Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_RA-2T-123-2021.pdf
PDF · 173.3 KB
Case nature
Area
Subarea
RA-2T/123/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. januára 2024 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. A.
nar. 01.02.1974 v Revúcej, trvale bytom B. X
je vinný, že
dňa 22. októbra 2020 okolo 23.30 h v katastrálnom území obce Hucín, okres Revúca na parcele registra „C“ č. 599/3 na spevnenej ceste pred cestnou závorou v smere k miestnemu letisku fyzicky napadol C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase uhlovou brúskou zn. XT line prepiľoval cestnú závoru tak, že oceľovou – roxorovou tyčou v dĺžke cca. 60 cm ho menšou až strednou intenzitou dvakrát udrel po hlave, následne opakovane minimálne šesťkrát ho menšou až strednou intenzitou oceľovou tyčou udieral do hornej časti hrudníka, čím mu svojim konaním spôsobil tržno-pomliaždenú ranu na hlave v čelovo-temennej oblasti vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív na čele vpravo s krvnou podliatinou, odreniny a pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre vpravo v jarmovej oblasti až v oblasti uhla sánky vpravo, pomliaždenie ľavého ramena, pruhovité pomliaždenie v hornej bočnej časti hrudníka vľavo, pruhovité pomliaždenie v strednej bočnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, pruhovité pomliaždenie v dolnej zadnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, zlomeninu 10. rebra /refraktúra/ vľavo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pľúc vľavo, pomliaždenie sleziny s veľkým nakrvácaním do sleziny centrálne /subkapsulárne pomliaždenie/ a odreninu na pravom predkolení, ktoré z medicínskeho hľadiska ľahké zranenia si podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo č. 97/2020 vyžiadali celkovú dobu liečenia od 23.10.2020 do 27.11.2020 teda 35 dní (maximálne do 02.12.2020, t.j. 40 dní), avšak pri takom pomliaždení sleziny, aké utrpel C. A. D., hrozilo roztrhnutie sleziny a následné prudké krvácanie do brušnej dutiny, čo mohlo viesť k poškodeniu dôležitých orgánov ľudského tela šokovým stavom, prípadne i k ohrozeniu života,
teda
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
tým spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3,8 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane – C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, D. XXX XXškodu vo výške 2.840 eur ( dvetisícosemstoštyridsať).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal pod sp. zn. 1Pv 292/20/6608 obžalobu na A. A. pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného C. A. D., svedkov A. A., A. D. A., F. G., čítaním výpovede svedka A. H., výsluchom znalcov A. I. H. J., I. C. K. H., D.,A. E. H., A. A. L., I. A. A. M. D., listinnými dôkazmi, obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil že je nevinný zo spáchania skutku a ďalej vypovedal tak, že ten incident vníma úplne inak ako poškodený. Dňa 22. 10. 2020 približne o 23.00 hod. mu pípla sms z fotopasce, sadol do auta a šiel do Hucína. Už keď prichádzal zhruba z 200 m videl plamene z brúsky a keď prišiel bližšie, tak sa ku nemu otočil tvárou poškodený Pribola. Poškodený prišiel ku nemu a hneď ho trafil brúskou do hlavy. Ako obžalovaný cúval dozadu, tak zbadal roxorovú tyč a snažil sa z jeho ľavej strany udrieť poškodeného, lebo sa na neho zaháňal s brúskou. Prvý kontakt bol, keď ho poškodený udrel päsťou a došlo k zraneniu hlavy obžalovaného vľavo za uchom. Druhý kontakt bol zranenie pravej strany poškodeného v časti hlavy, šuchnutím tyčky o pravú lícnu kosť, kde došlo k poraneniu kože. Tento úder, ktorý smeroval obžalovaný pravou rukou z jeho ľavého boku, ako zodvihol tyčku na pravú stranu poškodeného, v ktorej držal uhlovú brúsku. Po druhej rane opakovanej na túto uhlovú brúsku mu uchopil tyčku do svojej ľavej ruky, následne tyčka v úchope poškodeného a jeho úchope smerovala na jeho hlavu z pravej časti strany, smerovala na jeho hlavu, kde mu vypadla, následne poškodený sa snažil mu uvedenú tyč vytrhnúť z ruky a razantným mykaním zápasil o tyčku, došlo k zraneniu ľavej časti hlavy poškodeného, a to tak, že pravdepodobne tyčka pri tom uvedenom mykaní klepla na jeho prednú časť hlavy. Incident ďalej trval, poškodený ho pretiahol, keďže je silnejší a vyšší, a to popred ľavú stranu auta na pravú stranu auta a na otvorenom priestore ho udrel uhlovou brúskou do ľavej strany – na to isté miesto, kde ho udrel prvýkrát. Tyčku sa mu podarilo uchytiť tak, že ho k sebe pritiahol a mal ju v časti medzi ľavým bokom a ľavým ramenom. Následne obžalovaný sklonil hlavu, ako ucítil tvrdú ranu na ľavú stranu hlavy a zodvihol ľavé rameno. Okamžite ako mal priestor udrieť obžalovaného, udrel ho ďalší krát. Každý jeden krát, keď ho udrel sa pootočili proti smeru hodinových ručičiek. Celkovo týchto úderov bolo päť. Pri treťom údere mu povedal, že nech prestane. Štvrtý úder bol okamžite po upozornení a pri piatom údere mu odpadla batéria od brúsky. Celý tento čas boli v prudkom pohybe, kde jeden do druhého narážali, trhali sa o tyčku, zranenie ľavého boku pripisoval tomuto incidentu. Poškodenému odletela batéria od brúsky, tak brúsku zahodil. Ako ho začal poškodený natáčať, tak dvakrát niekam volal a ako sa uvoľnil ten tlak v tyčke, tak obžalovaný vytiahol mobil a volal bratovi a polícii. Keď prišiel brat, asi 5 min na to ako mu obžalovaný volal, prišiel na aute a prišiel k nim a povedal, že nech pustia tú tyčku a obaja ju pustili. Čo sa týka tých zranení obžalovaného, tak mal zranenie na hlave, ktorá ho strašne
bolela a mal tam aj opuch, v strede čela mal zakrvácanú časť. Tú brúsku skryl poškodený pod sedačku spolujazdca a potom hľadal ešte aj tú batériu z nej. Tá roxorová tyč tam bola trvale, bola tam niekoľko rokov a bola súčasťou tej rampy. Obžalovaný dostal určite prvú ranu tou flexkou. Zranenia poškodeného dáva do súvisu s tým trhaním sa tej tyčky. Od začiatku chytil tú tyčku a vždy ju ťahal a snažil sa mu vytrhnúť tú tyčku. Celé to trvalo zhruba 1 min.
Svedok poškodený C. A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to pamätá veľmi dobre, bolo to večer, pílil rampu a videl, že veľkou rýchlosťou prichádza auto. Prudko zastalo a videl ako sa otvorili dvere a videl ako sa naťahuje ten človek v aute pre niečo, videl len obrys, lebo mu auto svietilo do očí. V aute niečo bral z podlahy na mieste spolujazdca, vyskočil z auta, spravil jeden až dva kroky a poškodený už dostal ranu. Tú roxorovú tyč zobral určite z auta. Prvú ranu dostal poškodený na hlavu, opätovne sa obžalovaný rozohnal a chcel ho opäť udrieť po hlave, ale poškodený sa uhol, tak ho trafil po líci. Brúsku v podstate držal v rukách až kým sa ňou nekryl pri druhej rane a vtedy mu vypadla a aj tá baterka asi vypadla. Ani jeden úder tou brúskou na obžalovaného neurobil, len sa brúskou kryl. Ako dostal asi prvé tri rany, tak boli tvárou v tvár, lebo potom sa poškodený otočil bokom. Ako sa poškodený otáčal, dostal aj po ramene, zohol sa, bol v predklone a obžalovaný ho bil po chrbtici, udrel mu ľavý bok aj okolo chrbtice. Dostal aj na pravé rebrá zadné. Dostal tam rany s tým, že ho obžalovaný dotlačil až do priekopy, kde poškodený spadol a snažil sa chytiť jeho ruku, čo sa mu podarilo. Pravou rukou mu chytil ruku a ľavou rukou mu chytil tyč. V tom čase už bol poškodený dosť vyčerpaný, pretože držali tú tyč po celý čas. Keď sa naťahovali o tú tyč, tak sa neudieral o tú tyč. Tú tyč ako držal dvoma rukami a ako sa točili a trhali, tak nedostal ňou ani on ani obžalovaný vtedy. V živote nezažil útok takej intenzity ako tam. Bol dezorientovaný po tých úderoch a uvedomil si, že keď niečo neurobí, tak ho obžalovaný zabije. Zľakol sa a musel niečo urobiť, lebo obžalovaný ho udieral a udieral, išlo mu o život a bál sa. Ako držali tú tyč, tak to prechytili len do jednej ruky a začali obaja telefonovať. Potom prišiel brat obžalovaného a ten zobral tiež niečo zo zeme a sa ho ako keby pokúsil udrieť. Potom čakali na príjazd policajtov. Policajti sa mu vôbec nevenovali a začali riešiť rampu, ktorú poškodený nepopieral, že ju pílil, ale jeho napadnutie ich nezaujímalo. Keď išiel potom do auta, tak ho A. vyzval, že má ukázať brúsku, tak policajti potom dokumentovali brúsku a poškodený im povedal, že nech dokumentujú tú tyč, ktorú A. medzitým hodil do auta, ale to ich nezaujímalo. Policajti sa pýtali poškodeného, či mu majú zavolať záchranku a povedal, že nie, lebo mal v aute zbraň a ulovenú zver. Keď vystúpil z auta pred domom, tak už nevedel chodiť a zavolal si záchranku.
Svedok A. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho brat a volal mu večerom, že kde je a čo sa stalo, tak nasadol do auta a išiel tam. Videl brata a Pribolu st. ako stáli k sebe čelom a držali tyč spolu. Pribola telefonoval. Po vyzvaní obidvoch túto tyč chytil v strede a hodil ju o zem. Poškodený odstúpil, oprel sa o auto a začal telefonovať. Na strede čela poškodeného videl krv. Brat mal natrhnutú peru, zranené čelo a ruky mal zranené. Po cca 5-7 min. došla hliadka OO PZ. Poškodený hľadal na zemi čelovú lampu a baterku z brúsky. Poškodený odložil tú flexku do auta pod sedadlo spolujazdca a vydal ju až po niekoľkých výzvach policajtov a potom ju nafotili.
Svedok A. D. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je jeho otec. Pamätal si na deň 28. 09. 2019, kedy sa stalo to, že obžalovaný A. A. sa ho pokúsil napadnúť. V ten deň vykonávali poľnohospodárske práce v oblasti letiska Hucín, kde prechádzali po parcelách a A. A. zablokoval príjazdovú cestu na letisko. Boli tam aj dvaja policajti a A. A. a A. A. a pokúsili sa ho napadnúť, čomu zabránili policajti. Potom sa to opakovalo v ten deň neskôr, svedok bol v aute a čakal na príchod hliadky a A. mu búchali na auto. Vrhli sa na neho dvaja ľudia a nevedel, čo by sa stalo, keby tam neboli policajti. Hneď po tom napadnutí svedok zapol telefón a začal to natáčať lebo nevedel, či to bude ďalej pokračovať. Sú tam počuť vyhrážky A. A. na adresu svedka. Po skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, stretol A. A. na druhý deň na polícii v Jelšave, bol zdravý a nejavil známky, že by bol zranený. Svedok predložil farebné vyhotovenie fotografie, konkrétne fotku, ktorá je v čiernobielej verzii súčasťou spisu na č. l. 553 a ďalej fotografie urobené z videa zo dňa 28. 10. 2020.
Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že operačný dôstojník ich vysielal na miesto s tým, že oznamovateľ bol poškodený, ktorý mal byť napadnutý. Keď tam prišli, tak tam bol Pribola a bratia A.. Pribola im uviedol, že bol napadnutý a pýtali sa ho, že či je potrebné mu zavolať sanitku, ale povedal, že nie, lebo má zver v aute. Obžalovaný uviedol, že prichytil poškodeného ako pílil rampu a potom sa strhla bitka medzi nimi. Pýtali sa aj Mišanka, či potrebuje ošetrenie. Viackrát vystúpil z auta a potom vybral z auta takú tyč, hodil ju na zem, že týmto bol napadnutý. Vyzvali Pribolu, aby im ukázal brúsku, najskôr
tvrdil, že ju nemá a potom ju vytiahol. Krv na čele videl svedok len u Pribolu. Pribola im povedal, že majú zadokumentovať tú tyč. Dokumentovali to poškodenie rampy, tyč tam už nebola, nejako sa k nej nevracali, bola aj noc.
Svedok A. H. na výsluchu z prípravného konania uviedol, že okolo 23.00 hod., boli operačným dôstojníkom vyslaní na preverenie oznámenia C. D., že ho pri rampe na prístupovej ceste k letisku v katastrálnom území obce Hucín napadol A.. Po príchode na miesto sa tu nachádzali tri osoby, a to A. a A. A. a C. D. st., kde svedok si všimol, že Pribola mal ranu na čele, tiekla mu krv a A. A. nemal žiadne viditeľné zranenia. Pribola tvrdil, že ho napadol A. A. tyčou. Prekrikovali sa medzi sebou, no k fyzickým napádaniam medzi nimi už nedochádzalo. Na mieste sa dozvedeli, že Pribola pílil rampu a v dôsledku tohto vznikla medzi nimi potyčka. D. aj A. A. sa pýtali či nepotrebujú ošetrenie, na čo im Pribola povedal, že na miesto nechce privolať RZP, ale že si RZP privolá do poľovného domu v Jelšave. Pribola na mieste tvrdil, že ho A. A. udrel tyčou a A. A. tvrdil, že ho Pribola udrel uhlovou brúskou. Poškodenie rampy bolo prijaté ako priestupok proti majetku a Pribola neskôr oznámil túto vec na OO PZ Revúca. Na mieste vyzývali C. D. aby im brúsku ukázal, na čo neskôr im Pribola brúsku aj ukázal, brúsku vytiahol zo svojho auta zo strany spolujazdca, na brúske bol zlomený kotúč, boli na nej kvapky asi krvi, túto brúsku svedok odfotil, no nezaisťovala sa, mali za to, že keď sa následne Pribola dostaví na OO PZ Jelšava, brúska sa zaistí. Tyč sa nezaisťovala, svedok osobne tú tyč ani nevidel.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Dušan Hrubala, Csc., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok na zranenia poškodeného a bol aj na rekonštrukcii skutkového deja, kde bol aj pri verzii obžalovaného aj poškodeného a teraz sa oboznámil s predloženými fotografiami, ktoré na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný. Znalec zotrval na znaleckom posudku, ktorý vypracoval písomne 04.12.2020, a to v plnom rozsahu. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, sú podrobne opísané na strane č. 20 posudku. Z hľadiska dĺžky liečenia a práceneschopnosti (ďalej len PN) najzávažnejšie zranenie je zranenie sleziny. Ináč všetky tieto zranenia je možné hodnotiť medicínsky ako ľahké do doby 42 dní liečenia. K dĺžke liečby týchto zranení uviedol, že pomliaždenie sleziny s nakrvácaním si vyžaduje dobu liečenie min. 35-40 dní, potom sa to vstrebe. Ostatné zranenia, ktoré boli prítomné samostatne, ako zlomenina 10. rebra, je doba liečenia 21-28 dní, ďalej tržno-pomliaždená rana na hlave, tam je doba liečenia 10 dní, ďalej pomliaždenie mäkkých tkanív na čele vpravo a na tvári, tam je doba liečenia 6 dní, ďalej pomliaždenie ľavého ramena, tam je doba liečenia 14-21 dní a pruhovité pomliaždenia hornej bočnej časti hrudníka, tam je doba liečenia 14-21 dní. Zranenie sleziny je nebezpečné zranenie, pretože slezina je veľmi krehký orgán a zároveň je krytý tzv. pevnou kapsulou a keď dôjde k jej natrhnutiu, začne krvácať, krv sa vyleje pod tú kapsulu a čo je nebezpečné, tá kapsula je pod určitým tlakom a ak to krvácanie pokračuje ďalej, tak ten tlak môže spôsobiť roztrhnutie kapsuly a o niekoľko dní sa môže tá kapsula oslabiť a krv prenikne do brušnej dutiny a hrozí šok z vykrvácania. Slezina, ktorá sa takto roztrhne a tečie, sa nedá zošiť, lebo je to tak krehký orgán a musí sa vybrať. Ak sa vyberie slezina, tak je to dôležitý orgán, kde sa tvoria protilátky v organizme proti infekcii a ten, kto nemá slezinu, musí sa celý život vyvarovať infekčnému prostrediu, môže sa rýchlo infikovať a u neho by infekcia prebehla oveľa horšie, musí potom často brať antibiotiká, brať lieky na podporu imunity a je to na celý život. Chvalabohu sa u poškodeného krvácanie sleziny zastavilo a potom sa to vstrebalo. Mechanizmus vzniku zranení znalec podrobne popísal v posudku aj to znázornil jednotlivo. To zranenie na tvári, pomliaždenie na čele - pravdepodobne tvrdým predmetom, ktorý sa zošuchol z čelovej oblasti vpravo na tvár, na tých fotografiách to je viditeľné. Tá uvádzaná roxorová tyčka mohla byť tým nástrojom, ktorý spôsobil toto zranenia. Tržno-pomliaždená v čelovo-temennej oblasti vľavo, tá musela vzniknúť tiež tvrdým predmetom, bola si 4 cm veľká, mechanizmus musel byť zhora nadol, najpravdepodobnejšie úderom tvrdým predmetom, teda ako to uvádzal poškodený to je pravdepodobné. Pomliaždenie ľavého rameno mohlo vzniknúť úderom tvrdým predmetom. Podlhovasté pruhovité pomliaždeniny hrudníka museli vzniknúť úzkym predmetom, ktorý zanechá charakteristickú stopu. Tie pruhovité boli tam tri. Museli byť tri pôsobenia násilia a musel to byť tvrdý predmet, sila aspoň strednej intenzity a v oblasti toho 10. rebra musela byť až väčšia intenzita lebo tam došlo k pomliaždeniu, nemohlo to vzniknúť pádom, musel to byť relatívne silnejší náraz, ktorý pomliaždi mäkké tkanivá a ešte za tým je kus priestoru takže ten náraz musí byť väčší. V tej oblasti sleziny tam bola ja zlomenina 10. rebra (rebrá 10 a 11 sa volajú slezinové rebrá) a keď dochádza k poškodeniu týchto rebier, tak často dochádza k poškodeniu sleziny, ktorá je v hĺbke. Tá intenzita musela byť väčšia, lebo zlomila to rebro a zároveň pod tým rebrom poškodila aj slezinu. Znázornil to aj na magnetickej rezonancii a ten tvrdý predmet, ktorý pôsobil na tú hrudnú
časť, mohla to byť tá roxorová tyč. Zranenia, ktoré sú zadefinované v posudku zodpovedajú tomu, čo poškodený uviedol aj mechanizmom, ktoré uviedol ako aj tomu, čo znalec videl na rekonštrukcii zo strany poškodeného. Úder na hlavu bol v rozhraní menšej až strednej intenzity, keby tam bola silnejšia intenzita, už by tam došlo k poškodeniu lebky. Nevedel z medicínskeho hľadiska určiť, či išlo o kontrolované údery ako ani to, či smerovali na hlavu alebo inde, alebo či ten náraz tlmili ruky. Rana na čele poškodeného bola vyššie v čelovo-temennej oblasti a predpokladal, že v tej oblasti čelová lampa ani jej pruh nebol. Silu úderov oblečenie v oblasti sleziny mohlo tlmiť. Mechanizmus vzniku zranenia rebra a sleziny presne vykreslil na str. 31-32 znaleckého posudku, ako boli to rebro aj slezina zasiahnuté. Či boli zranenia spôsobené švihom alebo tlakom nevedel určiť, ale bolo to tupé násilie tupým úzkym predmetom. Údery, ktoré poškodeného priamo ohrozovali na živote, tak to bol ten úder do lebky, ale iba ak by bol väčšej intenzity a ten druhý úder, ktorý spôsobil poškodenému zranenie rebra a sleziny. Zranenie pleca vzniklo tiež pravdepodobne úderom po ramene. Nevedel vylúčiť, či tam bolo poranenie predtým, ale ak bolo predtým, tak úder mohol zväčšiť podiel bolesti. Ku fotografiám, ktoré na hlavnom pojednávaní predložil obžalovaný a ktoré znázorňujú obžalovaného v rôznych pozíciách s cudzou osobou, znalec uviedol, že podľa zranení poškodeného je pravdepodobnejšia verzia poškodeného ako obžalovaného. Fotografie, ktoré predložila obhajoba a na ktorých je figurant, považoval za irelevantné, lebo zranenia sú nakreslené na telo figuranta a sú nakreslené viac vpredu ako boli reálne zranenia poškodeného, taktiež niektoré zranenia neboli spôsobené vôbec, také údery po chrbte neboli a majú celkom iný smer ako údery, ktoré spôsobili zranenia poškodenému, ako aj uhol tyčky vôbec nekorešponduje so zranením poškodeného. Nič to nemení na záveroch jeho znaleckého posudku. Nie je možné takým spôsobom a takou silou ako je znázornené na obr. 54 zlomiť rebro a poškodiť slezinu, keď poškodený drží tyč. Bitka je dynamický proces, kde keď zranený ma udretú hlavu a krváca a potom sa zohne a otáča ako je na fotkách, nie je možné zaznamenať, že práve v tom momente otočenia pôsobil tvrdý predmet na hrudník. Znalec po prehratí videozáznamu č. 2 z rekonštrukcie konanej dňa 08. 06. 2021, uviedol, že na videu č. 2 (sekvencia 02.30 min – 03.15 min) pri znázornení úderov do chrbta predmetom mohli poškodenému vzniknúť zranenia - pomliaždenie hrudnej steny, zlomenina rebra a poškodenie sleziny. Znalec po prehratí videozáznamu č. 3 z rekonštrukcie konanej dňa 08. 06. 2021, uviedol, na videu č. 3 (od začiatku do 00.30 min.) pri znázornení úderov do chrbta mohli poškodenému vzniknúť zranenia - pomliaždenie hrudnej steny, zlomenina rebra a poškodenie sleziny. Pri prvotnom vyšetrení boli poškodenému zistené zranenia, na hrudníku vrátane pruhovitých pomliaždenín a aj zlomenina rebra. Pacient o cca. 7 hodín po hospitalizácii podpísal na vlastnú žiadosť reverz a bol prepustený a 24.10. bol znova prijatý kvôli bolestiam a ťažkostiam v oblasti ľavej strany hrudníka a vtedy mu bolo zistené CT vyšetrením brucha roztrhnutie sleziny. Keby nepodpísal reverz, tak by sa pokračovalo ultrazvukom a CT vyšetrením brušných orgánov, ale tie bolesti sa v ústupe šoku zvýrazňujú, a preto sa objavili potom a následne sa urobil ultrazvuk a CT a sa potvrdilo poškodenie sleziny.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý doc. Ing. Zdeněk Horák, PhD., znalec z Českej republiky v odbore Kriminalistika, odvetvie Kriminalistika, špecializácia Forenznej biomechaniky a Technické odbory, ktorý uviedol, že bol požiadaný obhajcom obžalovaného, aby vypracoval znalecký posudok, ktorého cieľom bolo vyjadriť sa k mechanizmu vzniku objektívne preukázaných zistených poranení. Súhlasil s vyjadrením pána znalca H., ktorý uviedol pravdepodobný mechanizmu vzniku poranení poškodeného, tiež popísal vznik poranení, tiež mechanizmus k jednotlivým poraneniam vo vzťahu intenzity pôsobenia. Na tele poškodeného boli viditeľné pomliaždeniny, ktoré majú typické vrúbkovanie a tu bol v zhode s A. H., že mohlo to zranenie vzniknúť takou roxorovou tyčou. Hodnotil obe varianty výpovedí či už poškodeného alebo obžalovaného, a tak je nesporné, že vznik poranení hlavy vzniklo násilím o malej intenzity, kedy poškodený vypovedal, že obžalovaný pristúpil a udrel ho zhora nejakým predmetom, ktorý potom identifikovali ako roxorovú tyč, tu bol v zhode so znalcom H.. Druhé poranenie bolo na tvári, opäť sa jednalo o úder vedený zhora, tu rozpor nebol. Pri vzniku poranenia na hlave vzájomná poloha obžalovaného a poškodeného bola čelne. Ďalšie poranenie, ku ktorému došlo na ľavom boku na chrbte, súhlasil so záverom znalca H., že tie poranenia vznikli tupím násilím z ľavej strany smerom k telu o strednej intenzity. Najväčšia intenzita poranenia vznikla v strede v dolnej polovici smerom k bruchu, pričom to mohol byť úder zo strany alebo keby tú tyč držali obaja a poškodený v podpazuší a páčil by ju stranou, hociktorá z týchto variant je fyzicky možná. Z modrín poškodeného je veľmi dobre možné určiť pozíciu a tu bol rozpor, kedy poškodený
uviedol, že v dobe keď ho mal obžalovaný opakovane udierať, tak sa snažil dostať z dosahu a odísť preč a bol otočený chrbtom. Prvá varianta je, že mohli stáť čelom proti sebe a úder predmetom išiel sprava smerom do stredu tela. Ďalšia je, že poškodený by ležal na pravom boku a obžalovaný by ho udrel zhora, ale tých variant je omnoho viac. Tá vzájomná pozícia, že poškodený odchádza a zozadu ho obžalovaný udrie a vznikli by tie poranenia, tak to nie je fyzicky možné. Tá ich základná pozícia musela byť iná, takto k tomuto zraneniu poškodeného nemohlo dôjsť. Absencia obranných zranení na ruke poškodeného mohla byť spôsobená tým, že tá tyč mohla byť pod pazuchou poškodeného a k tým úderom došlo pod pazuchou, ale na podporu tejto verzie chýbali poranenia na vnútornej strane ľavej ruky poškodeného. Najpravdepodobnejšie postavenie je čelom spredu, potom je možné aj to, že bol poškodený na zemi na štyroch a obžalovaný ho udieral z boku a najmenej pravdepodobné, že sa držali obidvaja tyčky, v tomto prípade absentuje zranenie vnútornej strany ruky poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Lukáš Hamerlík, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku, obžalovaného osobne nevyšetril. A. A. boli pri predmetnom incidente zistené nasledovne poranenia: pomliaždenie hlavy v temeno – záhlavnej oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice. Zranenie hlavy vzniklo najpravdepodobnejšie jednorazovým priamy pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru o užšej kontaktnej ploche, ktoré na uvedenú časť tela menovaného pôsobili strednou silou a prudkosťou, najpravdepodobnejšie jednorazovým úderom zavretou rukou (päsťou) inej osoby v jeho vzpriamenej, resp. zníženej polohe, prípadne úderom tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý druhá osoba držala v ruke. Iný mechanizmus vzniku, napríklad pasívne pri páde menovaného na zem je nepravdepodobný. Podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v priebehu posudzované incidentu pri tom istom mechanizme. Menovaný bol obmedzený v obvyklom spôsobe života z dôvodu pomliaždenia hlavy v prvých dňoch po poranení približne 5 až 7 dní.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Milan Kaniansky, znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia, ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok na žiadosť advokátskej kancelárie JUDr. Petríka, kde zodpovedal na otázky zranení poškodeného C. A. D.. Ohľadne poranenia hlavy – tržná rana na hlave, hojaca sa bez komplikácií, doba hojenia od 10 do 14 dní. Poranenie hrudníka s refraktúrou 10. rebra, pomliaždenie hrudnej steny a výpotkom do dutiny pohrudničnej bez zápalových komplikácií má dobu hojenia do 4 týždňov. Poranenie sleziny s centrálnym zakrvácaním a pomliaždenie tkaniva pod obalom sleziny má dobu hojenia do 4 týždňov. Pomliaždenie ľavého ramena s podkožným krvným výronom má dobu hojenia do 4 týždňov. Ohľadne vzniku poranenia hlavy poškodeného uviedol, že vzniklo podľa výpovede poškodeného úderom okrúhlou železnou tyčou na čelovú oblasť hlavy, pričom intenzita úderu bola v tomto prípade strednej sily, pretože pri veľmi silnej intenzite úderu by došlo aj k poraneniu kosti lebky. Intenzita úderov na hrudník bola na základe popisu silná. Znalec vylúčil, že predmetné zranenie mohlo vzniknúť páčením roxoru, muselo vzniknúť viacerými údermi do ľavej strany hrudnej steny a hrudníka s poranením sleziny. Predmetné poranenie sleziny je poranenie orgánu dutiny brušnej, ktoré ohrozuje život pri možnom krvácaní a následnom roztrhnutí, avšak v tomto prípade nebol poškodený v priamom život ohrozujúcom stave, pretože to by lekári zdokumentovali. Dňa 23. 10. 2020 o 08.20 hod. nebolo pri prepúšťaní zistené poškodenie sleziny, vtedy nebolo robené ani CT ani sonografické vyšetrenie. CT bolo robené až 24. 10. 2020. Počas prvej hospitalizácie poškodeného dňa 23. 10. 2020 bola popísaná opätovná zlomenina 10. rebra, výpotok, čo je tekutina, ktorá tam nemá byť. V tomto prípade bola zlomenina rebra bez posunu úlomkov. Podľa výpovedí a dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, boli tam indície aj také, že mohli stáť útočiaci a poškodený proti sebe, ak bol ten útočiaci pravák, tak to by to zodpovedalo tomu poraneniu ľavej strany. Zranenia mohli nastať v pozícii obvineného a poškodeného tvárou v tvár, ale nie sú tam všetky indície, ktoré by tomu nasvedčovali. Pokiaľ ten poškodený stál, pokiaľ by kľačal alebo by bol na zemi, tak to tak nemuselo byť. Sú tam známky, ktoré svedčia, že to tak nemuselo byť, pretože to poranenie rúk, no každý sa automaticky bráni ale nenašiel v dokumentácii poranenie rúk. Po prezretí fotiek č. 46 a č. XX z rekonštrukcie na č. l. 268 spisu, znalec uviedol, že ak bol v takejto polohe, tak mohli vzniknúť aj týmto spôsobom. Zranenia ľavého boku mohli vzniknúť aj zozadu ak bol vpredu a ten útočiaci udieral backhandom. Podľa názoru znalca zranenia nemohli vzniknúť ako na fotke č. 46, ale mohli vzniknúť ako na fotke č. XX. Podľa správ, ktoré mal k dispozícií zranenia vznikli s časovým odstupom hodina, dve maximálne okolo 23.30 hod. Existuje príčinná súvislosť medzi úderom na chrbát a poranením sleziny a to úderom na hrudník.
Ohrozovalo ho na živote to, že ak by to krvácanie pokračovalo a praskol by ten obal tak vtedy je ohrozený na živote.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec doc. MUDr. Martin Janík PhD., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, ktorý zastupoval ad hoc znalecký ústav, ktorý vypracovala znalecký posudok. Znalec uviedol, že poškodený C. A. D. utrpel dňa 22.10.2020 komplex poranení, konkrétne sa jednalo o následné poranenia: tržno zmliaždená rana hlavy čelovo temennej oblasti vľavo, zmliaždenie čela vpravo, odreniny a pomliaždeniny tváre vpravo v oblasti jarmovej a sánkovej, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie hornej časti hrudníka vľavo, pomliaždenie hrudníka v strednej bočnej časti vľavo, pomliaždenie dolnej časti hrudníka vľavo, zlomenina 10. rebra, pomliaždenie pľúc ľavých, pomliaždenie sleziny s krvnou podliatinou v slezine centrálne, resp. pod puzdrom sleziny a odreninu pravého predkolenia. Uvedený komplex poranení možno zo súdno- lekárskeho hľadiska kvalifikovať ako poranenia ľahké až stredne ťažké, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a liečbu. Z hľadiska mechanizmu vzniku predmetných poranení možno ustáliť, že na viaceré anatomické partie poškodeného pôsobilo opakované tupé mechanické násilie v danom prípade sa jednalo o údery kovovou betonárskou tyčou. Vzhľadom na použitý útočný predmet a zasiahnuté anatomické oblasti mohlo dôjsť aj k vážnejším poraneniam než aké v konečnom dôsledku vznikli. Celkovú dobu liečenia a PN následkom predmetných poranení možno stanoviť na dobu 4 – 5 týždňov. Vzájomná poloha útočníka a poškodeného bola nanajvýš pravdepodobne nekonštantná, poškodený menil polohu počas útoku. Jednalo sa o poúrazové poškodenie sleziny následkom tupého úderu na oblasť trupu. Slezina je vysoko cievnatý orgán, vysoko prekrvený, t.z. aj miernejšie zmliaždenie je vždy sprevádzané krvácaním. Slezina je orgán, bez ktorého je možný život. Predmetné poranenie bolo jasne a s konečnou platnosťou diagnostikované na zobrazovacom CT vyšetrení. V dôsledku poranenia sleziny došlo ku krvácaniu do tkaniva sleziny a tá krv sa nahromadila pod puzdrom. Krvácanie sa zastavilo spontánne v slezine, ďalej sa nehromaždilo. Mechanizmus vzniku poranenia ako uvádza poškodený je možný. Nedošlo k poraneniu alebo k takým poraneniam, ktoré by poškodeného bezprostredne ohrozovali na živote. Vzhľadom na všetky časti tela čo boli zasiahnuté, životne dôležité orgány sa nachádzali na hlave (mozog, zmyslové orgány – oko), jednoznačne tam dominovala hlava. Boli tam údery aj do trupu, kde sú životne dôležité orgány, ale čo sa týka tých poranení, boli kryté, tupé, zatvorené. Ten úder na oblasť chrbta sleziny bol prinajmenšom stredne veľkej intenzity, ale tu bola tá intenzita najvyššia. V princípe sa so znaleckým posudkom I. H. sa stotožňuje. Nič také tam znalci ústavu nenašli, čo by ich v tom znaleckom posudku rušilo. Stotožnili sa so záverom A. H., že pri danom útoku na oblasť sleziny mohli vzniknúť aj vážnejšie poranenia, ako ktoré v konečnom dôsledku vznikli. S možným rizikom krvácania do dutiny brušnej a s možným vznikom šoku z krvácania poškodeného. Vychádzali najmä z charakteru tvaru a uloženia jednotlivých poranení, na základe toho je možné zrekonštruovať pravdepodobnú polohu obžalovaného voči poškodenému. Poloha poškodeného bola vysoko pravdepodobne nekonštantná, bola tma, poškodený sa bránil, takže nebola to nejaká statická záležitosť, ten poškodený robil nejaké pohyby, takže toto brali do úvahy, celkový kontext toho prípadu. Najmä najdôležitejším faktorom bolo anatomické uloženie poranení a na základe toho nejakým spôsobom rekonštrukcia tej vzájomnej polohy. Videli fotodokumentáciu, odtiaľ čerpali vizuálnu predstavu ako tie poranenia reálne vyzerali.
Súd na hlavnom pojednávaní prehral videozáznam zo dňa 28. 09. 2019 predložený splnomocnencom poškodeného na USB kľúči, kde je vidieť slovný incident medzi A. D. ml. a obžalovaným, kde svedok sedí v aute a vonku stojí príslušník PZ, obžalovaný a vzájomne si vykrikujú krivdy.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti: Z fotodokumentácie zraní poškodeného, ktoré zabezpečil sám poškodený je vidieť poranenia a modriny po tele poškodeného, a to na trupe/chrbte, nohe a hlave. Z lekárskych správ od A. N. O. a potvrdení o PN od A. C. A., súd zistil, že dňa 23.10.2020, 26.10.2020 a 05.11.2020 bol obžalovaný vyšetrený neurologičkou A. O., ktorá konštatovala, že bol nepadnutý flexkou po hlave, následkom čoho ho seklo v šiji, má hrčku za ľavým uchom, bolesť hlavy, v bezvedomí nebol. Nález na MN v norme, rotácie šije redukované. Obžalovaný bol PN do 26.10.2020 do 16.11.2020. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 20.07.2016 súd zistil, že obžalovaný je vlastníkom jednej z budov, ku ktorej vedie príjazdová cesta, a na tejto ceste sa nachádza predmetná rampa.
Z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 28. 04. 2021 súd zistil, že ministerstvo nariadilo odstránenie drobnej stavy – kovovej závory pevne spojenej so zemou o dĺžke 9 m umiestnená v žkm 13,933 železničnej trate Plešivec-Muráň, vo vlastníctve A. A.. Z výzvy na odstránenie závory zo dňa 18. 10. 2019, súd zistil, že táto bola adresovaná A. A., ktorou žiadali odstránenie osadenej uzamknutej rampy na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Železníc SR. Z rozhodnutia vydaného Obcou Hucín zo dňa 28. 12. 2017 súd zistil, že odložila vec pre podozrenie z priestupku proti poriadku v správe podľa § 46 zákona o priestupkoch ktorého sa mal dopustiť A. A. tým, že neohlásil stavebnému úradu osadenie rampy-závory. Z fotografií vyhotovených mobilom poškodeného je vidieť osobu obžalovaného s poraneným čelom ako aj rukou od krvi, v ktorej drží roxorovú tyč, a to spoločne aj s inou osobou (poškodeným kde vidieť iba ruky) ktorý má tiež ruky od krvi. Z fotografií z videopasce súd zistil, že dňa 22.10.2020 kamera nasnímala obrys osoby, pričom je na poslednej snímke vidieť postavu poškodeného s karbobrúskou v ruke a čelovkou na hlave, nakoľko ho osvietilo prichádzajúce auto, kde pozerá smerom k autu. Ďalšie záznamy neboli obžalovaným doložené a posledný snímok je z 23:03 hod. Z prepisu telefonického hovoru na tiesňovú linku 158 zo dňa 22.10.2020 v trvaní 01:41 min. súd zistil, že poškodený Pribola nahlásil napadnutie roxorovou tyčkou obžalovaným A., a to v obci Hucín pri odbočke na letisko pri rampe, ktorú chcel dať dole. V zápisnici o rekonštrukcii priebehu deja, zo dňa 08.06.2021 v Hucíne, kde na záberoch č.1 až 33 je zdokumentovaná verzia obžalovaného a na záberoch 34 až 54 je verzia poškodeného. Zo zápisnice z obhliadky miesta činu a príslušnej fotodokumentácie súd zistil, že miesto činu sa nachádza v katastri obce Hucín, okres Revúca, jedná sa o príjazdovú asfaltovú cestu k miestnemu letisku, ktorá vedie k železničnému priecestiu, vo vzdialenosti 5 metrov od železničného priecestia v smere k hlavnej ceste sa nachádza cestná závora, ktorá bola v čase obhliadky nefunkčná/poškodená, napílená v časti 80cm od protizávažia. Z fotodokumentácie uhlovej brúsky súd zistil, že sa jedná o karbobrúsku s pohonom na baterku, ktorá mala polámaný kotúč. Z úradného záznamu spísaného B. M. G. zo dňa 23. 10. 2020 súd zistil, že o 15:33 hod. vykonal previerku u poškodeného za účelom vydania karbobrúsky, čo poškodený odmietol do doby, kým nebude zaistená aj roxorová tyč, ktorou bol napadnutý. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Revúcej sp. zn. 1Pv 292/20/6608-33 zo dňa 15.07.2021 súd zistil, že podľa § 50 ods. 1 psím. a/, ods. 2, ods. 4, § 95 ods. 9 Tr. poriadku boli na majetku obžalovaného zaistené peňažné prostriedky vo výške 2.840 Eur na zaistenie nároku poškodeného. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Revúcej sp. zn. 1Pv/69/21/6608-6 zo dňa 26.04.2021 prokurátorka zrušila uznesenie OO PZ Jelšava v časti vznesenia obvinenia C. A. D. za prečin ublíženia na zdraví, prečin výtržníctva a prečin poškodzovania cudzej veci. Z fotodokumentácie predloženej obžalovaným súd zistil, že obžalovaný si nafotil vlastnú rekonštrukciu skutkového deja. Z rozhodnutia Ministerky spravodlivosti ČR súd zistil, že menovala C. K. H. D.. znalcom v odbore kriminalistika, špecializácia forenzná biomechanika. Z fotografií predložených svedkom A. D. ml. súd zistil, že je na nich zachytený obžalovaný deň po skutku 23.10.2020 na OO PZ Jelšava a následne dňa 28.10.2020 pred autom svedka. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 29.09.2021 bolo zastavené konanie vo veci vylúčenia nároku A. A. na výplatu nemocenského a povinnosti poberateľa dávky vrátiť dávku vyplatenú neprávom. Zo záverov znaleckého posudku od znaleckej organizácia ALFA-znalecká organizácia s.r.o., č. 130/2022 a jeho doplnku vypracovaný znalcami A. A. L. a A. N. P., vyplýva, že popísané poranenia – pruhovité pomliaždenie v hornej bočnej časti hrudníka vľavo, pruhovité pomliaždenie v strednej bočnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, pomliaždenie pľúc vľavo, boli spôsobené tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedené oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri dvoch úderoch do oblasti hornej a strednej časti hrudníka poškodeného kovovou tyčou - roxorom, spôsobených druhou osobou, ktorá stála oproti poškodenému tvárou tvár, pričom v pravej ruke mohla držať uvedenú kovovú tyč - roxor. Pruhovité pomliaždenie v dolnej zadnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, zlomenina 10. rebra /refraktúra/ vľavo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie sleziny s veľkým nakrvácaním do sleziny centrálne /subkapsulárne pomliaždenie/, boli spôsobené tupým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti dolnej časti hrudníka poškodeného kovovou tyčou - roxorom, spôsobenom druhou osobou, ktorá stále oproti poškodenému tvárou tvár, pričom v pravej ruke mohla držať uvedenú kovovú tyč - roxor. Zo súdnolekárskeho hľadiska sa útočník musel nachádzať pred poškodeným a údery museli smerovať spredu a sprava doľava z pohľadu útočníka a nie v polohe zozadu, kedy by mal útočník stáť za poškodeným a udierať ho od chrbta. V prípade, ak by poškodený stál voči útočníkovi otočený chrbtom v predklone, avšak trup poškodeného by bol v driekovej chrbtici zrotovaný doľava, čiže k útočníkovi smerovali zadné plochy dolných končatín a ľavá bočná plocha trupu, teda ak by útočník stál za poškodeným mierne zľava a viedol by útočný predmet (roxorovú tyč) pravou, alebo ľavou rukou smerom zhora nadol voči trupu poškodeného, došlo by k vzniku pomliaždenia a krvnej podliatiny v hornej a zadnej časti hrudníka vľavo, pričom v dolnej a prednej časti hrudníka vľavo by boli vzhľadom na použitý predmet prítomné pruhovité pomliaždenia, teda by vznikol zrkadlový obraz oproti poraneniam, ktoré boli zdokumentované u poškodeného C. A. D.. Zo súdnolekárskeho hľadiska sa útočník musel nachádzať pred poškodeným a údery museli smerovať spredu a sprava doľava z pohľadu útočníka a nie v polohe zozadu, kedy by mal útočník stáť za poškodeným a udierať ho od chrbta. Z prílohy zápisnice zo dňa 6.11.2023, súd zistil, že sa jedná o požiadavku o covid vyšetrenie obžalovaného zo štvrtka 18.11.2021 a ďalej fotografie kde je obžalovaný, ktoré boli oboznámené. Z odpisu z registra trestov, súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidencie priestupkov, súd zistil, že bol doposiaľ 4-krát potrestaný, a to za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe usvedčuje výpoveď poškodeného, nakoľko poškodený jasne, zrozumiteľne a konzistentne opísal skutkový dej, kedy sa poškodený priznal k tomu, že protiprávne pílil v nočných hodinách predmetnú rampu, ktorá podľa jeho názoru mala by obžalovaným už v tom čase odstránená, pričom počas toho ako obžalovaný pílil rampu, prišiel obžalovaný a napadol poškodeného. Súd na tomto mieste konštatuje, že osadenie predmetnej rampy bolo jablkom sváru medzi rodinami D. a A., a teda aj medzi samotným obžalovaným a poškodeným už dlhšiu dobu, čo počas dokazovania potvrdili aj predložené listinné dôkazy a výpovede svedkov. Výpoveď poškodeného a jeho opis skutkového deja, kde mal byť napadnutý obžalovaným ako aj rozsah a mechanika vzniku zranení poškodeného potvrdili v zásade všetci vypočúvaný znalci, a to A. H. J., I. C. H., Ph.D., A. L., ako aj doc. A. M. D., čo súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného.
Výpoveď svedka A. A. nijakým spôsobom neprispela k objasneniu toho, čo sa počas incidentu medzi obžalovaným a poškodeným odohralo. Svedok po príjazde na miesto činu videl obžalovaného a poškodeného ako stáli k sebe čelom a držali predmetnú roxorovú tyč. Svedok videl zranenia tak na obžalovanom (natrhnutú peru, zranené čelo a ruky) ako aj poškodenom (krv na strede čela), ale priebeh samotného útoku nevidel.
Výpoveď svedka A. D. ml. súd vyhodnocoval v neprospech obžalovaného, nakoľko svedok uviedol, že sa ho obžalovaný pokúšal už v minulosti napadnúť a mali aj vzájomné konflikty, čo dokazoval aj predložený obrazovo-zvukový záznam, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prehral. Deň po skutku uvedenom v obžalobe stretol svedok A. D. A.. obžalovaného na polícii OO PZ v Jelšave, pričom obžalovaný nemal javiť žiadne známky toho, že by bol po incidente zranený.
Výpovede zasahujúcich príslušníkov PZ F. G. a A. H. súd vyhodnocoval v neprospech obžalovaného, nakoľko oznámenie na linku pomoci podal práve poškodený s tým, že bol napadnutý obžalovaným a po tom, čo sa dostavili na miesto činu svedkovia, obaja potvrdili, že na mieste činu boli prítomný bratia A. a poškodený D., pričom zranenia boli voľným okom viditeľné len u poškodeného, ktorý však odmietol privolanie lekárskej služby s tým, že si ju privolá sám. Poškodený a obžalovaný sa vzájomne obviňovali z napadnutia a dochádzalo medzi nimi k slovným roztržkám. Príslušníci na mieste činu dokumentovali
poškodenie na rampe a predmetnú karbobrúsku. Z miesta činu však nezdokumentovali útočnú zbraň (roxor).
Výsluch a závery znaleckého posudku znalca MUDr. Hrubalu súd vyhodnocoval v neprospech obžalovaného. Znalec jasne popísal jednotlivé zranenia poškodeného ako aj to, ako k predmetným zranenia mohlo dôjsť, pričom mechanizmus vzniku poranení poškodeného zodpovedá tomu, ako to uviedol poškodený, teda že bol obžalovaným viackrát udretý do rôznych častí tela tvrdým predmetom – roxorovou tyčou. Súd musí v tomto prípade poukázať hlavne na to, že vykonaným dokazovaním neboli závery znalca A. H. vyvrátené resp. tak zásadne spochybnené, že by si znalecké posudky protirečili v podstatných a zásadných zisteniach, a teda závery znalca MUDr. Hrubalu ohľadne druhu, závažnosti a vzniku zranení poškodeného boli prakticky totožné s ďalšími vypracovanými znaleckými posudkami znalcov, ktorých si zabezpečila obhajoba alebo splnomocnení zástupcovia poškodeného, ako aj od ad hoc znaleckého ústavu, ktorý súd pribral do konania, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti ohľadne toho, či poškodenému boli spôsobené také zranenia (hlavne sleziny), ktoré by boli za určitých okolností spôsobilé ohroziť život a zdravie poškodeného. V danom prípade aj znalecký posudok ad hoc znaleckého ústavu potvrdil rovnako ako pôvodný posudok znalca A. H. to, že tržno-zmliaždená rana na hlave v čelovo-temennej oblasti vznikla pôsobením aktívneho násilia v smere zhora nadol menšej až strednej intenzity, pomliaždenie mäkkých tkanív na čele s krvnou podliatinou a odreniny a pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre v jarmovej oblasti vznikli v smere z hora na dol jedným úderom pevným predmetom s drsným povrchom menšej až strednej intenzity, pruhové pomliaždenie v hornej bočnej časti hrudníka vzniklo jedným úderom pevným podlhovastým predmetom menšej až strednej intenzity, pruhovité pomliaždenie v strednej bočnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou vzniklo jedným úderom pevným podlhovastým predmetom strednej intenzity a pruhovité pomliaždenie v dolnej zadnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, refraktúra 10. rebra vľavo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pľúc plus pomliaždenie sleziny s veľkým nakrvácaním do sleziny centrálne vzniklo jedným úderom väčšej intenzity pevným podlhovastým predmetom. Pomliaždenie ľavého ramena vzniklo úderom pevným tupým predmetom, pričom mechanizmus vzniku nemožno presnejšie určiť a odrenina kolena vznikla kontaktom s pevným predmetom.
Aj znalec v odbore Kriminalistika, odvetvie Kriminalistika, špecializácia Forenznej biomechaniky a Technické odbory doc. Ing. Horák, PhD., sa v zásade stotožňoval so závermi posudku MUDr. Hrubalu ohľadne vzniku zranení poškodeného, ktoré mali byť spôsobené údermi roxorovou tyčou. Znalec doc. Ing. Horák, PhD. v zásade len spochybňoval vzájomnú pozíciu pri údere na chrbát poškodeného, kde poškodený mal odchádzať a zozadu ho obžalovaný mal udierať, pričom podľa znalca Horáka takto k vzniku tohto poranenia nemohlo dôjsť. Znalec avšak predstavil dve varianty, kedy buď mohli stáť čelom proti sebe a úder roxorom išiel sprava smerom do stredu tela alebo že poškodený by ležal na pravom boku a obžalovaný by ho udrel zhora. V zásade aj tento výsluch znalca svedčí o tom, že útočníkom bol práve obžalovaný, pričom je na ujmu obžalovaného ak navyše v prípade druhej varianty útočil voči telu poškodeného, ktorý mal ležať na zemi. Vzhľadom na vyššie uvedené je svedecká výpoveď poškodeného vierohodnejšia a podporená znaleckým posudkom aj k mechanike vzniku poranení v tom zmysle, že to bol práve poškodený, kto odvracal útoky zo strany obžalovaného, o čom svedčia aj vzniknuté následky na jeho zdraví.
Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie súd ustálil, že zo strany obžalovaného bolo roxorovou tyčou vykonaných minimálne 5 úderov, a to 2 na hlavu a 3 na oblasť hrudníka poškodeného C. A. D.. Všetky vypracované znalecké posudky (A. H., I. H., a ad hoc znaleckého ústavu) jednoznačne potvrdili, že zranenia na hlave poškodeného vznikli pôsobením tupého násilia v smere z hora na dol s pôsobením menšej až strednej intenzity, pričom sa jednalo o vzájomnú pozíciu obžalovaného a poškodeného čelne (tvárou v tvár). Následne dochádzalo rozporu v tom, akým mechanizmom resp. v akej vzájomnej polohe mali byť obeť a útočník v prípade zranení v oblasti hrudníka poškodeného. A. H. sa prikláňal k tomu, že zranenia vznikli tak ako ich popisoval poškodený, a to aj v rámci vykonanej rekonštrukcie. Znalec doc. Horák prezentoval viac alternatív, a to že sa jednalo buď o údery z ľavej strany smerom proti telu poškodeného, kedy vzájomná pozícia bola tvárou v tvár alebo pozícia, kedy by poškodený ležal na zemi na boku a útoky by boli vedené zhora. Čo sa týka prípadného vzájomného páčenia roxoru o telo poškodeného, neboli prítomné na tele poškodeného také zranenia, ktoré by pri takomto páčení museli u poškodeného vzniknúť, takže takýto priebeh deja, teda že došlo k poraneniam poškodeného vzájomným páčením roxorovej tyče medzi obžalovaným a poškodeným vyvrátili tak znalec doc. Horák, znalec MUDr. Hrubala ako aj znalec MUDr. Kanianský, ktorý vylúčil pasívny mechanizmus vzniku
poranení, pričom uviedol, že poranenia hrudnej steny a orgánov dutiny hrudnej a brušnej mohli vzniknúť jedine aktívnym mechanizmom, t.j. pôsobením pohybujúceho sa tvrdého predmetu určitou rýchlosťou a silou, pričom vonkajšie znaky zranení jednoznačne svedčia pre úder tyčou, a to so silnou intenzitou úderu. Znalec A. L. taktiež pripustil viaceré alternatívy vzniku poranení, a to buď útok vedený tvarov v tvár aj keď chýbali podstatné indície (obranné poranenia) alebo zranenia mohli vzniknúť tak, ako je to zaznamenané na rekonštrukcii poškodeným, čiže zozadu útočiacim obžalovaným backhandom.
Znalecký posudok a jeho doplnok od Alfa-znalecká organizácia s.r.o. bol vypracovaný na posúdenie zranení hrudníka poškodeného a ako aj toho, ako tieto zranenia vznikli. Zo záverov posudku vyplýva, že pruhovité poranenia v hornej a strednej bočnej časti hrudníka vznikli pri dvoch úderoch tupým predmetom o strednej intenzity kovovou tyčou, spôsobených druhou osobou, ktorá stála oproti poškodenému tvárou tvár, pričom v pravej ruke držala roxor. Pruhovité pomliaždenie hrudníka v dolnej zadnej časti vzniklo veľkou silou a prudkosťou zrejme pri jednom údere roxorom spôsobené inou osobou, ktorá stála k poškodenému tvárou pričom v pravej ruke držala roxor. Na základe rozsahu a charakteru poranení poškodený a útočník sa nachádzali oproti sebe tvárou a údery smerovali spredu sprava doľava z pohľadu útočníka. Súd vzhľadom na uvedené rozpory pribral do konania znalecký ústav, pričom z posudku znaleckého ústavu jednoznačne vyplýva, že spôsob vzniku poranení zodpovedá tomu ako to uvádzal poškodený, a teda že bol viackrát udretý do rôznych častí tela roxorovou kovovou tyčou, pričom všetky zranenia vznikli v takom časovom slede ako uvádzal poškodený. K útoku na hrudník poškodeného pri ktorom došlo aj k poškodeniu sleziny znalci pripustili dve rovnocenné alternatívy ako mohlo k zraneniam dôjsť, a to buď tri útoky tvárou v tvár alebo útok zozadu, kedy poškodený bol otočený chrbtom v predklone a trup mal zratovaný doľava.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vychádzal predovšetkým zo záverov posudku znaleckého ústavu, ktorý síce pripustil dve alternatívy toho, ako vznikli najvážnejšie zranenia hrudníka poškodeného, avšak vzájomná pozícia obžalovaného a poškodeného počas incidentu nijako neovplyvnila skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním spôsobil na tele poškodeného vzniknuté následok, teda vyššie popísané zranenia. Rozhodujúce pre posúdenie uznania viny obžalovaného bolo predovšetkým to, že žiadny zo znalcov nepripustil takú možnosť, že by si predmetné zranenia mohol privodiť poškodený inak ako cudzím zavinením, v tomto prípade opakovaným násilným útokom obžalovaného vo forme úderov betonárskou tzv. roxorovou tyčou voči telu poškodeného, čo viedlo k vzniku konštatovaných poranení, pričom jedným z týchto úderom veľkej intenzity roxorovou tyčou došlo okrem iného aj k poškodeniu sleziny s veľkým nakrvácaním do sleziny centrálne, pričom našťastie došlo k spontánnemu zastaveniu krvácania a nedošlo k roztrhnutiu kapsuly sleziny a krvácaniu do brušnej dutiny a šoku z vykrvácania, preto bol skutok obžalovaného správne prokurátorom posúdený ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Obžalovaný sa v konaní bránil okrem iného aj tým, že spochybňoval skutkový dej, kedy podľa obžalovaného malo dôjsť k napadnutiu obžalovaného zo strany poškodeného D., pričom obžalovaný mal následne konať v nutnej obrane. Vo vzťahu k takto obžalovaným prezentovanému skutkovému deju súd konštatuje, že uvedené tvrdenia obžalovaného neobstojí pri súhrnom vyhodnotení s ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané v rámci dokazovania. Ak by bola pravda to, že ako prvý zaútočil na obžalovaného poškodený, ktorý ho mal podľa tvrdenia obžalovaného napadnúť predmetnou karbobrúskou/fexkou, ktorou predtým brúsil rampu (čo poškodený nepopieral), určite by takýto útok v zásade so zbraňou vo forme brúsky/fexky voči telu obžalovaného zanechalo na obžalovanom závažnejšie zranenia, ako v konečnom dôsledku konštatoval znalec zabezpečený obhajobou, A. E. H., ktorý u obžalovaného zistil iba pomliaždenie hlavy v temeno – záhlavnej oblasti vľavo a podvrtnutie krčnej chrbtice, pričom zranenie podľa znalca vzniklo jednorazovým úderom zavretou rukou - päsťou. Ak by aj súd uveril tvrdeniu obžalovaného, že na neho zaútočil poškodený Pribola ako prvý (čomu však súd vzhľadom na vykonané dokazovania neuveril), určite nedošlo k útoku poškodeného voči obžalovanému brúskou/ flexkou, pretože konštatovaním znalca A. H., ktorý skúmal zranenia obžalovaného, bol preukázaný maximálne jeden úder päsťou zo strany poškodeného voči obžalovanému. Vzájomná korelácia zranení obžalovaného a poškodeného je v hrubom nepomere (obžalovaný mal viac a omnoho vážnejších zranení ako poškodený), pričom súd nemá pochybnosti o tom, že sa nemohlo jednať len o obranu obžalovaného pred útokom poškodeného. Zákon jasne stanovuje, že sa nejedná o prípad nutnej obrany, ak je obrana celkom zjavne neprimeraná útoku, pričom na tomto mieste súd opätovne konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by na začiatku incidentu útočil poškodený, súd len považoval za potrebné vyjadriť sa aj k takejto možnosti.
V danom prípade musí súd vychádzať z okolností prípadu, teda že útok sa stal na voľnom priestranstve za tmy, kde svietili len reflektory automobilu, na ktorom prišiel obžalovaný a čelovka na hlave poškodeného. Je teda nepravdepodobné, ak by po údajnom prvotnom napadnutí obžalovaného poškodeným s brúskou/fexkou alebo päsťou, obžalovaný v tme náhodne zbadal roxorovú tyč a vzal ju na svoju obranu. Preto je pre súd akceptovateľné a pravdepodobnejšie, že obžalovaný, ktorý vedel, kde sa predmetná roxorová tyč nachádza, keďže sám uviedol, že tam tyč bola už dlhšie obdobie, predmetnú tyč zobral do rúk jednoznačne za účelom použiť ju pri fyzickej konfrontácii proti poškodenému.
Obžalovaný pri svojej výpovedi ohľadne priebehu predmetného incidentu uviedol a následne vzniknuté zranenia poškodeného pripisoval tomu, že spolu zápasili o predmetnú roxorovú tyč a pri spoločnom držaní roxorovej tyče došlo k najvážnejším zranenia poškodeného. Takýto spôsob vzniku zranení poškodeného však vylúčili všetci znalci, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, resp. ktorých znalecké posudku boli oboznámené. Skutkový dej opísaný obžalovaným sa v podstatných rysoch odkláňal od toho ako to popisoval poškodený, ktorý obžalovaného jednoznačne usvedčoval z opakovaných útokov na jeho osobu, pričom verzia prezentovaná poškodeným je pri súhrnnom hodnotení s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to hlavne znaleckými posudkami znalcov, zjavne vierohodnejšia ako verzia obžalovaného.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že okrem aktérov skutkového deja nebol nikto iný svedkom incidentu, takže súd mal k dispozícií len výpovede obžalovaného a poškodeného. Na jednoznačné verifikovanie skutkového deja by mohlo poslúžiť len objektívne zachytenie incidentu nezávislou entitou, a to napríklad kamerou, pričom skutok sa odohral pod dohľadom fotopasce obžalovaného, ktorej zábery by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť verziu obžalovaného, resp. poškodeného o tom, kto koho napadol ako prvý a ako sa odohral priebeh útoku. Ak obžalovaný do konania predložil záznamy z fotopasce len do času jeho príchodu autom na miesto činu a ďalšie záznamy už nedodal, je tiež vyjadrením toho, že by zábery z fotopasce zrejme nesvedčili v prospech obžalovaného, pričom súd nijako nespochybňuje skutočnosť, že obžalovaný tak nemusel učiniť v súlade so zásadou trestného konania, keď je povinnosťou prokurátora dokázať vinu obžalovaného.
Súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na rozsiahle znalecké dokazovanie, kde všetky vypracované znalecké posudky a všetci vypočutí znalci zhodne skonštatovali bez akýchkoľvek pochybností preukázané poranenia poškodeného, a to tržno-pomliaždenú ranu na hlave v čelovo- temennej oblasti vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív na čele vpravo s krvnou podliatinou, odreniny a pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre vpravo v jarmovej oblasti až v oblasti uhla sánky vpravo, pomliaždenie ľavého ramena, pruhovité pomliaždenie v hornej bočnej časti hrudníka vľavo, pruhovité pomliaždenie v strednej bočnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, pruhovité pomliaždenie v dolnej zadnej časti hrudníka vľavo s veľkou krvnou podliatinou, zlomeninu 10. rebra /refraktúra/ vľavo bez posunutia úlomkov, pomliaždenie pľúc vľavo, pomliaždenie sleziny s veľkým nakrvácaním do sleziny centrálne /subkapsulárne pomliaždenie/ a odreninu na pravom predkolení. Všetky z vypracovaných znaleckých posudkov, a to či už zabezpečených obžalobou, obhajobou alebo súdom, zhodne konštatovali, že zranenia boli spôsobené cudzím zavinením, a to opakovaným pôsobím tupého mechanického násilia, v danom prípade sa jednalo o údery kovovou betonárskou tyčou, tzv. roxorovou tyčou, ktoré vykonal obžalovaný na poškodenom.
Obžalovaný taktiež namietal aj skutkový dej, rozporoval hlavne priebeh útoku, mechanizmus vzniku poranení poškodeného, vzájomnú polohu oboch účastníkov incidentu, ako malo dôjsť k zraneniam poškodeného a akým spôsobom mal obžalovaný udierať roxorom poškodeného. Obžalovaný tvrdil, že poškodenému mal pri vzájomnom naťahovaní sa o roxor klepnúť po hlave a po ostatných častiach tela (po pleci) a jeho páčením o telo poškodeného mali vzniknúť predmetné poranenia v oblasti trupu a poranenie sleziny. Tieto tvrdenia obžalovaného súd považoval za účelovo vymyslené, s účelom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože všetci príslušní znalci vylúčili možnosť, že by boli poškodenému spôsobené predmetné zranenia len tým, že by sa navzájom naťahovali o roxorovú tyč a následne by jej páčením mali vzniknúť predmetné zranenia poškodeného, vrátane najvážnejšieho zranenia sleziny. Vzhľadom na vyššie vyhodnotené dokazovanie súd skonštatoval, že obžalovaný viedol útok voči telu poškodeného bezohľadne so strednou až veľkou intenzitou, kedy opakovane udieral železnou tyčou poškodeného do hlavy a trupu, pričom zranenia absolútne nereflektujú tvrdenia obžalovaného o nejakom klepnutí tyčou po hlave poškodeného alebo že by zranenia vznikli pri zápasení o predmetnú tyč, nakoľko
zranenia boli spôsobené aktívnym násilím, a to strednou až vysokou intenzitou úderu, kedy obžalovaným vyvinutá kinetická sila dokázala spôsobiť poškodenému vyššie uvedené vážne zranenia.
Všetci znalci potvrdili, že bitka je dynamický dej, kde sa mení vzájomné postavenie oboch aktérov, pričom následná rekonštrukcia a zreprodukovanie skutkového deja s presným postavením oboch osôb ako aj reprodukcia všetkých útočných a obranných švihov a hmatov nie je z pohľadu spätného dokazovania možná. Z pohľadu súdu teda nie je rozhodujúce detailné vzájomné postavenie obžalovaného a poškodeného počas incidentu, ale dôležité bolo objektívne preukázanie následkov tohto incidentu a vyššie uvedené vyhodnotenie, akým spôsobom mohli vzniknúť predmetné zranenia poškodeného. Po vyhodnotení všetkých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnom súhrne súd konštatuje, že konaním obžalovaného, a to konkrétne rôznymi jeho údermi na telo poškodeného, došlo u poškodeného k predmetným vyššie detailne popísaným a bez akýchkoľvek pochybností preukázaným zraneniam, pričom s určitosťou je možné vylúčiť, že by sa z pohľadu obžalovaného jednalo o nutnú obranu voči útokom poškodeného. Taktiež bolo z hľadiska uznania viny obžalovaného ako aj z hľadiska právnej kvalifikácie skutku kľúčové, že najvážnejším zranením poškodeného bolo zranenie sleziny, ktoré by v prípade nepriaznivého vývoja zdravotného stavu poškodeného mohlo viesť aj k život alebo trvalé zdravie ohrozujúcemu následku na strane poškodeného, čo potvrdil nielen pôvodne do konania pribratý znalec MUDr. Hrubala, ale aj neskôr do konania pribratý znalecký ústav.
Súd mal v danom prípade zato, že konanie obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný konajúci v priamom úmysle sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ktorou bolo poškodenie dôležitého orgánu, a to poškodeniu sleziny poškodeného, pričom bolo len šťastím, že slezina poškodeného ustála krvácanie a v konečnom dôsledku nedošlo k vykrvácaniu do dutiny brušnej.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovaného A. A. poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd u obžalovaného nezistil existenciu priťažujúcej okolností podľa § 37 Tr. zákona. Súd teda konštatuje u obžalovaného prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo znamená, že súd by mal ukladať obžalovanému trest v modifikovanej trestnej sadzbe, kedy sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zákona), t.j. trest v rozmedzí od 4 rokov do 8 rokov. Nakoľko v danom prípade Trestný zákon stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje 5 rokov súd by mal ukladať obžalovanému trest odňatia slobody(§ 34 ods. 6 Tr. zákona). Súd ak by aj ukladal trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda 4 roky, muselo by sa jednať o trest nepodmienečný, pričom súd má v danom prípade zato, že obžalovaného ako bezúhonného človeka nie je potrebné trestať nepodmienečným výkonom trestu. Vzhľadom na pomery páchateľa (pracujúci človek s rodinou a usporiadanými pomermi, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný), by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Zároveň súd vzal na zreteľ skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný vo vývojom štádiu pokusu, kedy k dokonaniu trestného činu nedošlo, nakoľko slezina poškodeného ustála krvácanie, ktoré svojím konaním spôsobil obžalovaný, a preto v konečnom dôsledku nedošlo k vykrvácaniu do dutiny brušnej. Keďže súd uznal obžalovaného vinným z pokusu trestného činu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. Zákona, a to trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s určenou skúšobnou dobu v trvaní 2 rokov. Takto uložený trest viac zodpovedá okolnostiam prípadu a je dostatočný, zodpovedajúci zákonu ako aj prvkom generálnej a individuálnej prevencie.
Vzhľadom na skutočnosť, že konaním obžalovaného A. A. vznikla poškodenému C. A. D. škoda na zdraví, pričom si poškodený riadne a včas uplatnil nárok na jej náhradu, súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť ním spôsobenú ujmu poškodenému vo výške 2.840 Eur titulom bolestného, ktorá bola jednoznačne znalecky stanovená na 130 bodov, pričom hodnota jedného bodu pre rok 2020 bola stanovená vo výške 21,84 Eur, teda vo finančnom vyjadrení predstavuje suma odškodnenia sumu 2.840 Eur (130 x 21,84Eur a po zaokrúhlení na celé číslo nahor).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.