Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-420-2012.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Subarea
2Er/420/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: V. A., nar. XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX Q., o vymoženie 65,42 eur takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné vo výške 42,47 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 16. 7. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 7. 2012 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia č. 700-3110508512-GC04/12 zo dňa 29. 5. 2012 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Stará Ľubovňa. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 65,42 eur a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 26. 7. 2012 poverenie pod číslom 5710 * 027327.
3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 11. 4. 2019 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej výške 45,11 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a šetrenia majetnosti povinnej, ktoré vykonal súdny exekútor, súd exekúciu zastavil, avšak podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci).
9. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
13. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 42,47 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné ( žiadosť o udelenie poverenia)......................................................................0,40 eur
- poštovné (upovedomenie o zač. ex. povinný)...............................................................1,40 eur
- poštovné (budúce výdavky)...........................................................................................0,40 eur
3./ 20 % DPH zo sumy 35,39 eur.....................................................................................7,08 eur
Trovy exekúcie celkom: 42,47 eur
21. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania exekučných trov uplatnil v časti náhrady hotových výdavkov poštovné v celkovej výške 4,40 eur, z ktorých mu však bolo priznaných iba 2,20 eur. Pri vyčíslení poštovného súd vychádzal z priloženého exekučného spisu ako aj z vyúčtovania súdneho exekútora a poštovné priznal iba v prípade, že bolo za riadne podložené dokladmi o doručení. Iné doklady o doručovaní ako tie, ktoré sú zahrnuté v priznaných trovách exekúcie sa v ex. spise nenachádzajú a teda nepreukazujú skutočnosť, že exekútor vynaložil sumu v tejto výške na ich vykonanie Vzhľadom na nepreukázanie takto vynaložených výdavkov súd v rámci trov exekučného konania nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu týchto súm a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Do špecifikácie trov exekúcie si súdny exekútor započítal aj náklady na hotové výdavky (poštovné) v súvislosti s úkonmi exekučnej činnosti, ktoré budú vykonané v budúcnosti, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia súdu o priznaní trov exekúcie. Hoci sa v danom prípade jedná o výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti, má na ich úhradu nárok, pretože tieto vzniknú v súvislosti s exekučným konaním a budú vynaložené na jeho ukončenie v spojení s povinnosťami, ktoré súdnemu exekútorovi ukladá priamo Exekučný poriadok.
23. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
24. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
25. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.