Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-2-2018.pdf
PDF · 120.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich: Ing. Milana ŠIROŇA a PhDr. Jaroslava ULÍKA, trestnej veci proti obžalovanému K. R. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2019 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaní
K. R., nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom A. - A., F. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v inej trestnej veci v ÚVV a ÚVTOS Žilina,
I. R., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., F. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu v inej trestnej veci v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
obžalovaný K. R.
1)spolu s ďalšími dvoma osobami dňa 07.06.2016 v presne nezistenom čase medzi 7.30 h až 16.45 h. neoprávnene vnikli do bytu na ulici F. X/X, A. tak, že vylomili v oblasti zámku vchodové dvere vedúce do bytu, následne z obývacej izby odcudzili 1 ks televízor zn. Technika, 1 ks set top box, 4 ks CD nosičov hier na Play Station a finančnú hotovosť v sume najmenej 1 eur, čím M. E., nar. XX.XX.S., nar.XX.XX.S., bytom Ž.E. XXXX/X spôsobili škodu odcudzením vo výške najmenej 167 eur a škodu poškodením dverí vo výške najmenej 89,75 eur, obvinení K. R. a I. R.
2) dňa 06.08.2016 v čase okolo 19.00 h v A. v blízkosti železničného, priecestia na ulici Textilnej zastavili na bicykli jazdiaceho K. I., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom A., T. XXXX/XX, od ktorého bezdôvodne žiadali peniaze, retiazku, hodinky, alebo niečo cenné, z tohto dôvodu ho K. R. prehľadal, z ruksaka mu zobral zväzok kľúčov, parfum, z bicykla mu zobral predné aj zadné svetlo, tachometer, kapsičku, vyhrážali sa, že ak o tom niekde povie, či už doma alebo na polícii, tak dostane bitku, a ak pozná D., tak vie, čo ho čaká, nútili ho, aby im do dvadsiatich minút priniesol hotovosť 30 eur a potom mu vrátia veci, ktoré mu zobrali, K. I. zo strachu súhlasil a I.ovi R.ovi dal svoje telefónne číslo, dňa 06.08.2016 krátko po predchádzajúcom stretnutí, K. I. telefonicky z nezisteného čísla kontaktoval na telefónne číslo XXXX XXXXXX I. R. a žiadal ho, aby prišiel pred Fullovu krčmu v A. na Námestí Slobody, kde mu vráti odcudzené veci, lebo pre neho nemajú žiadnu hodnotu, preto tam K. I. prišiel spoločne so svojím kamarátom G. R., nar. XX.XX.XXXX, K. R. vrátil odcudzené veci K.ovi I.ovi, K. R. a I. R. ho opäť žiadali, že kým im neprinesie požadované peniaze, chcú niečo cenné a vtedy K.ovi I.ovi nečakane, bez jeho súhlasu I. R. vytiahol z ruky mobilný telefón zn. LENOVO A319, čiernej farby, IMEI1: 868028024971774, IMEI2: 868028025008139, so SIM kartou FunFón s číslom XXXX XXXXXX, ktorý mu I. R. odmietol vrátiť s odôvodnením, že si ho ponechá, pokiaľ im nedonesie peniaze, s čím K. I. zo strachu súhlasil s tým, že im dňa 07.08. 2016 v čase o 17.30 h peniaze odovzdá, K. R. a I. R. sa K.ovi I.ovi a G. R. vyhrážali, že ak o tom niekomu povedia, tak ich zbijú,
dňa 07.08.2016 v čase medzi 11.00 h až 13.00 h prišiel I. R. za K.om I.om k Motelu Ranč so sídlom A., Černová, Pri Váhu 540/71, v ktorom brigádoval, a tu K. I. nútil, aby mu dal peniaze, lebo jeho telefón založil a potrebuje ho vyplatiť, preto dal K. I. zo strachu I.ovi R.ovi finančnú hotovosť 20 eur a aj presne neurčenú obyčajnú retiazku, K. I. čakal na vrátenie mobilného telefónu, čo sa však nestalo, a preto to povedal svojím rodičom, čím obvinení spôsobili K.ovi I.ovi škodu vo výške najmenej 32 eur,
hoci obvinený I. R. bol
- rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. 1T/39/2008 zo dňa 14.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2008, odsúdený aj za pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa 20 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých,
- rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. 8T/192/2009 zo dňa 13.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2010, odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. f) Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
obžalovaný K. R.
3) dňa 19.08.2016 v čase okolo 19.30 h v A. pri pohostinstve Kamzík na námestí A. Hlinku zastavil E. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa ho bál, že mu môže ublížiť a K. R. sa mu predstavil ako „C. a uviedol mu, že idú ku policajtom, že mu znásilnil sestru, ďalej mu povedal, že keď mu nedá peniaze, tak ho zmláti, na čo poškodený E. L. mu zo strachu dal hotovosť vo výške 54 eur, následne sa s ním E. L. presunul ku bankomatu a K. R. ho nútil, aby mu vybral 200 eur z účtu a bude mať od neho pokoj, na čo poškodený z bankomatu VÚB banky, a. s., číslo S6AV342B, ul. Podhora č. 48, A. zo svojho osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom svojej platobnej karty v čase o 19.38:10 uskutočniť výber hotovosti 200 eur, ktorú K. R. zobral priamo z bankomatu, čím poškodenému E.ovi L.ovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. cesta XX, A. spôsobil celkovú škodu 254 eur,
t e d a
obžalovaný K. R.
v bode 1) obžaloby
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
v bode 2) obžaloby
spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
v bode 3) obžaloby
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
obžalovaný I. R.
v bode 2) obžaloby
spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný K. R.
v bode 1) obžaloby
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2) obžaloby
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 3) obžaloby
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaný I. R.
v bode 2) obžaloby
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný K. R.
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu A. sp. zn. 1T/56/2018 zo dňa 23.07.2018, právoplatný dňa 09.08.2018 vo výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou na 2 (dva) roky. Súd zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
obžalovaný I. R.
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje rozsudok Okresného súdu A. sp. zn. 8T/35/2018 zo dňa 11.02.2019, právoplatný dňa 11.02.2019 vo výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému Alexandrovi Billovi povinnosť zaplatiť poškodenému M. E., nar. XX.XX.S., trvale bytom A., Ž. E. XXXX/X, škodu vo výške 240,- eur a poškodenému E.ovi L.ovi, nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom O. cesta XX, A., škodu vo výške 254,- euro a obom obžalovaným súd ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému K.ovi I.ovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., T. XXXX/XX, škodu vo výške 50,- euro, a to spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na K. R. a I. R. dňa 11.01.2018 obžalobu, v prípade K. R. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a v prípade obžalovaného I. R. pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.
Vzhľadom k tomu, že obžalovanému I. R. nebolo možné doručiť obžalobu, Okresný súd Ružomberok vydal na neho dňa 19.03.2018, pod č.k. 1T/2/2018-306 príkaz na zatknutie. Následne bol na menovaného dňa 20.03.2018 vydaný aj európsky zatýkací rozkaz. Dňa 22.01.2019 bol Gustáv Baláž
vzatý do väzby. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok 1T/2/2018-321 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.01.2019.
Po zistení, že na I. R. bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, bol I. R. dňa 13.02.2019 prepustený z väzby s tým, že nastúpil nepodmienečný trest odňatia slobody v inej trestnej veci.
K. R. bol vzatý do väzby v inej trestnej veci.
Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019 obaja obžalovaní, ako aj prokurátor súhlasili s vykonaním konania o dohode o vine a treste, za ktorým účelom súd hlavné pojednávanie na potrebný čas, najneskôr do 29.03.2019 prerušil. Zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 29.03.2019, o.i. vyplynulo, že obžalovaný K. R. sa k trestnej činnosti a k skutkom, ktoré mu boli obžalobou Okresnej prokuratúry Ružomberok kladené za vinu, sa v celom rozsahu priznáva. Pokiaľ sa týka I. R., tento sa k trestnému činu, ktorý mu bol kladený za vinu, nepriznal a nepriznal ani vinu za spáchanie skutku.
Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2019 obžalovaný K. R. urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Po vyjadrení strán súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného K. R. o uznaní viny prijal, pričom zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov pod 1) a 3), sa nevykoná. Súd zároveň rozhodol, že sa vykonajú dôkazy súvisiace so skutkom pod bodom 2) a s výrokom o treste a o náhrade škody.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) obžaloby K. R. uviedol, že stretli poškodeného I., ktorého chceli „naťahovať, tak ho aj natiahli“. Obžalovaný potvrdil, že poškodený videl nejakých starších vyšších chlapcov, tak sa asi zľakol, oni ho však do ničoho nenútili, len ho chceli naťahovať. Išlo o mladého chlapca, na ktorom bolo vidieť, že sa dá oklamať, a preto mu povedali, aby im dal nejaké peniaze s tým, aby sa nebál, že bude dobre. Pri tomto sa aj s R.om smiali, na rozdiel od poškodeného, ktorý im povedal, že im dá všetko, len aby ho nechali na pokoji. Uviedol, že aj on sám by mal zo silnejších cigánov strach a zľakol by sa. Všetky veci, ktoré poškodenému zobral, mu vrátil, R. mu zobral len mobilný telefón, pričom potvrdil, že poškodenému, ako aj jeho priateľovi povedal, že ak to niekomu povedia, že ich zbijú. Bol to obžalovaný R., ktorý poškodenému povedal, či poznajú „D.“, pričom spoločne s R.om od poškodeného pýtali sumu 30,- euro, o ktorých im chlapec povedal, že im ich nemôže dať, nakoľko ich nemá. Následne mu R. vzal mobilný telefón s tým, že kým mu poškodený nedonesie peniaze, mobil mu nevráti. Mobilný telefón následne dali v ten istý deň do záložne a peniaze si rozdelili na polovicu. Obžalovaný I. R. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Z jeho strany nemalo dôjsť k žiadnym vyhrážkam, ani nikoho nevydieral. Potvrdil, že spolu s K. R., ako aj s bratom obžalovaného G. R. sa boli prejsť s tým, že stretli poškodeného, s ktorým sa mali dohodnúť, že im z bicykla dá „nejaké veci“ s tým, že ho potom počkajú na námestí pred pohostinstvom u Fullov, kde sa mu veci vrátili. Obžalovaný potvrdil, že poškodený chcel naspäť veci z bicykla s tým, že donesie za telefón zálohu 20,- euro. Poukázal na výpoveď poškodeného pri konfrontácii, v zmysle ktorej sa mal poškodený vyjadriť, že on sa nikomu nevyhrážal.
Podľa obžalovaného tomuto incidentu malo predchádzať stretnutie s poškodeným pri malom Tescu, kde sa na neho poškodený obrátil s požiadavkou na zadováženie „nejakej trávy“. Napriek tomu, že poškodenému uviedol, že oni také veci nerobia, následne si dali stretnutie na malej zastávke ŽSR s tým, že R. vtedy poškodenému povedal, že so zháňaním „trávy“ mali nejaké náklady, a preto ich chce uhradiť. Zotrval na vyjadrení, že sa nikomu nevyhrážal, bol to poškodený, ktorý si „myslel, že im je niečo dlžný“, nepoprel, že zobral poškodenému mobil z jeho rúk, ale potom si to uvedomil, mobil mu vrátil, ale následne mu mobil poškodený vydal sám!
Pri konfrontácii s výpoveďou a vyhlásením o vine spoluobžalovaného R., obžalovaný R. uviedol, že on nič, o čom hovoril R., nepovedal, telefón poškodenému nevzal. K stretnutiu na motoreste Ranč vypovedal, že si s poškodeným písal cez sociálnu sieť, kde mu napísal, že ak mu donesie peniaze, pôjde vyberať telefón zo zálohy, avšak osoba, ktorej telefón predali, mu ho odmietla vrátiť. Pri konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 25.11.2016 obžalovaný nevedel vysvetliť rozpory vo svojej výpovedi, uviedol, že poškodeného chceli len „natiahnuť“ s tým, že peniaze im vydal poškodený sám.
Zákonný zástupca poškodeného mladistvého D. I. pred súdom uviedol, že sa synovi nevedel dovolať na jeho mobilný telefón. Po domácom rozhovore zistil, že na synovi bolo vidieť, že sa správa inak ako predtým, kedy sa mu priznal, že mobilný telefón, ale aj ďalšie veci mu boli odcudzené, následne vrátené, avšak bol žiadaný o nejaké peniaze, ktoré aj tretím osobám odovzdal. Jeho syn mal v čase spáchania skutku 16 rokov a ako taký nevedel, čo má robiť. Z výpovede zákonného zástupcu tiež vyplynulo, že jeho syn je silný astmatik, a preto „fajčenie trávy“ môže absolútne vylúčiť. Z vyjadrenia syna sa dozvedel, že jemu ako aj jeho kamarátovi sa mali páchatelia vyhrážať, že nech o tom nikomu nehovorí, lebo že im odkopnú hlavu, že ho zabijú a podobne.
Poškodený mladistvý K. I. vypovedal, že obaja obžalovaní ich pristavili v meste s tým, že im bola ukázaná nejaká fotka, pre nich cudzej osoby a požiadali ich, aby v prípade, že túto osobu uvidia, im to dali na vedomie. Za týmto účelom mu bolo poskytnuté aj telefónne číslo, ktoré si uložil do mobilného telefónu, ale viac to neriešil. O niekoľko dní neskôr sa v Rybárpoli stretol s obžalovanými, ktorí od neho žiadali odškodnenie za to, že im nezavolali. Vtedy mu boli odcudzené veci z bicykla s tým, že mu ich vrátia, ak im dá nejaké peniaze. Následne mu tieto veci boli vrátené s tým, že pre obžalovaných nemajú žiadnu cenu, ale chceli od neho niečo cennejšie, a to bol mobilný telefón. Bol to obžalovaný R., ktorý mu povedal, že ak o tom niekomu povedia, že im poodbíjajú hlavy pálkou, bol pri tom aj I. R. a nejaká tretia osoba, ktorá však do toho sa nijako nezapájala. Na stretnutí v motoreste Ranč bol za ním len obžalovaný R., ktorý navrhol, že mu mobilný telefón vráti, ak mu dá peniaze, ako aj retiazku, čo aj urobil, mali sa stretnúť na ŽSR stanici v Rybárpoli, kde však obžalovaný R. už neprišiel. Svedok výslovne uviedol, že obžalovaní sa mu vyhrážali bitkou, veci, ktoré mu patrili, im nedal len tak, ale mal z nich strach. Tento strach odôvodnil tým, že stáli okolo neho traja ľudia a pýtali od neho peniaze. K rozporom medzi výpoveďou z hlavného pojednávania a prípravnom konaní sa nevedel jednoznačne vyjadriť, ale prípadne rozpory odôvodnil uplynutím času. Zotrval však na vyjadrení, že okolo neho stáli traja muži, ktorí od neho žiadali peniaze a mal strach.
Svedok G. R. potvrdil výpoveď poškodeného K.a I. s tým, že bol to obžalovaný I. R., ktorý im povedal, že ich zbijú, pričom spoluobžalovaný R. povedal v podstate skoro to isté. Podľa svedka R.a bol to I. R., ktorý podľa jeho vnímania vystupoval ako hlavná osoba, nakoľko to bol hlavne on, ktorý pýtal veci od K.a. On mal z toho všetkého strach, bál sa, pričom sa malo jednať o peniaze, ktoré mal zohnať K.. Svedok poprel tvrdenie obžalovaného R., že by poškodený K. I. sa obrátil na obžalovaných s požiadavkou na zabezpečenie „trávy“.
Svedok G. R. pred súdom využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
V prípravnom konaní boli vypracované dva znalecké posudky, z ktorých jeden vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctva - psychiatrie MUDr. Poloncová. Z výpovede znalkyne pred súdom, ako aj z tohto znaleckého posudku o.i. vyplynulo, že obžalovaný I. R. netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy. Jeho intelektový vývoj nie je zaostalý, ani narušený, jedná sa u neho o disociálnu poruchu osobnosti, ktorá sa prejavuje predovšetkým nedostatkom morálnych a etických citov, porušovaním spoločenských pravidiel, pokračujúcim konaním, ktoré ho privádza do konfliktu so spoločnosťou a zákonnými normami, pričom sa nedokáže poučiť zo skúseností a trestov. I. R. chápe zmysel trestného konania, je spôsobilý náležite sa obhajovať, v čase spáchania skutku jeho rozpoznávacie, ako aj ovládacie schopnosti boli plne zachované. Zároveň znalkyňa konštatovala, že prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu sa vzhľadom na osobnostnú abnormitu javí ako nepriaznivá, jeho pobyt na slobode zo zdravotného hľadiska však nie je nebezpečný. Zároveň znalkyňa nenavrhla uložiť ochranné liečenie.
V konaní pred súdom bola znalkyňa požiadaná o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom bolo potrebné posúdiť najmä okolnosť, či uloženie výnimočného trestu u obžalovaného bude splnený účel sledovaný zákonom.
Znalkyňa po vykonaní psychiatrického a psychologického vyšetrenia so zameraním na osobné charakteristiky obž. R. konštatovala, že u menovaného aj naďalej sa jedná o poruchu osobnosti s črtami disociality, avšak v porovnaní s predchádzajúcim znaleckým vyšetrením je u pacienta zaznamenaný posun sociálnej zrelosti, ktorý je vyjadrený najmä v zodpovednosti voči najbližším príbuzným (rodičia, deti) a tiež vo vyjadrení kritickosti voči protispoločenskému správaniu. Sklony k disociálnym prejavom boli už od obdobia adolescencie u neho ovplyvnené spoločenským prostredím, v ktorom pôsobil a ktoré
vyhľadával a tiež vytvorenými hodnotovými schémami. Obžalovaný I. R. má podľa znalkyne primerané intelektové predpoklady preto, aby dokázal využiť pozitívne, aj negatívne životné skúsenosti, preferencie a vplyvy sociálneho prostredia, tiež prehodnotil svoje hodnotové schémy. Pri využití týchto predpokladov by sa dala v rámci dynamiky vývoja osobnosti (s prihliadnutím aj ne jeho vek), u neho očakávať čiastočná resocializácia. Podľa znalkyne sa však pocit vcítenia sa do pocitov iných ľudí u neho rozvinulo len vo vzťahu k rodine, nie tak vo vzťahu k poškodenému. Aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný vyjadril ľútosť, že sa mu pravdepodobne nepodarí vychovávať deti, túto skutočnosť možno považovať za prejav jeho zodpovednejšieho správania sa. Z psychiatrického a psychologického vyšetrenia síce na jednej strane vyplynuli čiastočne aj prejavy žiaduceho sociálneho správania, zároveň však niektoré testy hovorili o hodnovernosti jeho správania, čo sa všetko následne odrazilo aj v hodnotení, že u obžalovaného možno očakávať čiastočnú resocializáciu, nie však zmenu v jeho osobnostných charakteristikách. Na uvedené skutočnosti má vplyv aj hrozba potencionálne uloženého vysokého trestu. Možnosť resocializácie je ovplyvnená aj prostredím, v ktorom v budúcnosti bude obžalovaný pôsobiť.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním ostatných listinných dôkazov zadovážených v prípravnom konaní a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že: obžalovaný K. R. vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine, ktoré je podporované aj dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, 240, 241 a 242 Trestného poriadku, naplnil všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v bode 1) obžaloby, v bode 2) pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v bode 3) obžaloby aj zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona; v prípade obžalovaného I. R. v bode 2) obžaloby bolo preukázané naplnenie zákonných znakov pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Trestná činnosť je obom obžalovaným preukázaná najmä výpoveďou obžalovaného K. R., ktorý sa k trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a vo vzťahu k spoluobžalovanému I. R. popísal podrobnejšie okolnosti, za ktorých obaja obžalovaní zastavili na bicykli jazdiaceho K.a I. a bez akéhokoľvek dôvodu od neho žiadali čokoľvek, čo by mohli speňažiť. V rámci tohto konania voči poškodenému a následne aj voči jeho kamarátovi G.ovi R.ovi použili verbálne násilie (vyhrážky ujmou na zdraví), resp. podmieňovanie vrátenia mobilného telefónu a ostatných vecí vyplatenie finančnej hotovosti na základe vopred premyslenej nezmyselnej požiadavky súvisiacej s identifikáciou akejsi tretej osoby. Zavinenie obžalovaného I. R. svojou výpoveďou potvrdil K. I. a takisto aj svedok G. R., podporne výpoveď zákonného zástupcu maloletého poškodeného I., ako aj listinné dôkazy (zápisnica o vydaní a vrátení veci - mobilného telefónu), z ktorých dôkazov súd potom mohol ustáliť priebeh skutkového deja, ako aj vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči obom obžalovaným.
V prípade I. R. však ide o osobu, ktorá už v minulosti dvakrát bola odsúdená pre úmyselnú trestnú činnosť, a to na základe rozsudku tunajšieho súdu 1T/39/2008 zo dňa 14.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, kde bol odsúdený aj za pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v tom čase ako mladistvý na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, ako aj rozsudkom Okresného súdu Ružomberok 8T/92/2009 zo dňa 13.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, ktorým rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste medzi v tom čase obvineným I.om R.om a prokurátorom okresnej prokuratúry pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd nemal dôvod neveriť poškodenému, ako aj svedkovi R.ovi tým skôr, že aj vo vzťahu k obžalovanému I. R. ide o obdobné protispoločenské konanie, za ktoré na základe vyššie uvedených rozhodnutí súdu v Ružomberku už bol právoplatne odsúdený (modus operandi).
Aktuálne je voči K. Billovi vedené ďalšie trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kde je stanovená sadzba v rozpätí od 3 - 10. rokov a je stíhaný aj za ďalšie 2 skutky. V uvedenej veci sa obžalovaný v čase vyhlásenia rozhodnutia nachádzal vo väzbe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obaja obžalovaní v čase podania obžaloby boli nezamestnaní, pričom v závislosti na svojich osobných a rodinných pomerov boli riešení dávkou v hmotnej núdzi. U oboch obžalovaných ide o úmysel priamy v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku si chceli zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré by mohli použiť pre vlastnú potrebu (výťažok zo založeného mobilného telefónu prehrali v herni), pričom je nepochybné, že u obžalovaných ide o také konanie, ktorého sa dopustili už aj v minulosti, a to najmä vo vzťahu k obžalovanému R..
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného K. R. súd hodnotil skutočnosť, že sa k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou bolo spáchanie viacerých trestných činov.
Obžalovanému K. R. súd po zistení, že skutok spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa uznaný vinným z iného trestného činu, uložil trest súhrnný, a to bližšie k polovici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch obžalovaný R. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Zároveň súd zrušil aj výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/56/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súd zároveň zrušil aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
V prípade obžalovaného I. R. súd takisto menovanému uložil trest súhrnný s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/35/2018 zo dňa 11.02.2019, ktorý bol právoplatný toho istého dňa, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Obžalovanému I. R. však súd ukladal trest výnimočný, a to na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona, a to vo výmere 25 rokov nepodmienečne.
Podľa citovaného ustanovenia, ako aj podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že: a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestnom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak súd odsudzuje páchateľa okrem iného aj za trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, ktorý páchateľ už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov.
Ako už súd konštatoval I. R. už v minulosti bol odsúdený pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v roku 2008, ako aj pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, v oboch prípadoch k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.
Vzhľadom k tomu, že v prípade prvého odsúdenia išlo o mladistvého páchateľa, súd rozhodoval na návrh, či toto odsúdenie mladistvého páchateľa zahľadí alebo nie. ako vyplynulo z dokazovania a zo spisu 1T/39/2008, u I. R. nedošlo k zahladeniu, nakoľko tento vo výkone trestu opakovane porušoval ústavný poriadok, bol viackrát disciplinárne potrestaný, a preto v jeho prípade k zahladeniu odsúdenia nemohlo dôjsť.
Na druhej strane však vychádzajúc zo znaleckých posudkov, ktoré vypracovala znalkyňa MUDr. Elena D., z odboru zdravotníctva - psychiatrie vyplynulo, že u obžalovaného I. R. je možnosť resocializácie, kedy najmä v poslednej dobe si uvedomil dosah svojho konania a najmä vo vzťahu k jeho rodinným pomerom je možné očakávať jeho resocializáciu. Súd však nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mohol obžalovanému uložiť trest nižší, než je uvedený v ustanovení § 47 ods. 2 Trestného zákona, teda so základnou sadzbou vo výmere 25 rokov nepodmienečne.
U obžalovaného I. R. je zrejmé, že jeho predchádzajúce odsúdenia u neho neviedli k náprave, naopak dopustil sa aj ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený, na ktoré rozhodnutie sa potom v konečnom dôsledku vzťahuje výrok súdu o uložení súhrnného trestu a zrušenie tohto pôvodného rozhodnutia vo výroku o treste. Preto v zmysle zásady tri krát a dosť bol I. R. uložený výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Poškodení si škodu včas a riadne uplatnili, preto v závislosti od podielu zavinenia, súd uložil obžalovanému K. R. povinnosť zaplatiť poškodenému M. E. škodu vo výške 240,- euro, E. L. škodu vo výške 250,- euro a obom obžalovaným súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému K.ovi I.ovi škodu vo výške 50,- euro, o ktorých nárokoch súd nemal akékoľvek pochybnosti.
Poučenie:
Proti výroku o vine obž. Alexandra Billu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.