Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9OdK-101-2024.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9OdK/101/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci návrhu navrhovateľa - dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária CPP v Žiline, P. O. Hviezdoslava 690/6, 011 00 Žilina, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto
rozhodol:
Konanie o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, doručeného súdu dňa 03.10.2024, zastavuje.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2024 sa navrhovateľ - dlžník, zastúpený Centrom právnej pomoci, domáhal vyhlásenia konkurzu na svoj majetok a rozhodnutia o oddlžení. K návrhu pripojil svoj životopis spolu s opisom svojej aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb s ním spriaznených, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam veriteľov, vyhlásenie o platobnej neschopnosti a výpis z exekučného registra v Českej republike zo dňa 11.09.2024, ktorým preukazoval, že je voči nemu v Českej republike od 05.01.2012, 08.10.2014 a 13.05.2020 vedená exekúcia. Dlžník taktiež predložil potvrdenie vydané Okresným súdom Žilina zo dňa 09.09.2024, obsahujúce prehľad archívnych exekučných spisov týkajúcich sa dlžníka.
2. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
3. Podľa § 166 ods. 3 ZKR, dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.
4. Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu v prílohe obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov,
e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.
6. Podľa § 167a ods. 1 ZKR, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási.
7. Podľa § 167a ods. 2 ZKR, ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví.
8. Podľa § 170 ZKR, súd nevyzýva dlžníka na opravu alebo doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára.
9. Súd posúdil návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle citovaných zákonných ustanovení a zistil, že doklady predložené dlžníkom v zmysle § 167 ods. 2 písm. f) ZKR na preukázanie vedenia exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania nie je možné považovať za dostatočné v zmysle § 166 ods. 3 ZKR, pretože nepreukazujú vedenie (živého) exekučného alebo obdobného vykonávacieho konania na území Slovenskej republiky.
10. Z predloženého potvrdenia vydaného Okresným súdom Žilina vyplýva, že všetky v ňom uvedené exekučné konania sú ukončené.
11. Predložený výpis vydaný Exekútorskou komorou Českej republiky sa zase vzťahuje výlučne na územie Českej republiky. Účinky exekučného konania vedeného v Českej republike nie je možné vzťahovať na územie Slovenskej republiky, pričom na dlžníka sa na území Slovenskej republiky hľadí akoby exekúciu nemal.
12. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upozorniť na rozdiel v účinkoch rozhodnutí konkurzného a exekučného súdu. Rozhodnutie súdu v insolvenčnom konaní sa podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní automaticky uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch únie a podľa čl. 20 toho istého Nariadenia aj má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Naproti tomu na európskej úrovni neexistuje nariadenie, ktoré by zakotvovalo priame účinky exekúcie vedenej v jednej členskej krajine v inej členskej krajine, neexistuje teda cezhraničný presah účinkov a rozhodnutí vydaných v rámci exekúcie v jednom členskom štáte do iných členských štátov. Napr. právomoc slovenského súdneho exekútora nie je uplatniteľná mimo územia Slovenskej republiky. Územná pôsobnosť súdneho exekútora, resp. jej územné obmedzenie je dané územnou pôsobnosťou právneho predpisu, ktorý právomoc súdneho exekútora zakladá – právomoc súdneho exekútora teda končí na hraniciach Slovenskej republiky a aj akékoľvek rozhodnutia či potvrdenia exekučného súdu majú účinky len v Slovenskej republike.
13. Súčasťou právneho poriadku Európskej únie je úprava tzv. európskeho exekučného titulu, táto však tiež nemá s územným obmedzením právomoci exekútora a účinkov exekúcie len na územie konkrétneho štátu nič spoločné. Táto úprava len umožňuje, aby rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul vydaný v jednom členskom štáte únie bol po osvedčení ako európskeho exekučného titulu akceptovateľný ako podklad pre výkon exekúcie.
14. Priebeh a podmienky exekúcie v rôznych štátoch sveta sa môžu líšiť. S Českou republikou má Slovenská republika dlhú spoločnú právnu históriu, preto odlišnosti vo vedení exekučného konania môžu byť malé. Pri iných štátoch však odlišnosti môžu byť značné, a to aj pokiaľ ide o chápanie obsahu právnych inštitútov, ktoré môžu mať podobný názov, no iný obsah.
15. Je namieste sa zaoberať aj výkladom pojmu „obdobné vykonávacie konanie“ uvedeným v § 166 ods. 3 ZKR. Týmto pojmom nemal zákonodarca na mysli exekučné konanie vedené v zahraničí, ale ním treba rozumieť daňové exekučné konanie, exekúciu vedenú Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.
16. Súdu sú známe aj iné rozhodnutia konkurzných súdov, ktoré akceptovali ako doklad podľa § 167 ods. 2 písm. f) ZKR potvrdenie o vedení exekúcie v Českej republike, napr. Mestský súd Košice sp. zn. 32OdK/86/2020 z 9.3.2020 a sp. zn. 26OdK/626/2019 z 8.9.2020. V uvedených rozhodnutiach však absentuje bližšie odôvodnenie, prečo konajúce súdy takéto potvrdenie akceptovali. Výpis z centrálnej evidencie exekúcií Exekútorskej komory Českej republiky akceptoval ako doklad podľa § 167 ods. 2 písm. f) ZKR aj tunajší súd vo veci sp. zn. 9OdK/8/2021 s tým, že tento považoval pre účely splnenia podmienky podľa § 166 ods. 3 ZKR za obdobné vykonávacie konanie. S poukazom na bod 12 tohto uznesenia sa však súd v tejto veci od svojho skoršieho rozhodnutia odchýlil. Taktiež je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutia súdov prvej inštancie nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V tomto smere súd poukazuje na čl. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
17. Hoci sa môže zdať, že úmyslom zákonodarcu zavedením zmeneného inštitútu oddlženia s účinnosťou od 1.3.2017 bolo umožniť oddlženie čo najväčšiemu počtu dlžníkov, nemožno opomenúť to, že aj na rozhodnutie o oddlžení musia byť splnené zákonné podmienky a nemožno ho povoliť každému. Treba brať do úvahy aj to, že inštitút oddlženia významným spôsobom zasahuje do práv veriteľov dlžníka, najmä ústavného práva vlastniť majetok a jeho ochranu (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). Ak Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že právny poriadok Slovenskej republiky neustanovuje právo na oddlženie splátkovým kalendárom, rovnaký záver podľa názoru konajúceho súdu možno urobiť vo vzťahu k oddlženiu konkurzom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 171/2023-8 z 21. marca 2023: „Ústavný súd vníma ťaživé okolnosti, v ktorých sa ocitla sťažovateľka a jej rodina, napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že právny poriadok Slovenskej republiky neustanovuje právo na oddlženie formou určenia splátkového kalendára. Účelom príslušných ustanovení zákona o konkurze je stanovenie zákonného postupu, v rámci ktorého sa zisťuje, či pomery dlžníka umožňujú určiť splátkový kalendár“).
18. Na základe uvedených skutočností súd ustálil, že z dôvodu absencie vedenia exekučného konania na majetok dlžníka nie sú splnené podmienky na ďalšie vedenie tohto konania, preto konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením § 167a ods. 2 ZKR zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.