Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-465-2019.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Subarea
45Ek/465/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zast.: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 854 466 proti povinnému: Q. Q., H.: XX.XX.XXXX, XXX, XXX XX S. o vymoženie 39,99 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. 126EX 208/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v o v ý š k e 21,72 E u r .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 11.03.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 39,99 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, K.. T.. XXC/XXX/XXXX- XX.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdnu exekútorku JUDr. Evu Pálffyovú poverením č. ECLI:SK:OSBB:2019:6119251665.1 zo dňa 01.04.2019 vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 39,99 EUR s príslušenstvom, ktorá ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX. Poverená exekútorka vydala dňa 02.04.2019 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo prevzaté povinným dňa 10.04.2019.
3. Dňa 29.05.2019 bol súdu prostredníctvom súdnej exekútorky doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 17.04.2019. Predmetné podanie bolo exekútorskému úradu doručené dňa 18.04.2019. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v zákonom stanovenej lehote. Súdna exekútorka navrhla, aby súd návrh na zastavenie zamietol, nakoľko povinný neuviedol nijaký relevantný dôvod na zastavenie exekúcie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada zrušiť exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý považuje za sporný a nevykonateľný, keďže podľa jeho tvrdenia mu nikdy nebol doručený do vlastných rúk. Ďalej tvrdí, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a žiada súd o okamžité zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 1 písm. a), d), aj z dôvodu, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom sa odvoláva na čl. 46, 47 a 48 Ústavy Slovenskej republiky a §53c Občianskeho Zákonníka. Podľa povinného, po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku tým, že oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a má znášať trovy, ktoré vznikli exekútorovi a sú predmetom exekúcie. Súd údajne nepodrobil súdnej kontrole zmluvu a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej povinný rozpisuje teóriu formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktorú je súd pri žiadosti o udelenie poverenia povinný skúmať, v dôsledku čoho povinný dospel k záveru, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v jeho neprospech a v nesúlade s únijným právom a taktiež právnym poriadkom Slovenskej republiky. V závere povinný opäť žiada o zrušenie exekučného titulu Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/ XXXX-XX a o zastavenie exekúcie č. XXXEX XXX/XX.
5. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 10.05.2019. Vo vyjadrení poukázal na fakt, že oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 11.10.2018, na základe čoho Okresný súd Nitra vydal platobný rozkaz zo dňa 7.11.2018, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 10.12.2018. Podľa §266 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinného v čase doručovania platobného rozkazu: „Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >.“ S prihliadnutím na toto ustanovenie, je evidentné, že platobný rozkaz bol riadne doručený povinnému do vlastných rúk a žalovaný, aj napriek vedomosti o obsahu platobného rozkazu a o prebiehajúcom súdnom konaní, nepodal voči predmetnému platobnému rozkazu odpor, čím zaujal pred súdom postoj, že si je svojho záväzku voči oprávnenému vedomý, akceptuje ho a bude ho plniť. Podľa §265 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok: „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.“ Keďže Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz, musel sa zaoberať dôkazmi a z nich mal za preukázaný uplatnený nárok. Súd preskúmal podanú žalobu spolu s poistnou zmluvou, a keby mal pochybnosť o nároku oprávneného, platobný rozkaz by vôbec nevydal. Povinný mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam a dôkazom oprávneného, taktiež mohol uviesť svoje vlastné tvrdenia a dôkazy prostredníctvom podania odporu voči platobnému rozkazu, avšak túto možnosť nevyužil a bol nečinný, čo nemôže byť na škodu oprávnenému. Na základe týchto tvrdení, právny zástupca oprávneného nevidí dôvod na to, aby bol exekučný titul považovaný za nespôsobilý. Prebiehajúce exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX, a tento je teda spôsobilým materiálne i formálne vykonateľným exekučným titulom. Právny zástupca tiež podotkol, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť zánik vymáhaného nároku a že dôvodom pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul a najmä skutočnosť nesplnenia povinnosti uloženej súdom. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie i v predchádzajúcom súdnom konaní uviedol pravdivé tvrdenia a súd nijako neuviedol do omylu. Nakoľko povinný voči platobnému rozkazu nepodal odpor a nevyužil tak zákonom prípustnú možnosť svojej obrany, súdne konanie prebieha v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Tvrdenie povinného považuje za nedôvodné, keďže povinný vo svojom podaní ani nepreukázal, že by si uloženú povinnosť splnil, ani neuviedol dôvod, ktorý by spôsobil zánik vymáhaného nároku, alebo pre ktorý by mala byť exekúcia neprípustná. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň si oprávnený uplatňuje trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie.
6. Podľa § 61k ods. 1 EP súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 EP povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 EP návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 EP, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
11. Podľa § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
12. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
13. Podľa § 266 ods. 2 CSP, na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a § 116 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>.
14. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
15. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
16. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
17. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
18 . Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
19. Podľa § 267 ods. 4 CSP, uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
20. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>.
21. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a opätovne preskúmal exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX. Na margo tvrdenia, kde povinný namieta, že platobný rozkaz mu nikdy nebol doručený do vlastných rúk, súd uvádza, že postup akým súd doručuje platobný rozkaz závisí od skutočnosti, či povinný má, alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Prednosť má elektronické doručovanie, avšak, ak žalovaný (povinný) - fyzická osoba nemá aktivovanú elektronickú schránku, pri doručovaní platobného rozkazu s prílohami súd postupuje podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia sa platobný rozkaz a jeho prílohy doručujú žalovanému - fyzickej osobe ako písomnosť v listinnej podobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Súd má na základe oznámenia Okresného súdu Nitra za preukázané, že exekučný titul, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX, bol povinným prevzatý dňa 23.11.2018, odpor voči tomuto platobnému rozkazu podaný nebol (súd dáva do pozornosti ustanovenie § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Okamih doručenia predmetného rozhodnutia má zásadný význam nielen na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, ale aj pre vymedzenie plynutia zákonnej lehoty, v rámci ktorej môže povinný voči rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok. Súd poukazuje na poučenie uvedené v exekučnom titule a zároveň uvádza, že po márnom uplynutí lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku - odporu, sa stalo toto rozhodnutie právoplatným. Keďže povinný nesplnil v lehote to, čo mu bolo uložené v rozhodnutí, uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, čím sa stalo exekučným titulom, na základe ktorého bol oprávnený kompetentný podať návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, čím súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený. Ďalej súd uvádza, že riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a keďže nezistil žiadnu zákonnú prekážku, vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda exekučné konanie sa začalo oprávnene na základe spôsobilého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Preto súd považuje tvrdenie povinného o tom, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia, za neopodstatnené a neprípustné. V zmysle tvrdenia povinného, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky či dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, ale aj tvrdenia, že súd nepodrobil zmluvu medzi ním a oprávneným súdnej kontrole a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutkové tvrdenia týkajúce sa zmluvy medzi ním a oprávneným, keďže táto zmluva bola uzavretá pred vydaním exekučného titulu. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu (Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 07.11.2018, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 10.12.2018) a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
22. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 EP, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 EP, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e EP, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.“
27. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
28. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 21,72 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie - z tarifnej hodnoty 39,99 Eur, v súlade s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky teda patrí advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 8,30 Eur, ku ktorej je možné prirátať režijný paušál vo výške 9,80 eur x 1,2 DPH, teda spolu 21,72 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.