Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-375-2009.pdf
PDF · 82.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/375/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: T. B., Z.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, X., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o vymoženie sumy 4.021,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi s a náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*060999 zo dňa 17.09.2009 bol súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-1413/07-MK zo dňa 22.02.2008, právoplatným dňa 25.03.2008, vykonateľným dňa 29.03.2008.
3. Dňa 22.01.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v zmysle § 243f Exekučného poriadku, ohľadne opisu rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený v doplnení uviedol, že dňa 26.03.2007 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6950712167, na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 2.656,- Eur. V zmysle zmluvy sa dlžník zaviazal splatiť pôžičku v tridsiatich šiestich pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,79 Eur. Zároveň sa dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 1.328,22 Eur, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru. Na zabezpečenie splnenia tohto záväzku splatiť úver riadne a včas vystavil povinný dňa 23.03.2007 vlastnú blankozmenku. Obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky si povinný a oprávnený dohodli v zmluvných ustanoveniach zmluvy. Povinný však porušil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, úver nesplácal riadne a včas, na základe čoho oprávnený vyhlásil úver za predčasne splatný. Povinný na zosplatnenie úveru ani na výzvu nereagoval. Oprávnený si uplatnil pohľadávku voči povinnému v rozhodcovskom konaní u rozhodcu JUDr. Michala Krnáča so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, ktorý v konaní č.k. RK-1413/07-MK vydal rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.02.2008.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
11. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva na listinné dôkazy v spise, súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a požíva zvýšenú hmotnoprávnu a procesnoprávnu ochranu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená úverová zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jeho zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Jej súčasťou boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov.
23. Súd má za to, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neprijateľná a neplatná. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere majú povahu obchodných podmienok, sú predtlačené, opakovane používané pri uzatváraní zmlúv neurčitého počtu. Povinný tak nemal možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania, nakoľko boli pripravené už vopred, pre väčší počet spotrebiteľov. Zároveň je nutné podotknúť, že sú napísané veľmi malým písmom, a oprávnený nepreukázal, že povinný bol s nimi riadne oboznámený. Z bodu 18. Zmluvných dojednaní je zrejmé, že rozhodcovská doložka obmedzuje možnosť spotrebiteľovho výberu, a kladie dôraz na to, aby boli prípadné spory, nezrovnalosti a nároky riešené pred jedným z rozhodcov, ustanovených v Zmluvných dojednaniach. Súčasťou rozhodcovskej doložky je aj ustanovenie, podľa ktorého: „V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch, podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ“ Predmetné ustanovenie výrazným spôsobom prehlbuje nerovnosť medzi zmluvnými stranami, nakoľko určuje, že v určitej situácii nemá povinný možnosť akéhokoľvek zásahu do výberu rozhodcu.
24. Zároveň, zmluvné dojednania, ktoré zahŕňajú rozhodcovskú doložku neobsahujú podpisy zmluvných strán. Ustanovenie § 4 ods. 2 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu, striktne vyžaduje písomnú formu rozhodcovskej doložky pod sankciou absolútnej neplatnosti. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka sa nachádzala medzi Zmluvnými dojednaniami, ktoré nie sú dátumom označené a najmä nie sú podpísané, má súd za to, že nie je splnená podmienka písomnosti rozhodcovskej doložky stanovená zákonom. Súd je názoru, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu absencie písomnej formy, ktorá je kogentne vyžadovaná právnymi predpismi. Zároveň rozhodcovská doložka vo svojich ustanoveniach zakotvuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa povinný vopred vzdáva svojich práv na výber rozhodcu.
25. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať rozhodcovský rozsudok za riadny exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku. Preto súd exekúciu zastavil, keď rozhodcom nebolo neprihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.
26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
29. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 13.07.2018 uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie, a preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
30. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko v exekučnom konaní nežiadal priznať žiadne trovy, súd má za to, že mu žiadne trovy exekučného konania nevznikli. Zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie je nutné posudzovať v širšom kontexte, keď je zo spisového materiálu zrejmé, že v prípade, ak by si oprávnený uplatňoval svoj nárok zo zmenky v príslušnej výške v súlade so zákonom, nebol by daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy oprávnený zavinil zastavenie konania, avšak povinnému nevznikli žiadne trovy exekučného konania. Súd je toho názoru, že ak by aj rozhodoval najskôr o priznaní nároku na náhradu trov exekučného konania povinného, tak týmto už nemôže neskôr vzniknúť právo na náhradu trov exekučného konania, nakoľko samotné exekučné konanie je zastavené. Súd by následne samostatným rozhodnutím rozhodol, že priznáva povinnému náhradu trov exekučného konania vo výške 0,- Eur. Súd konštatuje, že takýto postup by bol v rozpore s čl. 17 Civilného sporového poriadku, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania povinného v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
33. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I a III tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.