Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-132-2018.pdf
PDF · 109.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: O. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. T. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1494,72 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia 1,20 Eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu o zaplatenie 1493,52 Eur s príslušenstvom z a m i e t a .
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. domáhala voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 1494,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke s ev.č. XXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 09.12.2014, jej poskytol pôžičku vo výške 1500,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 43,08 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2584,80 Eur. Ku dňu podania žaloby zaplatila len sumu 397,72 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 30.12.2015 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju zároveň upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 28.02.2016 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť žalobcovi sumu 1891,24 Eur. Ku dňu podania žaloby však žalovaná uhradila sumu 397,72 Eur, ktorú žalobca odrátal od dlžnej istiny a prirátal k nej poplatok vo výške 1,20Eur, ktorý si uplatnil z titulu vzniknutých nákladov s vymáhaním pohľadávky. Celkovo tak dlžná suma predstavuje sumu vo výške 1494,72 Eur ( 1891,24 Eur + 1,2 Eura - 397,72 Eur ).
3. Dňa 05.12.2018 vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 343/2018, zákon z 27.11.2018, ktorým sa doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. To znamená, že počnúc dňom 05.12.2018 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej bol za § 54 vložený § 54a so znením: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“
4. Z dôvodovej správy vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka vyplýva, že zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia, je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL US 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5d zákona č. 250/2007 Zb. zákonov o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej Rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonodarca ďalej uvádza, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh vo vzťahu, ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať s dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex legge dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
5. Nakoľko žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 27.12.2018, teda už za účinnosti vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka, súd po predbežnom právnom posúdení žaloby zo skutočností tvrdených v žalobe a pripojených listinných dôkazov, s prihliadnutím na znenie § 54a Občianskeho zákonníka, dňa 21.03.2019 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP.
6. Na výzvu súdu žalobca nereagoval.
7. Dňa 03.04.2019 bolo súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP. K návrhu bol pripojený súhlas so vstupom do tohto konania, oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej a tiež odkaz na rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávky založenú v registri súdu pod sp.zn. OpP/1/2018.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 80 ods. 1/, 2/ a 3/ zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
11. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd uznesením sp.zn. 11Csp/132/2018 - 61 zo dňa 17.04.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že zo sporu vystúpil pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. a vstúpil jeho právny nástupca: Intrum Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2019.
12. Procesným uznesením sp. zn. 11Csp/132/2018-65 zo dňa 29.04.2019 súd vyzval žalovanú k vyjadreniu sa k žalobe a uvedeniu rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenia listinných dôkazov, prípadne označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2019, v ktorom uviedla, že neuznáva pohľadávku čo do dôvodu a výšky a hoci uzavrela s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu, a to konkrétne Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 09.12.2014, na základe ktorej jej boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 1500,-Eur, v predmetnej zmluve však absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch iných úveroch a pôžičkách a to: 1/ výška, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov - zmluva uvádza len údaj o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky, 2/ údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - ak sa tento údaj v zmluve jednoznačne uvedený dátumom nenachádza, tak treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, 3/ neuvedenie RPMN. Žalovaná ďalej uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by podpísala a bola oboznámená aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, z ktorých by bolo zrejmé a písomne dohodnuté, do ktorého dátumu mala platiť ďalšie splátky tak, aby si mohla vyvodiť konečnú splatnosť úveru. Preto má za to, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba trvania zmluvy o pôžičke a termín konečnej splatnosti pôžičky rovnako absentuje. Má za to, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, preto je úver sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou tzn., že spotrebiteľ je povinný vrátiť len poskytnutú sumu. Z opatrnosti tiež žalovaná znáša námietku premlčania a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
13. Na vyjadrenie žalovanej žalobca reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2019, v ktorom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a tiež vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, čiastočne zobral žalobu späť v časti zaplatenia poplatkov vo výške 1,20 Eur a uviedol, že považuje úverovú zmluvu za zmluvu, ktorá spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal v tejto súvislosti na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a E. C., ktorým je slovenským súd viazaný. Žalobca má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumu a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinnosti vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy a termín konečnej splatnosti uvedený ako 12/2019 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do decembra 2019. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20.dňu v mesiaci, je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Ohľadne uvádzania konkretizovania frekvencie splátok poukazuje na čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 - ES, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24,99% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška takto dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 24,99% podľa žalobcu neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 24,99% nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v súhrnných informáciách o údajoch a o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.9.2014 vo výške 15,52% a zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.9.2014 vo výške 36,30% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je teda primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Čo sa týka premlčania, žalobca je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku, a tento bol uplatnený v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Podľa jeho názoru premlčanie dlhu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávky začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. Poukazuje na znenie Všeobecných zmluvných podmienok , kde v čl. 12 bod 12.2 sa uvádza: „ Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou ( vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky ), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ V závere svojho vyjadrenia zobral žalobu späť v časti zaplatenia zmluvných poplatkov v sume 1,20 Eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
14. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní 22.7.2019, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.7.2019, v ktorom súhlasili s tým, aby súd konal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.
15. Pojednávania sa zúčastnila žalovaná, preto súd z dôvodu hospodárnosti postupoval podľa § 180 CSP a konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach, ktoré súdu uviedla vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2019. Poukázala na to, že pohľadávka je už premlčaná o čom sa bola informovať a radiť aj v Centre právnej pomoci, preto na záveroch svojho písomného vyjadrenia trvá a vzniesla námietku premlčania.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, a to najmä: žalobou, Zmluvou o poskytnutí pôžičky, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou z 30.12.2015 a k nej pripojenou poštovou doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, písomným vyjadrením žalovanej, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
17. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 09.12.2014 „Zmluvu poskytnutí pôžičky, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere“, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1500,-Eur s počtom mesačných splátok 60, celkovou čiastkou úveru 2512,20 Eur, celkovými náklady spotrebiteľa 1012,20 Eur, výškou splátky 41,87 Eur, úrokovou sadzbou 25%, RPMN 24,99 %, priemernou hodnotu RPMN 36,30%, termínom konečnej splatnosti 12/2019, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2015 a splatnosťou ďalších splátok vždy k 20.dňu v mesiaci. S výškou mesačného poistenia 1,21 Eur , sadzbou poistenia 2,90%, splátok s poistením 43,08%.
18. Podľa článku 12 bod 12.2 je Spoločnosť oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou ( vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky ), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi aj úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky uvedené v tejto zmluve.
19. Písomným upozornením: „Predžalobná upomienka“, právny predchodca žalobcu dňa 30.12.2015 upozornil žalovanú, že ku dňu podania upomienky eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 129,24 Eur. Zároveň tiež žalovanú upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2015, bude oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej doručenky súd zisťuje, že uvedené písomné upozornenie o možnosti zosplatnenia úveru si žalovaná prevzala dňa 14.01.2016.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Súd postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a konanie v časti zaplatenia sumy 1,20 Eur zastavil, nakoľko žalobca, ktorý disponuje s podanou žalobou zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1,20 Eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.
22. Súd sa ďalej zaoberal zvyšným nárokom žalobcu v sume 1493,52 Eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania.
23. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a uzavretá zmluva z 9.12.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z., ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka.
24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej ako aj vzhľadom na znenie § 54a Občianskeho zákonníka, súd posudzoval uplatnený nárok žalobcu z hľadiska včasnosti jeho podania a možnosť jeho vymáhania pred súdom.
25. Premlčanie definujeme ako márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva. Znamená výrazne oslabenie subjektívneho práva strany sporu, nakoľko premlčaním síce nárok žalobcu nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak sa povinný pred súdom bráni vznesením námietky premlčania. Nárok oprávnenej strany sporu trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. V prípade, že dlžníkom, a teda povinným subjektom je spotrebiteľ, súd je povinný prihliadnuť aj na znenie § 54a Občianskeho zákonníka a ex offo skúmať, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a môže žalobca svoj nárok uplatniť v súdnom konaní.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
32. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zisťuje, že žalovaná poslednú splátku vo výške 43,08 Eur uhradila dňa 23.09.2015, pričom do termínu zosplatnenia žiadnu ďalšiu splátku nevykonala, až dňa 21.02.2017 vo výške 10,-Eur. Žiadne ďalšie platby žalovaná neuhradila. Keďže žalovaná nezaplatila 3 po sebe nasledujúce splátky, žalobca využil svoje právo a upozornil žalovanú v upomienke zo dňa 30.12.2015 na možnosť zosplatnenia celého úveru. Nakoľko žalovaná nevykonala žiadnu ďalšiu úhradu ani v dodatočne stanovenej lehote, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 28.02.2016.
33. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná, pričom táto podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie
žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Táto splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Prvou nezaplatenou splátkou od ktorej sa odvíjalo aj zosplatnenie celého úveru bola splátka zo dňa 20.10.2015 ( na čo poukazuje aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení a táto splátka vyvolala zospatnenie celého dlhu, čo vyplýva z „Predžalobnej upomienky“ zo dňa 30-12-2015) , a teda od tejto doby začala najneskôr plynúť aj premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 103 tak uplynula dňa 20.10.2018, preto je celý nárok žalobcu premlčaný. Žaloba bola doručená súdu až 27.12.2018, teda po trojročnej premlčacej dobe. Čo sa týka úrokov z omeškania, ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ) tento podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov z omeškania.
34. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku 16Co/414/2017 zo dňa 13.09.2018, v ktorom krajský súd konštatuje, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k § 565 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky ( tak ako mu to ukladá § 565 Občianskeho zákonníka ), a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky ( a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ), t.j. v čase, keď ďalšie mesačné splátky sú už splatné. Podľa odvolacieho súdu sa zákonodarca v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno, čo znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v závere tohto rozhodnutia konštatuje, že splatnosť však nenastáva uplynutím 3 mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky pre ktorú sa stane splatný celý dlh.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko žalovaná nezaplatila splátku zo dňa 20.10.2015, ktorá vyvolala zosplatnenie celého úveru, a teda od tejto doby začala plynúť aj premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Keďže žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania a aj súd je ex offo povinný prihliadať na znenie § 54a Občianskeho zákonníka, rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože premlčaný nárok nemožno žalobcovi priznať a v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka ho ani vymáhať v súdnom konaní.
36. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku, nezaoberal sa ďalej meritom veci.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá hoci mala plný úspech vo veci a patrila by jej náhrada trov konania, nijaké trovy si na pojednávaní neuplatnila, ani jej zo spisu nijaké trovy nevyplývajú, preto jej súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.