Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Ek-2271-2023.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Subarea
71Ek/2271/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokát so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 079 721, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie 441,06 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.12.2023 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 441,06 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 5Csp/37/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 02.12.2020.
2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
8. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
9. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
10. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
12. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
13. Súd použitím lustračných mechanizmov zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/811/2018 zo dňa 07.01.2019 bol na majetok osoby povinnej (úpadcu) vyhlásený konkurz – OdK. Predmetné uznesenie konkurzného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 12/2019 dňa 17.01.2019, pričom účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinnej nastali v zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 ZoKR dňa 18.01.2019.
14. Vo väzbe na vyššie uvedené zistenie preto súd pristúpil k posúdeniu povahy a okamihu vzniku vymáhanej pohľadávky, následkom čoho si vyžiadal spisový materiál konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Z obsahu predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že oprávnený v postavení žalobcu a súčasne aj podnikateľského subjektu vykonávajúceho poisťovaciu činnosť uzatvoril s povinnou ako žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda, modelový rad Fabia (pozn. samotná zmluva však nie je súčasťou spisového materiálu, rovnako ju však ani oprávnený na základe výzvy súdu v tomto konaní nepredložil), pričom dňa 13.05.2018 nastala škodová udalosť, v intenciách ktorej povinná spôsobila tretej osobe škodu. Z titulu nepristavenia vozidla povinnej za účelom vykonania jej obhliadky (§ 10 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.) a rovnako aj z titulu úhrady nákladov vynaložených osobe poškodenej (§ 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.), podal oprávnený návrh na vydanie platobného rozkazu za účelom vymoženia istiny vo výške 441,06 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej istiny od 25.03.2019 od zaplatenia a príslušných trov právneho zastúpenia. Súčasťou spisového materiálu je o. i. Správa o nehode zo dňa 22.05.2018, Oznámenie o škodovej udalosti zo dňa 22.05.2018, Kalkulácia nákladov na opravu vozidla poškodeného zo dňa 13.05.2018, Oznámenie o riešení škodovej udalosti č. 9565831638 zo dňa 20.09.2018, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.10.2018 a Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 25.02.2019 (+ doručenka).
15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, berúc do úvahy kategorickú diverzifikáciu pohľadávok enumerovaných v ustanoveniach §§ 166a – 166c ZoKR, má súd za to, že v predmetnom konaní je vymáhaná taká pohľadávka, ktorej uspokojenie je dané výlučne len cestou jej prihlášky do konkurzného (oddlžovacieho) konania, a to predovšetkým vo väzbe na okamih jej vzniku. Ťažiskom predmetnej názorovej sféry exekučného súdu je primárne skutočnosť, že podstatou vymáhanej pohľadávky je plnenie, ktoré oprávnený v postavení podnikateľského subjektu ako člena skupiny VIG (Vienna Insurance Group), vykonávajúceho na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť, poskytol tretej osobe (faktickému poškodenému) za účelom náhrady účelne vynaložených nákladov
nevyhnutných na opravu motorového vozidla v jeho vlastníctve (tretej osoby), keď povinná v postavení škodcu zavinila vznik poistnej udalosti, pričom následne neposkytla oprávnenému ako poisťovateľovi patričnú súčinnosť v podobe pristavenia vozidla za účelom vykonania jeho obhliadky. Majúc na zreteli skutočnosť, že predmetný skutkový stav zodpovedá regulernému záväzkovému vzťahu viazanému na štandardný typ poistnej zmluvy, ktorou je zmluva o povinnom zmluvnom poistení (PZP), je potrebné skonštatovať, že oprávneným vymáhané plnenie nemá povahu takej pohľadávky, ktorú by bolo kategoricky možné subsumovať do portfólia tých pohľadávok, ktoré sú účinkami konkurzného konania nedotknuté (§ 166c ZoKR), keď podstatou vymáhanej pohľadávky v kontexte vzťahu medzi oprávneným ako poisťovateľom a povinnou ako jeho klientom, je samostatný druh pohľadávky zodpovedajúci svojou povahou regresnému nároku, teda nákladom, ktoré oprávnený v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti vynaložil tretej osobe ako skutočnému poškodenému, ktorému konaním osoby povinnej vznikla škoda. Pokiaľ ide o potenciálnu úvahu o zaradení tejto pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, exekučný súd konštatuje, že oprávnený v predmetnom exekučnom konaní nevystupuje ako poškodený, teda osoba ktorej by vznikla škoda. Práve naopak, oprávnený sa touto cestou domáha vymoženia takého plnenia, ktoré priamo súvisí s výkonom či predmetom jeho poisťovateľskej činnosti a ktoré on sám vynaložil na plnenie svojich zmluvných povinností z titulu uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení (PZP) s osobou povinnou. V zásade to znamená, že potencionálne zaradenie pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR prichádza do úvahy len v tom prípade, pokiaľ oprávnený by vystupoval ako priamy poškodený. Pre ilustráciu, môže ísť o situáciu, kedy na nehnuteľnom majetku oprávneného vznikne úmyselnou, protiprávnou aktivitou osoby povinnej škoda. Súd v tomto bode zároveň poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci a podľa ktorého cit.: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody. Nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), a teda nejde o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Tento záver podporuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah. Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na ochrane poškodeného ako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie, ktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného sťažovateľa v tomto konaní.“.
16. Pokiaľ ide o konkrétne časové vymedzenie okamihu vzniku pohľadávky oprávneného, má súd za to, že vychádzajúc z obsahu spisového materiálu základného súdneho konania, je potrebné brať ako relevantný prvok určujúci tento parameter samotné ukončenie šetrenia poistnej udalosti (11.10.2018) vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.10.2018, keď týmto dňom bola ukončená
likvidácia predmetnej škodovej udalosti. Inými slovami vyjadrené, daný okamih je charakterizovaný sfinalizovaním úkonov likvidátora a následným poskytnutím plnenia tretej osobe, v dôsledku čoho oprávnený nadobudol priestor na to, aby svoje právo na refundáciu účelne vynaložených nákladov (vrátane iných prvkov vymáhanej pohľadávky) uplatnil formou žaloby o plnenie aj skôr, než po vyhlásení konkurzu na majetok povinnej.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že oprávneným vymáhaná pohľadávka má charakter účinkami konkurzného konania dotknutej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom ako okamih jej vzniku súd ustálil taký moment, ktorý predchádza rozhodnému dňu, v dôsledku čoho súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v celom jeho rozsahu zamietol.
18. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.
20. Nakoľko súd návrh na vykonanie exekúcie zamietol a ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.