vzťahu k výške nájomného, pokiaľ svedkyňa uvádzala, že ona s ňou osobne mala tieto veci prediskutovať, svedkyňa uviedla, že reagovala na to tak, že o tom vie, pretože bola prítomná pri tých rokovaniach a hovorila, že to dá do poriadku, aj na tom druhom stretnutí hovorila, že si už na to nájde čas, že sa to prerobí, ale bohužiaľ do skončenia nájomného vzťahu k tomu nedošlo. Na záver svedkyňa ešte uviedla, že si minulý týždeň obehla terajších nájomcov v tých priestoroch a konkrétne za ten priestor, ktorý mali oni prenajatý súčasný nájomca, ktorý prišiel po nich, platí podľa vyjadrenia tej slečny 150,- € mesačne a tiež vedľa, čo bola kľúčová služba, mali platiť 500,- € za asi 16 m2 nájmu, ale keďže sa sťažovali, že je to neúnosné, tak im asi po polroku znížili nájom na 300-350,- € mesačne, čiže podľa jej názoru za tých 9 m2, čo tam mali prenajatých, bola suma nájomného príliš vysoká. Z výsluchu svedka K.. Y. T. súd okrem iného zistil, že ohľadne strán sporu uviedol, že k nim nemá žiaden vzťah, ani príbuzenský, ani kamarátsky, ani pracovný, či obchodný. K veci uviedol, že on si nepamätá, že by sľúbil žalovanému, že po tom roku mu bude nájom znížený tak, ako mu to hovoril žalovaný, keď ho informoval o tom, že ho predvolal ako svedka na pojednávanie. On k 31.10. odišiel do dôchodku a odovzdal potom celú agendu a viac sa o tieto záležitosti v podstate nezaujímal, i keď v styku s PRIOROM bol tým, že ešte vypomáhal jeho nástupkyni s účtovnými závierkami, ale že by ešte nejako riešil obchodnú agendu, to už nebolo v jeho kompetencii, teda v čase keď malo dôjsť údajne k zmene tej zmluvy. Nie si je týchto skutočností vedomý a ani ho v tom čase o tom nikto neinformoval. Spochybnil to tiež z toho dôvodu, že on podľa neho takýto sľub ani nemohol dať, lebo tú zmluvu nepodpisoval a boli to štatutárni zástupcovia tu zo Zvolena, čiže to nebolo v jeho kompetencii. Okrem toho sa to mohlo urobiť takým spôsobom, že by sa dohodla výška nájomného v nejakej sume za určité obdobie a od nejakého obdobia by sa to znížilo. Ani účtovne nevedel ako by sa to vysporiadalo, keďže sa tam museli vystavovať nejaké faktúry a teda že formou zvýšeného nájmu by sa platil dlh pôvodného nájomcu. Na otázku žalovaného, či vie o tom, že ten predchádzajúci nájomca v tých priestoroch mal dlh 648,- € a či vie ako sa to voči podniku vysporiadalo, na to svedok uviedol, že nevie, ani či to bolo voči podniku nejako vykompenzované, ani nevie, že by to bolo uhrádzané z peňazí žalovaného. Na otázku súdu, potom čo mu súd predložil k nahliadnutiu emailovú komunikáciu v spise na č.l.115, či sa jedná o emailovú adresu, ktorú on používal v čase, keď bol zamestnaný vo firme žalobcu, svedok uviedol, že je to emailová adresa filiálky v Liptovskom Mikuláši. Na doplňujúcu otázku súdu, či bol z jeho strany zasielaný takýto email, svedok uviedol, že je to už 5 rokov, takže si na to nepamätá. Na otázku súdu, potom čo mu predložil k nahliadnutiu návrh nájomnej zmluvy v spise na č.l.116 a nasl., či sa jedná o formát zmluvy, ktorý používali, svedok uviedol, že áno, že takéto zmluvy zvykli uzatvárať. Na otázku súdu, či vie ozrejmiť z akého dôvodu bolo nájomné za 1 m2 mesačne zvýšené o 6,- € zo sumy 27,- € podľa návrhu nájomnej zmluvy na sumu 33,- € tak, ako bolo nájomné v uzavretej zmluve aj dojednané, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť resp. či ozaj bol takýto návrh zmluvy poslaný a teda či došlo k zvýšeniu, pretože podľa neho si do počítača každý môže dať kto čo chce alebo sa to mohlo stať aj tak, že on sa na niečom s nájomcom dohodol, ale potom mu to vedenie vo Zvolene neschválilo, ale označil to len za teoretické úvahy, pretože si na to nepamätal a teda nevedel jednoznačne povedať ako sa to stalo. Na otázku súdu uviedol, že v roku 2013 bol vo firme žalobcu zamestnaný ako riaditeľ Obchodného domu PRIOR Liptovský Mikuláš. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, aké boli jeho kompetencie vo vzťahu k uzatváraniu nájomných zmlúv, uviedol svedok, že mal zháňať nájomcov a potom mali záväzné pokyny z centrály vo vzťahu k uzatváraniu takýchto zmlúv a tiež mali aj formu tej nájomnej zmluvy, pričom boli určené nejaké minimálne ceny nájmov a na základe toho on pripravil návrh zmluvy, ktorý sa predjednal s nájomcom tak, aby aj cena nájmu bola taká, ktorú by nájomca akceptoval a následne sa to po odsúhlasení nájomcom predkladalo do centrály a pokiaľ to tam odobrili, potom sa zmluva podpisovala v 4 vyhotoveniach. Na záver svedok uviedol, že nevie prečo sa mal k tomuto vyjadrovať ako svedok, že to bolo asi z dôvodu, že tá jeho nástupkyňa zomrela. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej žaloby a nad rámec toho k veci uviedla, že s odkazom na ustanovenie zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako i , trvajú na tom, že akékoľvek ústne dohody sú vo vzťahu k súdenej veci bez právneho významu a preto žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Z prednesu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení a nad rámec toho uviedol, že na tú zmenu zmluvy po uplynutí jedného roka vyzývali pani riaditeľku, ktorá je už bohužiaľ mŕtva, ale vedel by to dosvedčiť pán T., bývalý

riaditeľ PRIORU v Liptovskom Mikuláši, ktorý by mohol prísť svedčiť, ako i pani C., ktorá bola tiež pri uzavretí predmetnej zmluvy prítomná. Na základe toho žiadal, aby súd odrátal tú čiastku, ktorá im bola fakturovaná neoprávnene. Na otázku súdu, aby ozrejmil na základe čoho podpísal dohodu o uznaní záväzkov zo dňa 31.10.2015, žalovaný uviedol, že to museli podpísať z toho dôvodu, že im bolo povedané, že inak ich odtiaľ vyhodia a oni mali za to, že keď sa to podpíše a uhradí, takže ten dlh bude v podstate nulový alebo skoro nulový. K svedeckej výpovedi pani C. uviedol, že ona si tie údaje, čo uvádzala na záver svojej výpovede zisťovala len od predavačiek, takže to nemusí byť úplne hodnoverné, keďže to nezisťovala priamo od tých majiteľov prenajatých priestorov tak, aby to nebolo brané, že sa jedná o krivú výpoveď. Na záver k veci uviedol, že sa oni spoliehali na čestnú pamäť bývalého riaditeľa a teda že potvrdí dohodu, ktorú u neho uzavreli, s tým, že oni vtedy do toho išli s tým, že nevedeli, že on o rok v tej funkcii skončí a preto si to nepoisťovali žiadnym dodatkom, s tým, že si mysleli, že sa to potom dorieši. Keďže on sa k tomu postavil tak, ako sa postavil, tak oni už nemajú žiaden iný argument ako to preukázať, iba tým spôsobom, že im bola emailom poslaná tá zmluva, kde bolo nájomné pôvodne 27,- €/m2 a na ďalšom stretnutí im bolo vysvetlené, že predchádzajúci nájomca, čo tam robil palacinky zostal po ňom dlh 648,- € za vodovodnú prípojku, ktorá sa tam robila a preto im bolo povedané, že ak ten priestor chcú, tak to musia dorovnať. Následne sa teda dohodlo, že sa to rozpočíta na tých 12 mesiacov a potom bude nájomné znížené na pôvodne navrhnuté. Oni opätovne žiadali, aby sa to potom v tej zmluve upravilo a čakali, že nová riaditeľka to zmení, ale keďže sa to nestalo, tak prestali aj platiť. Nájom chceli udržať aj kvôli tomu, že to bolo chránené pracovisko, pracovali tam 2 invalidky, z ktorých jedna už mala odísť do trvalého invalidného dôchodku a aj v tej súvislosti sa podpisovala tá dohoda o tom, že sa to zaplatí.

11. Podľa (ďalej len „“), nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Podľa veta prvá , zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa , ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

12. Súd I.inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného I.stupňového rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania, v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto žalobe vyhovel aj v časti, v ktorej pôvodne I.stupňový súd žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 30.4.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré boli v nej špecifikované, s tým, že sa dojednalo v tejto zmluve celkové nájomné vo výške 328,20 € mesačne, pričom sa vychádzalo z ceny nájmu vo výške 33,- €/m2 výmery predmetu nájmu na obchodnej ploche a 3,- €/m2 výmery predmetu nájmu na ostatnej ploche, ktoré tvorili predmet nájmu. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu neurčitú, pričom tento začal dňa 1.5.2013 a bol ukončený vzájomnou dohodou zo dňa 31.10.2015 k tomu istému dňu. Predmetom tohto súdneho sporu bol nárok žalobcu na úhradu nájomného, ktoré bolo fakturované mesačne v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy, konkrétne časť fakturovaného nájomného za mesiac apríl 2015 vo výške 140,60 €, keďže čiastočne bola táto faktúra, pôvodne vystavená na sumu 328,20 €, uhradená a tiež mesačné nájomné za mesiace máj, jún, júl, august a október 2015. Celkovo tak žalobca sa domáhal podanou žalobou od žalovaného úhrady istiny vo výške 1.781,60 €. Súd v pôvodnom rozsudku prisúdil žalobcovi na istine len sumu 809,60 €, a preto súd týmto rozsudkom prisúdil žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu istiny vo zvyšnej časti, t.j. sumu 972,- €, keď vychádzal z právneho názoru vysloveného nadriadeným súdom, ktorý bol pre tento súd záväzný, a to v tom zmysle, že pokiaľ žalobca fakturoval žalovanému počas celej doby trvania nájmu nájomné vo výške 328,20 €, nie je možné takto uplatnený nárok považovať za výkon práva, ktorý by bol v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku a ktorý by teda nemal požívať právnu ochranu, s poukazom na to, že v konaní nebolo preukázané uzavretie písomného dodatku k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým by došlo k zníženiu výšky dojednaného mesačného nájomného a akékoľvek ústne dojednania strán sporu sú právne irelevantné. Obdobným spôsobom potom súd vyhodnotil aj uznanie záväzku zo strany žalovaného, ktorého súčasťou bol aj nárok uplatnený touto žalobou v tom zmysle, že tento právny inštitút zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že predmetný záväzok v uznanom rozsahu v čase jeho uznania trval a keďže opätovne vychádzajúc zo záväzného právneho názoru nadriadeného súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by predmetný záväzok v čase jeho uznania v deklarovanom rozsahu neexistoval resp. nevznikol, resp. že by výkon takéhoto práva bol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a preto by nemal požívať právnu ochranu, na základe čoho bol nárok na zaplatenie istiny z titulu neuhradeného nájomného dojednaného medzi zmluvnými stranami vyhodnotený ako dôvodný. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal z prisúdenej sumy za príslušné obdobia, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia, čiže žalobcovi priznal nárok aj na úrok z omeškania v rozsahu, v ktorom predtým tento nárok zamietol a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal tiež vo výške 9,05 % ročne tak, ako bol žalobcom uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %. Rovnako súd priznal žalobcovi aj nárok uplatnený z titulu zmluvnej pokuty v rozsahu, v ktorom pôvodným rozsudkom tento nárok v časti zamietol, čiže priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, t.j. za obdobia odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry, ktorými bolo fakturované mesačné nájomné, a to až do zaplatenia tej ktorej pohľadávky, s ktorou je žalovaný v omeškaní s úhradou, tiež odkazujúc v celom rozsahu na záväzný právny názor nadriadeného súdu.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.