Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/30/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, o vymoženie 774,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -35 zo dňa 12.03.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Vyslovil, že povinný nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súdnemu exekútorovi N.. N. H. priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré uložil zaplatiť oprávnenému v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; 39 ods. 4; 57 ods. 1 písm. m); 58 ods. 1; 243f ods. 1, 3, 4, 6; 243h ods. 1 Exekučného poriadku, 256 ods. 1 .

5. Konštatoval, že zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na podklade zmenky. Súd, ktorý rozhodoval v základnom konaní, rozhodol na poklade tvrdení oprávneného vydaním zmenkového platobného rozkazu, ktorým návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 16.02.2006 ako zabezpečovací inštitút zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2006, ktorú uzavrela povinná a Slovenská sporiteľňa a.s. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru oprávneným povinnej v sume 3.319,39 Eur (100.000 Sk), pričom povinná sa zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 66,39 Eur (200 Sk), poplatok za správu úveru 1,65 Eur (50 Sk) mesačne a s 59. mesačnými splátkami v sume 75,28 Eur (2.268,- Sk) s RPMN 6,31 %. Z výpisu z obchodného registra Slovenskej sporiteľne súd zistil, že uvedená spoločnosť je a v čase uzavretia zmluvy (úverovej zmluvy) s povinnou bola podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinná je v zmluve o úvere označená rodným číslom. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní zmluvy a podpisovaní zmenky vystupovala ako podnikateľ, teda v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Pi vydávaní Zmenkového platobného rozkazu súd rozhodujúci v základnom konaní neposudzoval právny dôvod vzniku zmenky, teda že zmenka bola zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere).

6. 5. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote. Pretože v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo k odloženiu exekúcie ex lege podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243 ods. 6 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ alebo o pokračovaní exekúcie.

8. Súd prvej inštancie zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (úverová zmluva).

9. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov) a povinná pri uzatváraní zmluvy nevystupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Právny dôvod vzniku zmenky je teda zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz.

10. Súd v základnom konaní neposudzoval právny dôvod vzniku zmenky, teda že zmenka bola zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Súd tak rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Z uvedeného je zrejmé, že zmenkový súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva, že by sa súd rozhodujúci o nároku zo zmenky zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

12. V odvolaní namietal, že exekučný súd rozhodol nezákonne a jeho právny názor, že § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť preukázať, že v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul, podkladom ktorého bola zmenka, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a zákonom, je absolútne nesprávny. Z obsahu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku jasne vyplýva že zisťovaciu povinnosť má exekučný súd, ktorý svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie musí riadne odôvodniť. Z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) EP vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov v ňom uvedených. Aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, exekučný súd by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako za preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Rozhodnutie exekučného súdu je tak nepreskúmateľné. Exekučný poriadok ukladá oprávnenému v exekučných konaniach vedených na podklade exekučných titulov, vydaných v zmenkovom konaní len povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a o dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti podľa § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Túto povinnosť oprávnený v stanovenej lehote splnil a exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého obsahu vyplývalo, že vlastná zmenka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vystavená na zabezpečenie dlhu vyplývajúceho pôvodne z úverového vzťahu na základe úveru poskytnutého povinným právnym predchodcom bankou. Žalovaná zo zmenky (povinná v tejto exekúcii) mala možnosť obrany v zmenkovom konaní, túto nevyužila, v spore ostala pasívna, nárok uplatnený v zmenkovom konaní nerozporovala, kauzálne námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodala. Nakoľko žalovaná zo zmenky v zmenkovom konaní žiadne kauzálne námietky

nevzniesla ani súd rozhodujúci o nároku zo zmenky nemohol v čase rozhodovania z úradnej moci prelomiť zásadu abstraktnosti zmenečných záväzkov vyjadrenú v ust. zák. č. 191/1950 Sb. Rozhodnutie vydané v zmenkovom konaní, ktoré je exekučným titulom v tejto exekúcii bolo vydané plne v súlade so zákonom v zmysle ust. platného v čase vydania rozhodnutia. Zmenka, aj keď bola vystavená ako zabezpečovacia, si naďalej zachováva svoju povahu abstraktného cenného papiera, ktorý je dokonalý, nesporný, v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou, vyplývajú len z nej a sú nezávislé od mimozmenkového vzťahu, aj keď sa jedná o záväzky zmenkou zabezpečené. Exekučný súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, inak by na základe predložených dôkazov musel mať za preukázané, že spotrebiteľská zmluva (úverová zmluva), ktorá je právnym dôvodom vymáhaného nároku, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie zmenky na zabezpečenie už vzniknutého dlhu obmedzené ani neprípustné. Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym právnym posúdením veci mal exekučný súd podľa ust. Exekučného poriadku rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

13. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

15. Dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 31.03.2017).

16. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 31.03.2017).

17. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).

18. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Takými dôkazmi sú napr. zmenka, zmluva uzatvorená medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadné prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku.

20. Povinnosťou exekučného súdu je z doplneného návrhu, ktorý predložil oprávnený, preskúmať, či: vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom

konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.08.2017, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „... dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie doplnil, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípade v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je naplnený aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom... . Exekučný súd zastaví exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou úpravou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.“

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažuje za postačujúce všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmenkový Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky bez toho, aby súd špecifikoval, na aké konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky nebolo zmenkovým súdom prihliadnuté.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

24. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo v základnom konaní zmenkovým súdom prihliadnuté a v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že takéto neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa existujú, je povinný ich konkretizovať a až následne je oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).