Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-17-2019.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E. XXX/X, XXX XX G., o vymoženie 165,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/532/2011-41 zo dňa 24.01.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.
2. Povinnému náhradu trov konania nepriznal.
3. Súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie nepriznal.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 9a; 39 ods. 4;57 ods. 1 písm. m); 58 ods. 1; 243h ods. 1; 243i ods. 1, 2; 243j; 243k; 243f ods. 1, 3 až 6; 243b ods. 1, 2; 243c Exekučného poriadku.
5. Konštatoval, že dňa 21.01.2016 bolo exekučnému súdu zo strany oprávneného doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že jeho vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Podľa oprávneného sa v tomto exekučnom konaní nejedená o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v prípade právneho vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje skutočnosť, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený ďalej uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným predložiť nevie, a to z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný vlastný vzťah s povinným preukazovať. Oprávnený disponuje len zmenkou, zmenkovým platobným rozkazom a dokumentáciou týkajúcou sa vymáhania pohľadávky. Záverom svojho doplnenia oprávnený uviedol, že žiada, aby súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
6. Pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vyplýva z exekučného titulu, ktorým je vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Prešov sp. zn. 3 Zm 19/03 vydaný dňa 08.09.2003.
Vzhľadom na charakter rozhodnutia možno konštatovať, že súdom priznaný nárok v sume istiny 165,97 Eur s príslušenstvom vyplýval zo zmenky. Súd sa vo veci samej nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným ako zmenkovým dlžníkom a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., čo je opätovne odôvodnené charakterom rozhodnutia. Pre prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. je nevyhnutné, aby zo strany dlžníka boli ohľadom kauzálneho vzťahu podané a preukázané relevantné námietky. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu, právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. tak, aby sa súd mohol zaoberať základným záväzkovým vzťahom. V exekučnom konaní bola však táto podmienka zavedením novely č. 438/2015 Z. z. prelomená, a súdom bola uložená povinnosť, v prípade spotrebiteľských zmlúv prihliadať na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Pretože v uvedenom prípade sa exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 10.10.2011, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku č. 438/2015 Z. z., ktorou zákonodarca zaviedol obligatórnu povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným do 30 dní odo dňa účinnosť tejto novely, súd sa primárne zaoberal podmienkou splnenia uvedenej lehoty tak, aby následne, v prípade spotrebiteľského charakteru zmluvy, mohol pristúpiť k preskúmaniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP alebo, v prípade nespotrebiteľského charakteru zmluvy, rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
8. V zmysle vyššie uvedenej lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti uvedené v znení ustanovenia § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03. 2017 bol oprávnený povinný svoj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2011 doplniť najneskôr do 22.01.2016. Pretože oprávnený si svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia včas splnil, súd pristúpil k posúdeniu obsahu samotného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie.
9. V zmysle dôvodovej správy k novele Exekučného poriadku č. 438/2015 Z. z., účelom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinného, ktorý je spotrebiteľom. To, či povinný ako fyzická osoba vystupuje v pozícii spotrebiteľa, na ktorého sa následne vzťahuje osobitná ochrana v podobe preskúmavania dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017, možno zistiť práve na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. v zmysle dôvodovej správy aj jeho remitenta) s povinným. Táto zákonná povinnosť v podobe doplnenia skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným (vrátane predloženia relevantných dôkazov), sa teda vzťahuje na každý návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
10. Z doplnenia oprávneného vyplýva, že ten dôkazy v podobe vlastného vzťahu s povinným predložiť nevie, pretože pôvodný záväzkovoprávny vzťah vznikol medzi, toho času už zaniknutou, spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený súdu síce v zákonnej lehote predložil podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, podľa jeho obsahu však návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nedoplnil, preto súd prvej inštancie vedenú exekúciu podľa § 243f ods. 5 aj bez návrhu zastavil, pričom považoval za irelevantné, v akom súdnom registri bola sporná vec prejednávaná, ak zákon ukladá povinnosť súdu v exekučnom konaní zisťovať spotrebiteľský charakter zmluvy práve na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto má povinnosť povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko si ich tento v lehote požadovanej súdom neuplatnil.
13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
14. V odvolaní namietal, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s poukazom na ustanovenia Exekučného poriadku s odôvodnením, že oprávnený v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie nepopísal rozhodujúce skutočnosti a nedoložil dôkazy na označenie týchto skutočností, resp. súd doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotil tak, že si oprávnený vôbec nesplnil jeho povinnosť a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
15. Rozhodnutie exekučného súdu je nezákonné a toto rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je konformné s ústavou.
16. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST. a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bolo vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným.
17. Za daného právneho stavu mal exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, ale nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal zastaviť exekúciu len základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok.
18. V čase vystavenia zmenky neexistovala v Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko Piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Občianskeho
zákonníka zavedená súčinnosťou od 01.04.2004, ďalej zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.06.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 01.04.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi, a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.
19. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, aby prehodnotil právne závery prvoinštančného súdu, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz
- spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
21. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 10.10.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove pod č.k. 3Zm 19/03-4 zo dňa 08.09.2003. Súdny exekútor následne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 16.11.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského.
22. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
23. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Bola tak zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
24. V prejednávanej veci sa vymáha plnenie na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Prešove č. k. 3Zm 19/03-4 zo dňa 08.09.2003. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa náležitostí vyžadovaných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vylúčené, že povinný môže mať v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa. Skutočnosť, že v základnom konaní bola vec prejednávaná ako obchodnoprávna, nevylučuje posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského, nakoľko podľa ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase základného konania) sa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek
prejednajú ako veci obchodnoprávne, bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písm. a) alebo b).
26. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Súd prvej inštancie v základnom konaní rozhodol len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného, výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Zo spisu nie je zrejmé, či súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky a či sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
27. Oprávnený v podanom odvolaní namietal porušenie zákazu retroaktivity.
28. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa o retroaktivitu nejedná, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcnosti, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015 opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, resp. právneho predchodcu oprávneného s povinným.
29. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky oprávneného, aby odvolací súd že zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší, odvolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
31. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (pozri nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26).
32. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu ústavného súdu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).