Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-10-2023.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd konajúci samosudkyňou JUDr. Renátou Greif Radovčičovou v trestnej veci obžalovaného U. W. pre zločin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku dňa 15. januára 2024 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. W., narodený XX. XX. XXXX v W. A. W., trvale bytom J. M. XX/XX, O.,
sa uznáva za vinného, že
dňa 13. 10. 2022 v čase o 19.58 hodine v O., uverejnil na sociálnej sieti Facebook, vystupujúc pod menom „U. W.B.“, v diskusii k článku „Politici odsúdili brutálny útok v centre Bratislavy. Čaputová priznala hnev, ostré slová prezidentky“ uverejnenému dňa 13. 10. 2022 na sociálnej sieti Facebook na verejne dostupnom profile Nového Času, týkajúcemu sa úmyselného pozbavenia života dvoch ľudí inou osobou v mieste stretávania sa LGBTI komunity na Zámockej ulici v Bratislave dňa 12. 10. 2022, komentár v znení „Chudiatka. lutujem toho nebohého strelca že to tam nevystrielal celi bar“, ktorý bol verejne dostupný minimálne do 12. 01. 2023,
t e d a
- verejne schvaľoval trestný čin,
č í m s p á c h a l
- prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 338 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 700,- € (sedemsto eur).
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal dňa 24. 10. 2023 na Špecializovaný trestný súd obžalobu sp. zn. VII/1 Gv 142/22/1000-15 na tom skutkovom základe, že obvinený U. W. vystupujúc na sociálnej sieti Facebook pod menom „U. W.“ uverejnil dňa 13. 10. 2022 v čase o 19:58 h z mieste svojho trvalého bydliska komentár v znení „Chudiatka. Lutujem toho nebohého strelca, že to tam nevystrielal celi bar“ v diskusii k článku: „Politici odsúdili brutálny útok v centre Bratislavy. Čaputová priznala hnev, ostré slová prezidentky“, uverejnenému dňa 13. 10. 2022 aj na sociálnej sieti Facebook na verejne dostupnom profile Nového Času, a tento komentár bol verejne dostupný minimálne do 12. 01. 2023, pričom ho uverejnil vo vzťahu k článku týkajúcemu sa úmyselného pozbavenia života dvoch ľudí inou osobou v mieste stretávania sa LGBTI komunity na Zámockej ulici v Bratislave dňa 12. 10. 2022, ktoré konanie bolo následne právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku podľa § 419 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a v tejto veci je vedené trestné konanie vyšetrovateľom NAKA PPZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-234/NKA-BA2-2022.
Prokurátor skutok právne kvalifikoval ako zločin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b ods. 1 Trestného zákona.
Na základe podanej obžaloby súd prejednal trestnú vec obžalovaného U. W., pričom vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania, ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný U. W. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré však súdom nebolo prijaté. Následne využil svoje právo a odmietol vypovedať. Postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď U. W. v procesnom postavení obvineného z prípravného konania, z ktorej súd zistil, že tento je zamestnaný s príjmom 900,- € mesačne, je vlastníkom rodinného domu, ku skutku kladenému mu za vinu sa priznal, pričom uviedol, že status písal doma. Vyjadril veľkú ľútosť nad tým, čo napísal. Uviedol, že si myslel, že Tepláreň je nejaká firma, až potom sa dozvedel, že je to podnik pre homosexuálov. Uviedol tiež, že po prvom výsluchu požiadal priateľku, aby status zmazala.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy, a to: č. l. 3-4 - anonymné trestné oznámenie s prílohou č. l. 20-21 - screenshoty z facebookovej stránky Nový čas č. l. 33 - uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci ČVS: PPZ-234/NKA-BA1-2022 z 12. 10. 2022 č. l. 34 - úradný záznam o zmene právnej kvalifikácie č. l. 36 - screenshot z facebookovej stránky Nový čas z 09. 05. 2023 č. l. 65-72 - článok „Politici odsúdili brutálny útok...“zo dňa 13. 10. 2022 č. l. 97 - správa z obce O. č. l. 98 - výpis z evidencie priestupkov č. l. 99 - odpis RT GP SR Z trestného oznámenia (č. l. 3-4) súd zistil, že na emailovú adresu podatelna.opTO@genpro.gov.sk <mailto:podatelna.opTO@genpro.gov.sk> bolo dňa 14. 10. 2022 doručené anonymné podanie z adresy A..I., ktorým odosielateľ upozornil na priložený príspevok z Facebooku z predchádzajúceho dňa, o ktorom vyjadril podozrenie, že môže byť za hranou Trestného zákona. Prílohou podania je screenshot komentára k článku zverejnenom na stránke CAS.SK s názvom Politici odsúdili brutálny útok v center Bratislavy: Čaputová priznala hnev, ostré slová prezidentky. Komentár osoby vystupujúcej pod menom U. W. bol napísaný v znení: „Chudiatka.lutujem toho nebohého strelca že to tam nevistrielal celi bar.“ Zo screenshotu facebookovej stránky Nového času (č. l. 20-21) súd zistil, že na stránke bol dňa 13. októbra 2022 zverejnený článok s názvom „Politici odsúdili brutálny útok v center Bratislavy: Čaputová priznala hnev, ostré slová prezidentky“, pričom k článku bol pridaný komentár osoby pod menom U. W. v znení „Chudiatka.lutujem toho nebohého strelca že to tam nevistrielal celi bar.“ Z uznesenia (č. l. 33) súd zistil, že dňa 12. 10. 2022 bolo pod ČVS: PPZ-234/NKA-BA1-2022 začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ dňa 12. 10. 2022 v čase pred 19:12 hod. prišiel na Zámockú ulicu č. 30 v Bratislave do blízkosti gastropodniku „TEPLÁREŇ“ s vopred uváženým úmyslom usmrtiť osoby poškodených P. M., U. Q., H. S. a iné doposiaľ nestotožnené osoby, kde po príchode na toto miesto držiac pri sebe doposiaľ nezistený druh a typ strelnej zbrane počkal v blízkosti podniku na osoby poškodených,
na čo následne v čase o 19:12 hod. pred týmto podnikom držiac v ruke strelnú zbraň vystrelil z tejto smerom k osobám poškodených minimálne v počte 12 výstrelov, v dôsledku čoho došlo na mieste k úmrtiu osoby P. M., osoby U. Q. a k zraneniu osoby H. S., pričom páchateľ následne odišiel na presne nezistené miesto. Z úradného záznamu (č. l. 34) súd zistil, že vo veci vedenej ČVS: PPZ-234/NKA-BA1-2022, v ktorej bolo dňa 12. 10. 2022 začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, sa bude predmetný skutok, vzhľadom na dôkazy zadovážené ku dňu 17. 10. 2022, ďalej posudzovať ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku podľa § 419 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zo screenshotu facebookovej stránky Nového času (č. l. 36) súd zistil, že na stránke sa už dňa 09. 05. 2023 nenachádzal komentár osoby vystupujúcej pod menom U. W.. Z článku (č. l. 65-72) súd zistil vyjadrenia prezidentky, predsedu vlády, niektorých členov vlády Slovenskej republiky a ďalších osôb k udalostiam zo dňa 12. 10. 2022 na Zámockej ulici v Bratislave. Zo správy obce O. (č. l. 97) súd zistil, že obžalovaný je vlastníkom nehnuteľností v tejto obci, na verejnosti sa správa a vystupuje slušne, v minulosti sa nedopustil priestupku, ktorý by prejednávala komisia verejného poriadku. Z výpisu z evidencie priestupkov (č. l. 98) súd zistil, že nie sú evidované žiadne priestupky obžalovaného U. W.. Z odpisu RT (č. l. 99 ) súd zistil, že U. W. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 1985, pričom aktuálne sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora ani obžalovaného neboli. * * * Po vykonaní dokazovania súd podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V tejto veci nebolo sporné, že dňa 13. 10. 2022 obžalovaný napísal a následne uverejnil na sociálnej sieti Facebook, vystupujúc pod menom „U. W.“, komentár s textom popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku ako reakciu na článok zverejnený totožného dňa, v ktorom sa politici vyjadrovali k udalosti zo dňa 12. 10. 2022, a to k úmyselnému zastreleniu dvoch ľudí a vážnemu zraneniu jednej osoby inou osobou, v mieste stretávania sa LGBTI komunity na Zámockej ulici v Bratislave. Zároveň nebolo sporné, že z obsahu tohto komentára je zrejmý kladný postoj autora komentára k spáchanému trestnému činu. Takýto záver jednoznačne vyplynul jednak z prečítanej výpovede obžalovaného U. W., ale aj z vykonaných listinných dôkazov. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň preukázali, že skutok spáchal obžalovaný, a že tento svojim konaním popísaným v rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 odsek 1 Trestného zákona. Je tomu tak preto, že obžalovaný prostredníctvom počítačovej siete, na sociálnej sieti Facebook, vyjadril svoj jednoznačne kladný postoj ku konaniu osoby, ktorá zastrelila dve iné osoby a jednu zranila. Súd tiež ako predbežnú otázku, s kladným záverom, vyhodnotil otázku, že úmyselné usmrtenie človeka inou osobou je bezpochyby trestným činom. * * * Spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania však súd na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 odsek 1 Trestného zákona. Súd dospel k záveru, že v osobe obžalovaného sa jedná ako trestne zodpovedný subjekt, keďže neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť. Z hľadiska subjektívnej stránky súd ustálil, že obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže zverejnením svojho komentáru k článku popisujúcemu úmyselné usmrtenie a vážne zranenie viacerých osôb strelcom, chcel narušiť záujem na ochrane spoločnosti pred prejavmi vyjadrujúcimi pozitívny vzťah k trestnému činu a jeho páchateľovi. Na rozdiel od právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe prokurátora, t. j. zločin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b odsek 1 Trestného zákona, sa súd nestotožnil s názorom prokurátora, že obžalovaný verejne vyjadril svoj kladný postoj k spáchaniu trestného činu teroristického útoku podľa § 419 Trestného zákona. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o úmyselný trestný čin.
Súd poukazuje na to, že úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok. Musí sa teda vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. To znamená, že úmyselné zavinenie pre možnú právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b odsek 1 Trestného zákona uvedenej v obžalobe, by sa muselo vzťahovať aj na okolnosť, že schvaľovacie konanie smerovalo k niektorému z trestných činov terorizmu, a to aspoň v súlade s laickou predstavou. Trestné činy terorizmu sú uvedené v § 140b Trestného zákona. Jedná sa o:
- trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297,
- trestný čin teroru podľa § 313 a 314,
- trestný čin teroristického útoku podľa § 419,
- trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b,
- trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c,
- trestný čin cestovania na účel terorizmu podľa § 419d,
- zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) (t. j. spáchanie trestného činu v úmysle spáchať niektorý z trestných činov terorizmu). Súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že „útok na Zámockej ulici“ z 12. 10. 2022 niesol jednoznačne vecne teroristické znaky. Nie je úlohou súdu v tomto konaní právne kvalifikovať skutok „streľby na Zámockej ulici“, a preto nepovažuje za vhodné a ani správne polemizovať o správnosti, resp. nesprávnosti tejto právnej kvalifikácie. To, čo však je nutné uviesť, je to, že podľa názoru súdu, pri trestnom čine niektorých foriem účasti na terorizme, konkrétne pri schvaľovaní, by sa muselo jednať o schvaľovanie takého konania, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností, aj pre laickú verejnosť aspoň v rovine uzrozumenia, nepripúšťalo iný záver ako ten, že sa jedná o terorizmus (napr. bombový útok alebo masová streľba na miestach s prítomnosťou veľkého množstva ľudí, pričom príkladov nielen vo vzdialenom zahraničí je nespočetne veľa), pričom nie je nevyhnutné právoplatné skončenie trestného konania schvaľovaného trestného činu. Jednoznačný záver o spáchaní niektorého z trestných činov terorizmu pri „streľbe na Zámockej ulici“ nerezultuje ani z obsahu článku, ku ktorému obžalovaný W. zverejnil svoj komentár. Z obsahu článku síce jednoznačne vyplynulo, že podľa názoru osôb, ktoré sa vyjadrili k útoku, bol tento spáchaný z dôvodu nenávisti k LGBTI skupine, avšak je potrebné uviesť, že spáchanie tzv. trestných činov z nenávisti, či už voči LGBTI komunite, resp. akejkoľvek menšine, či už náboženskej, sexuálnej alebo národnostnej, nie je samo osebe dôvodom na ustálenie právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu teroristického útoku len preto, že vedie k zastrašeniu obyvateľstva, pretože každé násilné konanie vedúce k usmrteniu je spôsobilé a aj nepochybne vedie k zastrašeniu časti obyvateľstva. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že je neprípustné, aby naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu bolo podmienené tým, akým spôsobom je alebo bude orgánmi činnými v trestnom konaní skutok, o schvaľovanie ktorého sa jedná, právne kvalifikovaný. V tomto prípade došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku „streľby na Zámockej ulici“ z trestného činu úkladnej vraždy na trestný čin teroristického útoku až dňa 17. 10. 2022, teda až štyri dni po tom ako obžalovaný napísal a uverejnil svoj komentár k článku a päť dní po spáchaní samotného skutku. Je teda zrejmé, že dňa 13. 10. 2022 ani orgány činné v trestnom konaní, teda orgány znalé oblasti trestného práva, konanie osoby, ktorá strieľala na osoby patriace k LGBTI komunite, právne nekvalifikovali ako trestný čin teroristického útoku. Vyplýva z toho, že samotný skutok, o ktorého schvaľovanie sa v tomto prípade jednalo, neboli ani orgány činné v trestnom konaní schopné okamžite jednoznačne právne kvalifikovať a nestalo sa tak ani v čase bezprostredne po ňom. Až následne, po zabezpečení ďalších dôkazov, ku dňu 17. 10. 2022 dospeli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že je dôvod na zmenu právnej kvalifikácie. Rovnako súd poukazuje na tú skutočnosť, že v priebehu dokazovania neboli produkované žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že by predtým obžalovaný poznal osobu strelca, teda že by mohol mať prípadne vedomosť o jeho názoroch, plánoch alebo motívoch jeho konania. Nečinnosť obžalovaného spočívajúca v neodstránení komentára v neskoršom čase, teda samotná okolnosť, že aktívne nepristúpil k odstráneniu tohto komentára, bez ďalšieho, rovnako podľa názoru súdu nie je dostatočná na prijatie záveru, že obžalovaný úmyselne schvaľoval trestný čin terorizmu. Z tohto dôvodu súd potom dospel k záveru, že úmyselné zavinenie obžalovaného U. W. o tom, že vyjadruje svoje kladné stanovisko práve k trestnému činu teroristického útoku, ani v rovine nepriameho úmyslu, nebolo preukázané. „Kontrolné otázky“, ktoré si prokurátor kládol jednak v obžalobe a jednak v záverečnej reči vo vzťahu k tomu, aké konanie by obžalovaný schvaľoval alebo neschvaľoval, súd považuje pre právne posúdenie skutku za irelevantné a dovoľuje si vysloviť pochybnosti o motíve tohto konania prokurátora, ktoré skôr pripomína snahu emocionálne pôsobiť na súd, namiesto predloženia relevantných dôkazov.
Objektívna stránka skutkovej podstaty bola naplnená zverejnením komentára obžalovaným, z obsahu ktorého vyplýva jeho kladné stanovisko k trestnému činu. Trestný čin obžalovaný U. W. spáchal verejne, pretože ho zverejnil na sociálnej sieti Facebook, pričom podľa § 122 odsek 2 Trestného zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom alebo b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Vzhľadom na to, že súd skutok právne kvalifikoval ako prečin, zaoberal sa aj otázkou, či bol naplnený znak závažnosti prečinu vyššej ako nepatrnej. Túto otázku uzatvoril s kladným výsledkom, najmä vzhľadom na charakter trestného činu, o ktorého schvaľovanie sa jednalo. Obžalovaný totiž schvaľoval konanie vedúce k vážnemu zraneniu jedného človeka a k strate života dvoch mladých ľudí, z odpudzujúcich dôvodov, prameniacich z neschopnosti strelca pochopiť a akceptovať pestrofarebnosť ľudských životov.
* * *
Pri úvahách o treste súd vychádzal u obžalovaného z ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorý určuje zásady ukladania trestu, a preto ukladal obžalovanému trest zohľadňujúc všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.
Súd tak prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, tiež na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a vzal do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
V tomto prípade súd obžalovaného odsudzoval za skutok, právne kvalifikovaný ako prečin schvaľovania trestného činu podľa § 338 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody až na jeden rok.
Vzhľadom na to, že u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písmeno j) Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život /v osobe obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá síce bola jedenkrát súdne trestaná, ale aktuálne na sa ňu hľadí akoby nebol odsúdený, pričom sa jednalo o odsúdenie v roku 1985/ a § 36 písmeno l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, následne upravil trestnú sadzbu v súlade s ustanovením § 38 odsek 3 Trestného zákona, čiže pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Následne tak pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody 0-8 mesiacov.
Pri úvahách o výmere trestu a aj druhu trestu súd vzal do úvahy aj okolnosť, že z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne. Zároveň súd zohľadnil aj postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, nielen poľahčujúcu okolnosť priznania sa a oľutovania, ale aj okolnosť, že uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorá nebola, nie jeho pričinením, schválená, ako aj na jeho vyhlásenie o vine, ktoré urobil v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, hoci toto nebolo súdom prijaté, avšak len z dôvodu, že súd mal pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe. Preto mal súd za to, zohľadňujúc aj okolnosť, že trest ukladal za prečin, že primeraným bude peňažný trest, keďže vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného W. neukladal trest odňatia slobody.
V nadväznosti na uloženie peňažného trestu súd ukladal aj náhradný trest odňatia slobody, pričom ako primeraný vo vzťahu k výške uloženého peňažného trestu vyhodnotil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, zohľadňujúc prioritne jeho funkciu hrozby a zároveň motiváciu zaplatiť peňažný trest.
Spravujúc sa všetkými vyššie uvedenými úvahami, ako aj zásadami uvedenými v Trestnom zákone, súd dospel k záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného U. W. je peňažný trest vo výške 700,- €. verejne schvaľoval trestný čin
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.