Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/26/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. E. XXXX/XX, XXX XX J., 2/ K. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 06. 2019, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/ a 2/ uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D. C., obec J. - C. Č. D. C., okres J. W., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Y. C. D. J., v registri „Q.“ ako pozemok parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 419 m2, pozemok parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2, pozemok parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 278 m2, stavba - rodinný dom G. E. XX so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, stavba samostatne stojaca garáž so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/ XX (ďalej ako „Nehnuteľnosti“), a to najmä ich scudzovať (predať, darovať, zameniť), prenajať, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom, a to až do doby právoplatne skončeného konania vo veci žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, a zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude žalobca domáhať neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, uzavretej medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným. Žalobca tiež žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobca predmetný návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ I.. T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., na ktorej majetok Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil dňa 13. 05. 2019 konkurz, sp. zn. , si titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 09. 2018 prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa 21. 06. 2019. I.. T. L. do zoznamu svojho majetku v konaní o oddlžení zahrnula aj pohľadávku voči žalovanému 1/ vo výške 200 000,00 Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytla a poukázala na účet žalovaného 1/ (číslo účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) sumu 200 000,00 Eur dňa 01. 06. 2015 s lehotou splatnosti 31. 12. 2018. Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom Nehnuteľností. Žalovaný 1/ napriek ústnym aj písomným výzvam odmietol I.. T. L. ku dňu podania návrhu sumu 200 000,00 Eur vrátiť a nakoľko nevlastnil ako fyzická osoba žiadny iný majetok, z obavy že by si I.. T. L. uplatnila nárok na vrátenie pôžičky na súde a jeho majetok by bol vystavený exekúcii, Nehnuteľnosti účelovo v úmysle zbaviť sa záväzku vrátiť pôžičku 200 000,00 Eur a vyhnúť sa možnej exekúcii, previedol na základe darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019 na žalovaného 2/, ktorý je jeho

blízkou osobou s tým, že v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností.

3. S poukazom na uvedené skutočnosti ako aj na to, že žalobca ako veriteľ I.. T. L. v konkurznom konaní má záujem, aby jeho pohľadávka bola uspokojená v celom rozsahu a že žalovaní 1/ a 2/ sa snažia predať Nehnuteľnosti, pričom za tým účelom prebehla ich oprava a teraz nasleduje ich odpredaj či už skutočný alebo fiktívny, čomu nasvedčuje aj e-mailová komunikácia z emailovej adresy S. (žalovaný 1/ je konateľom spoločnosti Alfasol, s.r.o., IČO: 48 020 095) zo dňa 01. 02. 2019 a 18. 02. 2019, adresovaná I.. T. L., kde sa opakovane hovorí o rýchlom predaji Nehnuteľností, čím bude výkon práva v konkurznom konaní, resp. exekúcie ohrozený, je žalobca nútený domáhať sa súdnou cestou neúčinnosti právneho úkonu - uzavretia darovacej zmluvy v spojení so zmluvou o zriadení vecného bremena. Podľa žalobcu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, nakoľko sa domnieva, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaní 1/ a 2/ majú v úmysle Nehnuteľnosti predať, uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia, objektívne možno dosiahnuť žalobcom požadovanú ochranu, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, a to uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 05. 2019, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90/2019 dňa 13. 05. 2019 pod číslom K039452, prihlášku pohľadávky zo dňa 21. 06. 2019, zmluvu o pôžičke zo dňa 05. 09. 2018, potvrdenie Tatra banky, a.s. o transakcií zo dňa 26. 06. 2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 26. 06. 2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 09. 01. 2019, informáciu o katastrálnom konaní E. XXX/XXXX, a e-mailovú komunikáciu.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa prvá veta a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 12. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 13. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 14. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným z nich je potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení i zo zákonnej úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri nariaďovaní neodkladných opatrení teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je teda nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však súd skúma splnenie podmienky vecnej legitimácie, ktorou vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumieme oprávnenie alebo povinnosť strany vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie len vtedy, ak návrh podáva osoba, ktorá je nositeľom subjektívneho práva, a keď návrh smeruje proti osobe, ktorá je nositeľom subjektívnej povinnosti. Je taktiež nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa (žalobcu), a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od právnej úpravy obsiahnutej v už nemusí byť len poskytnutie stranám dočasnej úpravy pomerov, a teda už neodkladné opatrenie nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej ( ). Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť aj rozsah navrhovaných obmedzení, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany aj to, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). 15. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ( ) a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu s tým, že zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ (žalobca) uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy, že exekúcia bude ohrozená, tak spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobcovi). Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. 16. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom (žalobcom) označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti

ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. 17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. 18. Súd z návrhu žalobcu a žalobcom predložených listín zistil, že žalovaný 2/ je podľa výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26. 06. 2019, výlučným vlastníkom Nehnuteľností, t. j. v podiele 1/1, titulom Darovacej zmluvy zo dňa 10. 01. 2019, číslo vkladu V-355/2019, pričom na Nehnuteľnostiach viazne ťarcha, a to vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania pozemkov p. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a stavby súp. č. XXXX na p. č. XXXX/X a súp. č. XXXX na p. č. XXXX/XX v prospech žalovaného 1/ podľa E.-XXX/ XXXX zo dňa 10. 01. 2019.

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 09. 01. 2019, bol k uvedenému dňu výlučným vlastníkom Nehnuteľností, t. j. v podiele 1/1, žalovaný 1/, a to titulom Kúpnej zmluvy zo dňa 07. 05. 2018, číslo vkladu E.-XXXXX/XXXX, s tým, že na Nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy. Z informácie o katastrálnom konaní vyplýva, že návrh na vklad, evidovaný pod č. E. - XXX/XXXX bol na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, pre okres J. W.., prijatý dňa 08. 01. 2019 o 09:30 hod.

20. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 05. 2019, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 90/2019 dňa 13. 05. 2019 pod číslom K039452, je zrejmé, že súd na majetok I.. T. L. vyhlásil konkurz, tento uznal za hlavné insolvenčné konanie a zároveň I.. T. L. (dlžníka) zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia a nedotknutých pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 21. 06. 2019 vyplýva, že žalobca si prihlásil do konkurzu, vedeného pod sp. zn. na majetok I.. T. L., peňažnú pohľadávku v sume 10 000,00 Eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 09. 2018.

21. Zo zmluvy o pôžičke podpísanej medzi stranami dňa 05. 09. 2018 vyplýva, že žalobca ako veriteľ bezúročne požičal I.. T. L. v priebehu mesiaca máj 2018 sumu 2 500,00 Eur, mesiaca jún 2018 sumu 2 500,00 Eur, mesiaca júl 2018 sumu 2 500,00 Eur a mesiaca august 2018 sumu 2 500,00 Eur, t.j. celkovo sumu 10 000,00 Eur, a to do 31. 03. 2019.

22. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. o transakcií zo dňa 26. 06. 2019 je zrejmé, že dňa 01. 06. 2015 bol z bežného účtu I.. T. L. (D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) uskutočnený prevod sumy 200 000,00 Eur na číslo príjemcu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, typ platby: debet.

23. Z doloženej emailovej komunikácie vyplýva, že z emailovej adresy S. boli odoslané dva emaily (jeden 01. 02. bez uvedenia roku, druhý dňa 18. 02. 2019) , kde odosielateľ neznámemu adresátovi oznamoval, že sa musí vysťahovať, v opačnom prípade bude musieť odosielateľ adresáta vysťahovať z dôvodu, že dom je potrebné predať s tým, aby si adresát uvedomil, že „tých 700 000 je v čistom 900 000, takže až keď bude predaný dom môžeme hovoriť o číslach“.

24. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.

25. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26. 06. 2019, vyplýva, že žalovaný 1/ v súčasnosti už nie je vlastníkom, ani podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností a preto súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vo vzťahu k Nehnuteľnostiam nositeľom žiadnych subjektívnych povinností, vyplývajúcich z hmotného práva, o ktorých sa v danom konaní rozhoduje, čo je už sám o sebe dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/. Súd už len pre úplnosť veci uvádza, že žalovanému 1/ podľa výpisu z LV č. XXXX pre obec J. - C. Č. D. C., katastrálne územie D. C., vyhotoveného dňa 26. 06. 2019, svedčí právo zodpovedajúce vecnému

bremenu k Nehnuteľnostiam. Žalovaný 1/ je však na základe tohto práva oprávnený Nehnuteľnosti len doživotne užívať, avšak nie je oprávnený s nimi aj nakladať (ius disponendi) v právnom zmysle, t.j. Nehnuteľnosti scudzovať, prenajať, vypožičať, zaťažiť ich vecným právom a pod. Obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie je teda totožný s obsahom vlastníckeho práva vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti.

26. Žalobca v danom prípade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizoval ani žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobca je nositeľom subjektívnych práv vyplývajúcich z hmotného práva vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, pričom podľa názoru súdu takéto skutočnosti nevyplývajú ani zo žalobcom predložených dôkazov.

27. Žalobca nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k Nehnuteľnostiam odôvodňuje nutnosťou domáhať sa súdnou cestou neúčinnosti darovacej zmluvy v spojení so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 10. 01. 2019.

28. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojovanie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté formou odporu, ktorý smeruje k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva teda v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ odporuje, nie je za zákonom stanovených podmienok voči navrhovateľovi právne účinný (, ), v dôsledku čoho môže veriteľ požadovať uspokojenie pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Nevyhnutným predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je tak existencia koreálneho veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu, čo v danom prípade splnené nie je, keďže žalobca vo vzťahu žalovaným 1/ a 2/ nie je v žiadnom veriteľsko-dlžníckom záväzkovom vzťahu.

29. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca má pohľadávku v sume 10 000,00 Eur voči I.. T. L. (ktorá nie je stranou v danom konaní), ktorá podľa tvrdenia žalobcu má pohľadávku voči žalovanému 1/, pričom súd zároveň konštatuje, že táto skutočnosť v danom konaní žalobcom hodnoverne osvedčená nebola. Súd potom dospel k záveru, že z obsahu návrhu a jeho príloh nevyplýva ani aktívna vecná legitimácia žalobcu, čo je ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh súd ďalej konštatuje, že zo strany žalobcu nedošlo ani k hodnovernému osvedčeniu tvrdených skutočností o zámere, resp. snahe žalovaného 2/ scudziť Nehnuteľnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobca v návrhu vyjadril presvedčenie, že žalovaný 2/ sa snaží Nehnuteľnosti predať, súd konštatuje, že takéto presvedčenie samo o sebe nie je skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Jedným z obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé, že žalovaný 2/ skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne právne úkony, ktoré by žalovaný 2/ ako v katastri zapísaný vlastník Nehnuteľností už vykonal, prípadne zamýšľal vykonať a ktoré by smerovali k scudzeniu Nehnuteľností. Súd za relevantný dôkaz nemôže považovať priloženú e-mailovú komunikáciu, z ktorej nie je zrejmé medzi kým prebieha a taktiež v nej nie je konkretizovaná ani nehnuteľnosť, o vypratanie a predaj ktorej by sa malo jednať. Ak by súd aj pripustil, že predmetom uvedenej emailovej komunikácii sú Nehnuteľnosti, nebol by prípadným nariadením neodkladného opatrenia zachovaný ani princíp proporcionality (právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah), keďže nehnuteľnosti spomínané v tejto komunikácii by mali byť v hodnote 700 000,00 Eur - 900 000,00 Eur, zatiaľ čo pohľadávka veriteľa voči I.. T. L. predstavuje 10 000,00 Eur. Súd musí zohľadniť skutočnosť, že

v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.

31. Preto súd po preskúmaní obsahu návrhu a jeho príloh dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I. tohto rozhodnutia).

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

34. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli úspešní žalovaní 1/ a 2/ a preto by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v danom prípade ani nemajú vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko takýto návrh sa im doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia ( ) a teda trovy v takom konaní im doteraz nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania súd už nevydá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.