Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-62-2019.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. M. XXX, XXX XX Ľ., 2. V. N., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, XXX XX K., 3. W. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. L. XX/ XXXX, XXX XX K., 4. S. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, Č. T., všetci právne zastúpení: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: M. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX B. Ľ., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 17. 01. 2019, č. k. 7C/35/2016-276 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobcovia v 1. - 4.rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: J. „I. Súd u r č u j e, že nehnuteľností vedené na LV č. XXX pre Y. B. Ľ., obec M., kat. územia M., parcely registra Z. Z. N. V. L. Y., W. Č.. XXX Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. X.XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/ X Y. M.V. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/ X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. X.XXX V. Y. W.F., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. D., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. C. C. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. X.XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/ X Y. M. XXXXmX Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. C. C. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M.V. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXX V. C. C. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXX V. C. C.Á. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXmX Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W. D. W. A. A. N. V. K. M. M. W. X/XXX M. E. P. N. M. N. R. Č.. XXX W. Y. B. Ľ., Y. M., K.. Ú. M., W. T. Z. Z. N. V. L. Y.C., W. Č.. XX Y. M. XXX V. D. W. P. N., W. Č.. XX Y. M. XXX V. D., W. Č.. XX Y. M. XXXX V. D., W. Č.. XX Y. M. XXX V. D., W. Č.. XX/XXX Y. M.V. XX V. D., W. Č.. XX/XXX Y. M. XX V. D., W. Č.. XX/X Y. M. XX V. D. W. P. N., W. Č.. XX/ X Y. M. XX V. D. W. P. N. zapísané na meno K. M. pod bodom B 9 v podiele 3/128 patria do dedičstva po N.. P. K., N.. XX.X.XXXX a D. F. XX.X.XXXX v podiele 3/128 z celku.
II. Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.
2. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a na LV č. XXX pod bodom B7, B9 zapísané na meno žalovaného, k. ú. M. patria do dedičstva po nebohej P. K., zomrelej XX. XX. XXXX v podiele 3/128 z celku (ďalej len „sporné pozemky“, resp. „sporné nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z., § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 137, § 205, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba po jej pripustenej zmene na pojednávaní dňa 16. 11. 2018 je podaná oprávnene. Žalobcovia osvedčili, že majú naliehavý právny záujem na určení, že podiel na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni, P. M., rod. K.. Zároveň preukázali, že sú právnymi nástupcami po neb. P. M., rod. K., ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX, k. ú. M. pod B24 v podiele 1 titulom dedenia. Podľa listiny Okresného súdu v Sabinove, sp. zn. D XXX/XX v dedičskom konaní po starom otcovi žalobcov Q. K. dedila matka žalobcov a jej traja súrodenci Q., V. a Q., ktorí zomreli ako slobodní, bezdetní a dedili po nich žalobcovia (v dedičských konaniach sp. zn. XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX a XD/XX/ XXXX). Žalovaný si v rámci ROEP dal sporné pozemky, ktoré boli vytvorené z pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XX v podiele 3/128 osvedčiť a v súčasnosti je žalovaný zapísaný na LV č. XXX a XXX, k. ú. M. v podiele 3/128 titulom vydržania na základe rozhodnutia Okresného úradu B. C., katastrálny odbor č. Vy XXX/XX/Vi-X zo dňa 07. 04. 2014 podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sporné nehnuteľnosti nemal záujem vydržať, nevie kto ich zapísal do návrhu na vydržanie, a preto chcel tieto vrátiť. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dôkazu súd zamietol (znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectva, aby súd zistil, kto zapísal sporné pozemky do návrhu na vydržanie namiesto žalovaného a vyžiadanie si originálov listín z katastra nehnuteľnosti, ktoré žalovaný žiadal vykonať podaniami zo dňa 02. 01. 2019 a zo dňa 10. 01. 2019). Taktiež zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom bratov žalovaného, nakoľko títo sa mali vyjadriť k pozemkom, k. ú. C., ktoré nie sú predmetom tohto konania. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v 1.rade sa mal vzdať v prospech žalovaného sporných nehnuteľností, resp. ich mal „verejne darovať“ žalovanému, súd poukázal na ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti musia mať písomnú formu.
4. Vzhľadom na uvedené majúc za preukázané, že nebohá P. M., rod. K., matka žalobcov zomrela dňa XX. XX. XXXX a táto bola ako posledná zapísaná podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam vedených v pozemnoknižnej zápisnici XX, k. ú. M., ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXX, k. ú. M. a po tejto právnej predchodkyni žalobcov nebolo prejednané dedičstvo k sporným nehnuteľnostiam, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia boli v spore plne úspešný, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v rokoch 2011 - 2013 sa realizovala ROEP v obci M. na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktorú riadil vedúci odboru Okresného úradu B. C., katastrálny odborW.N. s predsedom komisie pánom H. (starostom obce M.). Žalobca v 1.rade listom zo dňa 04. 10. 2015 vyzval žalovaného na vrátenie pozemkov po jeho matke, P. M., rod. K. a jeho blízkych nebohých predkoch. Keďže žalovaný sa zo zdravotných dôvodov stretnutia nemohol zúčastniť, listom zo dňa 08. 10. 2015 žalobcovi oznámil, že nie je si vedomý toho, aby po jeho matke si neprávom privlastnil majetok. Následne po určitom zlepšení zdravotného stavu, žalovaný s manželkou navštívili žalobcu, ktorý ho hrubo osočoval, nadával mu a týmto konaním bol žalovaný zaskočený, lebo chcel vzniknutú situáciu vysvetliť, že návrhy na vydržanie vlastníctva k pozemkom nepredložil on, ale v jeho mene niekto iný. Preto navrhol dohodu o urovnaní podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ale právna zástupkyňa žalobcov, túto odmietla s tým, že žalobcovia majú nárok aj k ďalším nehnuteľnostiam, ktoré neboli zahrnuté v dohode, aby sa vysporiadali. Žalovaný sa nemôže zmieriť s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov Q. a V. K., ktorí mali potvrdiť skutkovú podstatu. Súd tak mal možnosť spor vyriešiť získaním informácie kto žalovaného uviedol do omylu. S pozemkami sa v tom čase šafárilo, keď p. H. ako predseda komisie spolu s členom komisie V. R. osvedčovali pozemky po iných vlastníkoch a tak osvedčili aj pozemky po právnych
predchodcoch žalobcu. Výsledkom toho bolo podané trestné oznámenie na predsedu komisie a jeho zaťa, nakoľko F. H., W. T. a ďalšie osoby osvedčovali pozemky aj v iných katastrálnych územiach (V., C. a Y.). Po istom čase vyšetrovania krajská prokuratúra tento prípad vyhodnotila ako neopodstatnené podanie. Nakoľko žalovaný návrhy na vyhlásenie vlastníctva k pozemkom vydržaním v zmysle § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. nepredkladal osobne, žiadal súd prvej inštancie, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore písmoznalectvo. Súd návrh žalovaného na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Vzhľadom na uvedené odvolateľ je toho názoru, že súd nevykonal a nepreskúmaval relevantné dôkazy navrhnuté žalovaným, nekonal v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, čo zakladá odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku.
7. Žalobcovia k podanému odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectvo a vyžiadaním si originálov listín z katastra nehnuteľností uviedli, že znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva a vyžiadaním si originálov listín z katastra nehnuteľnosti mal žalovaný snahu preukázať skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti vydržať nemal záujem. Skutočnosť, či mal alebo nemal sporné nehnuteľnosti záujem nadobudnúť je v spore o určenie vlastníckeho práva absolútne irelevantná, keďže podstatné je len to, že žalovaný je toho času na listoch vlastníctva č. XXX a XXX, k. ú. M. evidovaný ako vlastník. Pokiaľ ide o výsluchy žalovaným navrhnutých svedkov, tieto sa mali týkať nehnuteľností nachádzajúce sa v k. ú. C., ktoré však nie sú predmetom konania. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný navrhnutými dôkazmi nemal v úmysle dokazovať skutočnosti relevantné v tomto konaní (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), ale skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné v inom konaní (napr. v trestnom konaní). V podanom odvolaní nekonkretizoval, aké skutočnosti mal záujem navrhovanými dôkazmi preukázať. Tým nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. K druhému odvolaciemu dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) žalovaný neuviedol, v čom by malo spočívať údajne nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu, teda aplikácia právnej normy, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, opomenutím aplikácie právnej normy, ktorá sa na daný prípad aplikovať mala, prípadne nesprávny výklad právnej normy. Tým nie je naplnený ani druhý odvolací dôvod. Žalobcovia sa nestotožňujú s tvrdením žalovaného, že mal záujem sa so žalobcami dohodnúť, keďže tento uzavretie dohody so žalobcami podmieňoval tým, že žalobcovia sa vzdajú iných právnych nárokov, predovšetkým vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C..
8. Žalovaný v replike zo dňa 08. 04. 2019 uviedol, že rozhodnutie je minimálne pokiaľ ide o trovy konania nespravodlivé. Ak by súd bol vykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, dokázal by, že za vzniknutý právny stav žalovaný nenesie zodpovednosť, čo by sa malo prejaviť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd nesprávne vyhodnotil žalovaným predložený návrh dohody o urovnaní, ktorý žalobcovia odmietali a tým zapríčinili pokračovanie v konaní, čím došlo k navyšovaniu trov konania. Zdôraznil, že od začiatku súdneho konania tvrdil, že má záujem sa so žalobcami dohodnúť na dobrovoľnom odovzdaní nehnuteľností v k. ú. M. a že tieto nikdy nemal v úmysle nadobudnúť. Komisia ROEP mu sporné pozemky neoprávnene zapísala do vlastníctva, a preto si žalovaný pozemky úmyselne neprivlastnil, lebo bol evidovaný ako ich vlastník, ale bez svojho pričinenia. Každopádne sa snažil riešiť vec mimosúdne, a preto dňa 21. 09. 2017 doručil návrh upravenej dohody o urovnaní, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovaným a žalobcami. Od začiatku konania návrhom na vypočutie svedkov sa snažil preukázať, že nie je spoluzodpovedný za súčasný evidovaný stav v katastri nehnuteľnosti, snažil sa preukázať svoje tvrdenia o neúmyselnom nadobudnutí sporných pozemkov. Preto má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd žalobcom v 1. - 4.rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to či konanie na súde prvej inštancie malo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a i vec správne právne posúdil.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd konštatuje, že súd nie je viazaný návrhom strán sporu na vykonanie dokazovania ani nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Vo vzťahu k uvedenému je v prvom rade potrebné uviesť, že pre naplnenie tohto odvolacieho konania je z pohľadu gramatického výkladu predmetného ustanovenia potrebné, aby v danom prípade išlo o zistenie rozhodujúcich skutočnosti, teda na vec sa vzťahujúcich okolností, ktoré môžu byť v predmetnej veci relevantné, odvolateľ znaleckým posudkom a vyžiadaním si originálov listín z katastra nehnuteľností mal snahu preukázať skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nemal záujem vydržať. Žiadal, aby do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectvo zistil zodpovednú osobu, ktorá namiesto žalovaného podala na príslušný správny orgán návrhu na vydržanie v zmysle § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.. Odvolací súd je toho názoru, že vykonaním navrhnutých dôkazov žalovaným by sa v konaní nezistili také rozhodujúce skutočnosti, teda na vec vzťahujúce sa okolnosti, ktoré by mohli byť v predmetnej veci relevantné. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkov, títo mali vypovedať ohľadom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. C., ktoré však nie sú predmetom konania. Naviac v odôvodnení rozhodnutia súd vysvetlil, z akého dôvodu návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol. Preto neykonanie dôkazov, ktoré sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať, nie je vadou spôsobujúcou účastníkom konania odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikuje príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo právnu normu na prejednávanú vec nesprávne aplikoval.
12. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol v zásade žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmvanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúceho k vyhoveniu žaloby riadne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.
13. V prejednávanej veci mali žalobcovia bremeno tvrdenia, že sú vlastníkmi sporných pozemkov a že tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky titul. Túto skutočnosť žalobcovia preukázali, keďže nebolo sporné, že sú dedičmi po svojej matke P. M., rod. K., zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníčka pozemkov v pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. M.. Matka žalobcov tieto pozemky za svojho života na iný subjekt nepreviedla. Tiež bolo nepochybne preukázané, že pozemky evidované v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcely mpč. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pod B24/a, č. d. XXXX/XXXX v podiele 3/128 zapísané na meno P. K. - matka žalobcov (vydatá M.) v k. ú. M., sú v súčasnosti vedené na LV č. XXX a LV č. XXX, k. ú. M.. Pokiaľ žalovaný nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom vydržaním, bolo jeho povinnosťou preukázať, že existujú zákonom stanovené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, t. j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný sám uznával, že je ako vlastník zapísaný neoprávnene k sporným nehnuteľnostiam, uznával, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. matke žalobcov, na druhej strane podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a preto je otázne, čo vlastne žalovaný žiada, ako chce, aby súd v tejto veci rozhodol. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovanému v rámci ROEP boli osvedčené pozemky z pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod B24/a, k. ú. M. v podiele 3/128, teda rozhodnutím Okresného úradu B. C., katastrálny odbor, Vy XXX/XX/Vi-X takto žalovanému boli osvedčené pozemky, ktoré mu nikdy nepatrili a ktoré od roku XXXX vlastnila právna predchodkyňa žalobcov, ich matka. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že od začiatku konania mal záujem mimosúdne vec vyriešiť poukazujúc na návrh dohody o urovnaní, k tomu je potrebné uviesť, že žalovaný podmieňoval uzavretie dohody tým, že sa žalobcovia vzdajú iných právnych nárokov,
predovšetkým vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., ktoré žalovaný podobne ako sporné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním (viď čl. IV bod 5 návrhu dohody o urovnaní).
14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok vo výroku I, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. K odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania odvolací súd uvádza:
15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa (teda či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť) sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody pomerne jasne vymedzené, stabilizované judikatúrou spôsobujú čiastočne alebo úplný zánik práva, na náhradu trov konania u čiastočne alebo u úplne úspešného účastníka sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
17. Ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Použitie ust. § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že je zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda povedané inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
18. Treba konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobitné pomery strany sporu, g) nízky príjem
19. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd nezistil z obsahu spisu žiadne predpoklady, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.
20. Keďže z výsledkov konania, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situácií nevyplynul dôvod na použitie moderačného práva, odvolací súd potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku II o náhrade trov konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto vzhľadom na ich úspech v odvolacom konaní súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).