Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. O. XX/XX, B. - U. T., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, sídlo Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sídlo Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: MH Invest, s.r.o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: MAPLE & FISH s.r.o., sídlo Dunajská 15/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 718 432, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo 10956/2018/SV/94745 zo 14.12.2018 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresný úrad Nitra číslo OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 z 10.07.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo 06.02.2019, osobne doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 06.02.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, označených v záhlaví, zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že rozhodnutie o vyvlastnení už bolo zaevidované v katastri nehnuteľností, pričom vlastnícke právo bolo zapísané v prospech vyvlastniteľa. Keďže ďalší účastník je v súčasnosti už evidovaným vlastníkom vyvlastnených nehnuteľností a žiada o vydanie stavebného povolenia s následným úmyslom urýchlene realizovať na vyvlastnenom území stavby (vrátane ich kolaudácie), tieto stavby v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o vyvlastnení bude musieť žalobca trpieť a ich prípadné odstránenie bude možné len po ďalších zdĺhavých administratívnych, či súdnych procesoch, ak vôbec. Týmto postupom by došlo k nenapraviteľnému a neodstrániteľnému stavu a zároveň by žalobcovi bola spôsobená závažná ujma spočívajúca v obmedzení užívania pozemku, ako aj vo finančnej škode, keďže žalobca nebude mať možnosť voľnej dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou smerujúcej najmä k predaju pozemku prípadnému investorovi a žalobca ani nebude mať možnosť sám si na svojich pozemkoch realizovať stavebné zámery, kde sa výnos pohybuje v miliónoch eur. Ide pritom o lukratívne a bonitné pozemky, keď podľa územného plánu Mesta Nitra sú určené na komerčnú výstavbu s možnosťou zástavby až do 6. nadzemného podlažia). Tieto by v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia až po určitom čase ostali výrazne znehodnotené a s nepredstaviteľným následným právnym postavením tak žalobcu ako obnoveného vlastníka pozemkov, ako aj vlastníka stavieb sa na nich nachádzajúcich. Toto sú skutočnosti, pre ktoré je návrh žalobcu na priznanie odkladu vykonateľnosti plne dôvodný a žiaduci, a to aj v nadväznosti na princíp legitímnych očakávaní. Prejednávaná vec má mimoriadny súvis s právom

na ochranu životného prostredia, kde práve v týchto dňoch (t. j. dňoch podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe) Európska komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom má Slovenská republika dva mesiace na vyjadrenie k vytýkaným nedostatkom v oblasti ochrany životného prostredia, ku ktorému sa Slovenská republika v predstupových rokovaniach do Európskej únie zaviazala. V tomto konaní, ktoré Európska komisia uplatňuje voči Slovenskej republike, je vytýkaná práve tá skutočnosť, že Slovensko nedostatočne implementuje a rešpektuje dohodnuté podmienky v oblasti ochrany životného prostredia. vychádza z Aarhuského dohovoru, čiže medzinárodného dohovoru, ktorý sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. Ak by sa na žalobcových pozemkoch začala akákoľvek výstavba a Strategický park by nebol posúdený v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, neuskutočnilo by sa územné konanie a opätovne by sa len porušovali pravidlá, ktoré sú Slovenskej republike Európskou komisiou vytýkané.

4. Žalobca podaním z 20.03.2019, osobne doručeným správnemu súdu dňa 20.03.2019, požiadal, posudzujúc jeho podanie podľa obsahu, o urýchlené rozhodnutie o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Žalobca svojim ďalším podaním z 30.05.2019, odoslaným správnemu súdu dňa 31.05.2019 a doručeným dňa 01.06.2019, doplnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V podaní poukázal na ďalšie dôvody priznania odkladného účinku, a to, že účel vyvlastnenia, teda konkrétna stavba, pre realizáciu ktorej bolo vlastnícke právo žalobcu vyvlastnené, nie je v súlade s územným plánom Mesta Nitra, resp. sa v ňom so stavbou vôbec nepočíta, v dôsledku čoho nie je možné akceptovať naplnenie zákonnej (ústavnej) podmienky v podobe nevyhnutnej miery pre vyvlastnenie. Túto skutočnosť potvrdzuje podľa žalobcu k danému podaniu pripojený listinný dôkaz, ktorým je žiadosť vyvlastniteľa, teda MH Invest s.r.o. o aktualizáciu územného plánu Mesta Nitra, z ktorého vyplýva, že stavba „Príprava strategického parku Nitra (I./64 - 1. etapa) nie je obsiahnutá v územnom pláne Mesta Nitra. Účel vyvlastnenia teda nebol obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra a ani v nadradenom územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja. Žalobca poukázal na to, že ak sa aj vyvlastňovalo podľa (pričom súčasne tvrdí, že vo vyvlastňovacom konaní sa normy uvedeného zákona ani nemohli aplikovať), je potrebné prihliadať na ustanovenie uvedeného zákona, podľa ktorého vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca ďalej poukázal na praktické problémy, ktoré ho v spojitosti s tým istým vyvlastniteľom, tým istým žalovaným a vo veci toho istého účelu (Strategický park v Nitre) postihli, keď bol vyvlastnený vo vzťahu k pozemku v jeho vlastníctve v katastrálnom území (kat. úz.) I., parc. č. XXXX (k čomu priložil rozsudok NS SR sp. zn. z 8. novembra 2017). Táto situácia vyústila do toho, že vyvlastniteľ sa pokúšal opätovne žalobcov pozemok v kat. úz. I. vyvlastniť, v ktorom konaní už nebol úspešný, keďže medzičasom sa s daným pozemkom disponovalo, a to administratívne aj materiálne, čo sa prejavilo napokon v zastavení vyvlastňovacieho konania (keďže predmetom vyvlastnenia môže byť len tá časť pozemku, ktorá nie je zaťažená stavebnými povoleniami). V súčasnosti teda na pozemku žalobcu v kat. úz. I. panuje stav, keď bez jeho súhlasu môže stavebník, ktorý sa už z vyvlastniteľa zmenil na subjekt Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., uskutočniť stavby. Ochrana vlastníctva je základným ústavným právom. Pozemok žalobcu je znehodnotený a má sa na ňom realizovať stavba, čo môže priniesť ďalšie spory do budúcna. V kontexte s uvedeným pozemkom v kat. úz. I., parc. č. XXXX, žalobca poukázal aj na konanie prebiehajúce na správnom súde pod sp. zn. a na to, že počas 39 mesiacov nedošlo ani len k otvoreniu pojednávania a v dôsledku obštrukčného konania so štátom spriaznených osôb pravdepodobne ani v blízkej dobe nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu. Počas tejto doby sa pritom automobilový závod Jaguar Land Rover bezproblémovo stavia, keďže rozhodnutie z procesu EIA (ktorého zákonnosť je predmetom súdneho prieskumu v uvedenom konaní sp. zn. ) je právoplatné a súd zamietol pred 38 mesiacmi návrh na odklad jeho vykonateľnosti. Dôsledkom, ktoré sú obdobné týmto, chcel žalobca predísť práve podaným návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Aj v tomto prípade bude totiž prvoradým záujmom vyvlastniteľa urýchlene realizovať na žalobcovi vyvlastnených nehnuteľnostiach svoje zámery. Pokiaľ sa aj v tomto konaní budú využívať obštrukčné praktiky tak, ako sa to deje v konaní sp. zn. a súd nevyhovie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, bude súdny prieskum skôr v rovine fikcie ako v reálnom poskytnutí súdnej ochrany. Poukázal na hrozbu toho, že v prípade vybudovania stavby a zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia bude nutné dať pozemky do pôvodného stavu v akom boli pred vyvlastnením a z toho vyplývajúce náklady. Záverom žalobca

zdôraznil, že otázka zákonnosti vyvlastnenia je veľmi významná vec, keďže sa tým zasahuje do garantovaného práva vlastniť majetok a prípadné zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia môže mať (a vzhľadom na skutočnosti uvedené v danom doplňujúcom podaní aj má) výrazné škodlivé, ekonomické a nenapraviteľné následky v zásade pre obe strany. Preto je plne na mieste práve pri povahe takejto veci rozhodovania v správnom súdnictve (ktorou je preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia) pri tak hodnotnom nehnuteľnom majetku, aby súd návrhu na odklad vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia vyhovel.

6. Správny súd uznesením č. k. - 62 z 28. marca 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia i/ písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a ii/ aby predložil správnemu súdu administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. Doplňujúce podanie žalobcu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (bod 5. odôvodnenia) správny súd podľa v spojení s zaslal správny súd žalovanému prípisom č. k. - 188 zo 17. júla 2019.

7. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku na uznesenie č. k. - 62 z 28. marca 2019 vyjadril písomným podaním zo dňa 02.05.2019, doručeným správnemu súdu dňa 06.05.2019.

8. Administratívny spis z odvolacieho administratívneho konania doručil žalovaný správnemu súdu dňa 15.07.2019. Administratívny spis z prvostupňového administratívneho konania bol k súdnemu spisu pripojený dňa 17.07.2019. Správny súd teda komplexným administratívnym spisom z administratívneho konania disponoval prvýkrát až dňa 17.07.2019. Teda až týmto dňom (17.07.2019) začala plynúť správnemu súdu 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku. Správny súd na tomto mieste súčasne uvádza, že (kompletný - teda prvostupňový ako aj odvolací) administratívny spis žalovaný síce nepredložil v 30-dňovej lehote určenej na splnenie tejto povinnosti v uznesení č. k. - 62 z 28. marca 2019, ktorá mu uplynula dňa 02.05.2019, avšak z objektívnych ospravedlniteľných dôvodov, na ktoré správny súd prihliadol, keď žalovaný (v podaní doručenom správnemu súdu dňa 06.05.2019) oznámil správnemu súdu, že administratívny spis žalovaného z odvolacieho konania bol poskytnutý Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na základe žiadosti č. VI/1 Gd 53/19/1000-3 z 31.01.2019 a prvostupňový administratívny spis orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Nitra bol poskytnutý do súdneho spisu v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. . Správny súd pritom zistil, že aj administratívny spis z prvostupňového administratívneho konania sa nachádza na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na základe jej žiadosti č. VI/1 Gd 53/19/1000-7 zo 06.03.2019 (č. l. 93). Správny súd následne priebežne zisťoval dostupnosť tak prvostupňového ako aj odvolacieho administratívneho spisu (č. l. 95, 168, 186).

9. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že existencia verejného záujmu je v prípade prípravy strategického parku nespochybniteľná a deklarovaná v Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015, vydanom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 z 08.07.2015 a jeho doplnení - Osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 vydanom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu D.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Sám štát zákonným spôsobom deklaroval, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, t. j. jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Ide o zámer vlády Slovenskej republiky zabezpečiť podmienky na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. Verejný záujem na uskutočnení predmetnej stavby je nespochybniteľný. Všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na ich nerušenom užívaní. Verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru stavby strategického parku a verejnoprospešného záujmu jeho investora. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

10. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

13. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky inak stále právoplatného a aj vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

16. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní (teda keď so zohľadnením tej skutočnosti, že prvostupňové administratívne konanie spolu s druhostupňovým tvorí jeden celok, a preto aj rozhodnutia vydané v týchto jednotlivých stupňoch administratívneho konania taktiež tvoria jeden celok, správna žaloba v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu o vyvlastnení vydanému podľa ,), má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

17. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku (ktorá procesná podmienka pozostáva z dvoch čiastkových podmienok - jednej pozitívnej a jednej negatívne, k tomu viac v bode 21. odôvodnenia). 18. Prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu (bod 2. odôvodnenia) ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu (bod 7. odôvodnenia) a zabezpečenie administratívneho spisu (bod 8. odôvodnenia), sú v prejednávanej veci naplnené.

19. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je navrhovateľ (žalobca) povinný dostatočne

vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ). Žalobca je teda povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (ktorá povinnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že konanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výlučne návrhovým konaním - ), ale predovšetkým preukázať, ak navrhuje priznanie odkladného účinku posudzujúc ho podľa obsahu na právnom základe ustanovenia , tak ako je tomu aj v prejednávanej veci, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Existencia takejto hrozby, vyplývajúca z okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci musí vyplývať z konkrétnych tvrdení preukázaných dôkazmi, ktoré priamo žalobca už predloží, ak nimi nedisponuje. Nepostačuje teda v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Len konkrétne skutkové tvrdenia žalobcu a za účelom ich preukázania predložené, resp. označené konkrétne dôkazy, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel, umožňujú správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok.

21. Vo vzťahu k tretej procesnej podmienke priznania odkladného účinku správnej žalobe na právnom základe , ktorou je naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (bod 17. odôvodnenia), správny súd uvádza, že ustanovenie vymedzuje dve čiastkové kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby boli naplnené dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to jednu pozitívnu a jednu negatívnu. Prvou

- pozitívnou podmienku je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Druhou - negatívnou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

22. Aj z uvedených dvoch čiastkových podmienok, výlučne za naplnenia ktorých je splnená tretia hlavná procesná podmienka na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (a ktorou je naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku) vyplýva povinnosť správneho súdu pri rozhodovaní brať do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň je povinný posudzovať mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody, či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli. Súčasne je pritom povinný posudzovať aj to, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

23. Vzhľadom na splnenie prvých dvoch procesných podmienok správny súd následne pristúpil k skúmaniu tretej procesnej podmienky - teda či sú v prejednávanej veci naplnené dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktoré sú naplnené vtedy, ak je kumulatívne naplnená tak pozitívna ako aj negatívna podmienka vyplývajúca z , popísaná už v bode 21. odôvodnenia.

24. Správny súd najskôr k splneniu pozitívnej podmienky naplnenia dôvodov (teda preukázaniu, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok) uvádza, že zistil, že táto podmienka je v prejednánavej veci naplnená, a to z nasledovných dôvodov.

25. Správnou žalobou žalobcu napadnutým rozhodnutím je (vychádzajúc z jednoty prvostupňového a druhostupňového administratívneho rozhodnutia rozhodnutie) rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým bolo okrem iného v I. výroku podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „“) vyvlastnené žalobcove

vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zobor (ktorých identifikačné údaje sú podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí), celková výmera ktorých je 36.761 m2, a to v prospech ďalšieho účastníka (spoločnosti MH Invest, s.r.o.), na účel podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (ďalej len „“) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ umiestnenú v katastrálnych územiach T., Z., J., I., Z., K. a Y., a ktorým bola okrem iného v II. výroku podľa zákona o vyvlastnení určená žalobcovi primeraná náhrada za vyvlastnenie vo výške 732.279,12 eura, na ktorej úhradu bol zaviazaný ďalší účastník v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti (prvostupňového) rozhodnutia. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu nadobudlo právoplatnosť (vychádzajúc z doložky právoplatnosti) dňa 07.01.2019 (tým nadobudlo právoplatnosť aj prvostupňové rozhodnutie).

26. Vzhľadom na charakter rozhodnutia, ktoré je napadnuté správnou žalobou žalobcu, ktorej žalobca navrhuje priznať odkladný účinok, správny súd považuje za potrebné úvodom tejto časti poukázať na východiská samotného inštitútu vyvlastnenia.

27. Vyvlastnenie je najkrajnejším zásahom do vlastníckeho práva, ako klasického základného ľudského práva chráneného na najvyššej, teda ústavnoprávnej a medzinárodnoprávnej úrovni ( - ďalej len „Ústava“, čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Vyvlastnenie je odňatím majetku vlastníkovi proti jeho vôli bez časového obmedzenia, teda navždy. Vyvlastnením je taký zásah do vlastníctva, ktorý má za následok stratu predmetu vlastníctva a zároveň aj obsahu vlastníctva (vlastníckych práv). Vyvlastnený vlastník stráca všetky štyri komponenty obsahu vlastníctva - stráca uti, frui, habere aj disponere (stráca čiastkové práva predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním). Prihliadnuť je potrebné aj na samotný účel ústavnoprávnej ako aj medzinárodnoprávnej ochrany vlastníckeho práva, ktoré je osobitne chránené práve z dôvodu, že vlastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody. Aj z tohto dôvodu je vlastnícke právo najsilnejším vecným právom, keď ako jediné z vecných práv podlieha ústavnoprávnej ochrane.

28. Napriek uvedeným významným charakteristickým znakom vlastníckeho práva, toto základné ľudské právo nie je absolútne, keď v ustanovuje, že vyvlastnenie (ako najkrajnejší zásah do vlastníckeho práva) je dovolené, avšak len v prípade, ak sa uskutoční v súlade so štyrmi kumulatívne určenými podmienkami v uvedenom ustanovení , teda ak sa uskutoční v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

29. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že ním boli vyvlastnené pozemky žalobcu pre stavbu označenú ako „Vybudovanie strategického parku“, umiestnenú v katastrálnych územiach T., Z., J., I., Z., K. a Y.. Teda zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na vyvlastnených pozemkoch sa má realizovať uvedená stavba, keďže práve za účelom jej realizácie - výstavby na predmetných pozemkoch boli pozemky žalobcu vyvlastnené.

30. Vzhľadom na charakter preskúmavaného správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení so skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku (vrátane jeho doplnenia) dospel správny súd k záveru, že najmä inými právnymi následkami (konkrétne spočívajúcimi v strate všetkých štyroch čiastkových práv, ktoré v súhrne tvoria obsah vlastníckeho práva) napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) hrozí žalobcovi najmä iný vážny nenapraviteľný následok (v zmysle ) (konkrétne spočívajúci predovšetkým v možnosti a/ následne vykonať stavebné konanie podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ - ďalej len „stavebný zákon“ - v ktorom konaní by stavebník svoje vlastnícke alebo iné právo k pozemkom odvíjal od originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva preskúmavaným rozhodnutím o vyvlastnení ako aj v možnosti, že b/ v takomto stavebnom konaní bude vydané stavebné povolenie, ktoré umožní stavebníkovi stavať na vyvlastnených pozemkoch žalobcu stavbu, pre ktorú bolo rozhodnutie o vyvlastnení vydané, pričom existuje hrozba, že zrealizovanú stavbu nebude možné odstrániť a tak vrátiť pozemky žalobcu do pôvodného stavu v prípade, ak by bolo rozhodnutie o vyvlastnení v tomto konaní zrušené a v ďalšom konaní by už pozemky žalobcu vyvlastnené neboli, ale návrh na vyvlastnenie by bol právoplatne zamietnutý). Ak teda žalobca

dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zakladal okrem iného práve aj na uvedených skutočnostiach, s týmito sa správny súd stotožňuje.

31. Správny súd teda v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj prvá z dvoch čiastkových podmienok (a to pozitívna - bod 21. odôvodnenia), za kumulatívneho naplnenia ktorých je splnená tretia hlavná procesná podmienka priznania odkladného účinku správnej žalobe, je v prejednávanej veci naplnená.

32. Za uvedeného stavu správny súd pristúpil k posúdeniu poslednej čiastkovej podmienky priznania odkladného účinku správnej žalobe, a to negatívnej - teda či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

33. Verejný záujem možno chápať ako opak súkromného záujmu. Kým súkromný záujem je takto spájaný so záujmom konkrétnej osoby, viacerých určených osôb, prípadne konkrétnej skupiny osôb, verejný záujem sa spravidla spája s neurčitým počtom osôb, pričom tieto osoby môžu byť spájané štátnymi, národnými, spoločenskými, morálnymi, ekonomickými, kultúrnymi, či inými súvislosťami. Pojem verejný záujem nemožno vykladať tak, že musí ísť o záujem všetkých osôb spájaných týmito súvislosťami. To, čo sa z pohľadu väčšiny javí ako verejný záujem, z pohľadu osôb, ktorých práva (vlastnícke nevynímajúc) sú obmedzované, sa naopak ako verejný záujem nevyhnutne javiť nemusí. Pojem verejný záujem je svojím obsahom obšírny. Verejný záujem je nutné predovšetkým chápať ako záujem, ktorý možno označiť aj ako všeobecne prospešný záujem. Uvedené možno zhrnúť tak, že pojem „verejný záujem“ predstavuje právne neurčitý pojem, ktorý nemožno dostatočne presne vymedziť a jeho aplikácia závisí od posúdenia v každom jednotlivom prípade. Ustálená judikatúra považuje verejný záujem za záujem všeobecne prospešný, ktorého nositeľom je spoločnosť, a ktorý má za cieľ zabezpečenie jej optimálneho rozvoja.

34. Z judikatúry štrasburských orgánov ochrany práv vyplýva, že tieto rešpektujú rozhodnutie zákonodarcu v jeho predstave o tom, čo je vo verejnom záujme, ak toto rozhodnutie nie je zjavne nepodložené, teda okrem prípadu, ak by úsudok zákonodarcu nemal žiadny rozumný základ (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci T. a ostatní c. Rakúsko z 19. decembra 1989 alebo rozhodnutie vo veci Y. a ostatní c. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1986) (obdobne k verejnému záujmu napr. aj odlišné stanoviská vo veci vedenej na ÚS SR pod sp. zn. , a to sudkyne JUDr. Ivetty Macejkovej

- bod 5. a samostatne sudcu JUDr. Milana Ľalíka - bod 6.).

35. Ako správny súd uviedol už vyššie (bod 30. odôvodnenia), v prejednávanej veci najmä inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi v konečnom dôsledku (ak by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok a v správnom súdnom konaní by došlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a následne by v administratívnom konaní už nedošlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov žalobcu) zásah do jeho vlastníckeho práva (ktoré je jedným zo základných ľudských práv). Uvedený zásah by bolo možné odvrátiť tým, že by správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorého priznanie je procesným inštitútom, ktorým sa poskytuje predbežná, dočasná súdna ochrana (ktorá ako taká tvorí súčasť širšie ústavného základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa ).

36. Správny súd rovnako však na druhej strane dospel k záveru o tom, že na okamžitom výkone správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na tom, aby jeho iné právne následky (t. j. najmä odňatie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcovi a originárne nadobudnutie tohto vlastníckeho práva vyvlastniteľom - ďalším účastníkom za účelom uskutočnenia stavebného konania a následnej realizácie stavby, pre ktorú boli pozemky vyvlastnené) nastali okamihom právoplatnosti a vykonateľnosti v celom svojom rozsahu je verejný záujem tak, ako ho tvrdil aj žalovaný. Tento verejný záujem správny súd vyvodil predovšetkým z nasledovných skutočností, vyplývajúcich najmä z administratívneho spisu.

37. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 v znení uznesenia č. 413/2015 rozhodla, že realizácia stavby „Vybudovanie strategického parku“ (t. j. stavby, pre ktorú boli správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyvlastnené pozemky) je vo verejnom záujme. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) k uvedenej stavbe Osvedčenie o významnej investícii (následne bolo toto osvedčenie MH SR na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 95/2017 v časti zmenené). Už súčasťou návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie

strategického parku“ boli aj iné podklady (napr. Doložka vybraných vplyvov predkladaného návrhu), z ktorých napr. vyplýva, že po realizácii stavby má dôjsť k vytvoreniu viac než 4.000 nových pracovných miest. Vo vlastnom návrhu, ktorý MH SR predložilo vláde SR, ďalej MH SR uviedlo, že sa predpokladá, že vybudovanie strategického parku bude mať pozitívne dopady na hospodárstvo SR, a to najmä v oblasti zníženia nezamestnanosti a zlepšenia ponuky pracovných miest v Nitrianskom kraji, zlepšenia dopravnej infraštruktúry, najmä vybudovaním nových pozemných komunikácii, ako aj v oblasti podpory a rozvoja podnikateľov a podnikateľského prostredia. Ovplyvnenie výroby aj zamestnanosti v Slovenskej republike sa má priaznivo prejaviť v ekonomike a sociálnej sfére. Investícia má mať pozitívny vplyv aj na sekundárnu zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii.

38. Správny súd konštatuje, že v predchádzajúcom bode uvedené predpokladané následky výstavby stavby, pre ktorú boli správnou žalobou napadnutým rozhodnutím vyvlastnené pozemky žalobcu, sú nepochybne všeobecne prospešné (vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie nových pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika, priaznivejšie sociálne podmienky) - teda sú vo verejnom záujme.

39. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na to, že aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku sp. zn. z 19. apríla 2017 uviedol právny záver, že realizácia stavby „Vybudovanie strategického parku“ je na základe Osvedčenia o významnej investícií č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 vydané MH SR podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 a Osvedčenia č. 208011/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 vydané MH SR podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 413/2015 z 21.07.2015, teda stavby, pre ktorú boli správnou žalobou prejednávanou v tomto správnom súdnom konaní napadnutým rozhodnutím žalovaného vyvlastnené pozemky žalobcu, celkom zjavne vo verejnom záujme. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) ako kasačný súd rozsudkom sp. zn. z 12. júna 2018 kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zamietol.

40. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tak koliduje na jednej strane základné právo žalobcu na súdnu ochranu, a to konkrétne vzhľadom na charakter prejednávaného návrhu právo žalobcu na predbežnú súdnu ochranu (keď poskytnutím súdnej ochrany vo forme priznania odkladného účinku správnej žaloby možno predísť hrozbe, že v konečnom dôsledku dôjde za okolností uvedených v bode 35. odôvodnenia, ktoré hrozia, k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu chráneného a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd) s verejným záujmom (na okamžitom výkone a iných právnych následkoch napadnutého rozhodnutia, tak ako sú popísané v bode 36. odôvodnenia) na strane druhej. Správny súd v tejto súvislosti ešte výslovne zdôrazňuje, že na strane žalobcu koliduje v tomto konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe základné právo na súdnu ochranu a nie aj vlastnícke právo (ktoré je tiež ústavnoprávne chráneným základným právom) z dôvodu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyvoláva ten právny následok, že sa na rozhodnutie napadnuté správnou žalobou hľadí akoby neexistovalo, že by ním dochádzalo k zániku vlastnosti právoplatnosti, či vykonateľnosti, že by sa vlastnícke právo žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe obnovilo alebo že by mohol na daných pozemkoch žalobca vykonávať jednotlivé čiastkové oprávnenia, ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva. Nastúpením odkladného účinku by len nastal stav, keď by nemohol vyvlastniteľ vykonávať jednotlivé čiastkové oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva a jeho vlastníctvo by malo charakter len tzv. holého vlastníctva.

41. Z povinnosti ústavnokonformného výkladu každej právnej normy, teda aj ustanovenia však vyplýva, že v prípade kolízie základného práva žalobcu ako navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom nepostačí pre zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku samotná existencia kolidujúceho verejného záujmu, ale je nutné vážiť s pomocou testu proporcionality intenzitu hroziaceho zásahu do základného práva svedčiaceho navrhovateľovi priznania odkladného účinku správnej žalobe s intenzitou narušenia verejného záujmu (k tomu s použitím podporného komparatívneho výkladu napr. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - ďalej len „NSS ČR“ - č. k. -131 zo 06.08.2008).

42. Správny súd, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, vykonal test proporcionality medzi obmedzením práva žalobcu na predbežnú súdnu ochranu (ako súčastí základného práva žalobcu na súdnu ochranu) s verejným záujmom na okamžitom výkone a iných právnych následkoch správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

43. Test proporcionality, vychádzajúc z rozhodovacej praxe ÚS SR (a podporne komparatívne aj z uznesenia NSS ČR č. k. -131 zo 06.08.2008), je trojstupňový a prispôsobený konaniu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pozostáva z nasledovných krokov:

krok (1) - test vhodnosti, t. j. posúdenie, či okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami obmedzujúci určité základné právo žalobcu (základné právo na súdnu ochranu) umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ (ktorý cieľ spočíva v skutočnostiach vyššie identifikovaných v súhrne ako verejný záujem),

krok (2) - test potrebnosti (resp. nevyhnutnosti), t. j. či je okamžitý výkon spolu s inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dotknutému základnému právu najšetrnejším z viacerých možných prostriedkov umožňujúcich dosiahnutie sledovaného cieľa (popísaného už pri predchádzajúcom kroku),

krok (3) - test pomerovania (resp. primeranosti či proporcionality v užšom zmysle) - t. j. porovnanie závažnosti v kolízii stojaceho základného práva a verejného záujmu.

44. Prvý krok testu proporcionality - test vhodnosti: Okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a jeho iné právne následky (podrobne opísané v bode 36. odôvodnenia) sú nepochybne spôsobilé naplniť účel, ktorý sa jeho zavedením má dosiahnuť - teda umožniť uskutočnenie stavebného konania vo vzťahu k stavbe, pre ktorú boli napadnutým rozhodnutím žalovaného vyvlastnené pozemky žalobcu a následne po jeho právoplatnom skončení začať s výstavbou danej stavby - strategického podniku, ktorého prevádzka má priniesť verejne prospešné následky, ktoré správny súd už v bode 38. odôvodnenia identifikoval ako vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie nových pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika, priaznivejšie sociálne podmienky. Medzi obmedzením základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe a cieľom, ktorý sa jeho obmedzením má dosiahnuť tak existuje logická spojitosť objektívneho charakteru. Prvý krok testu proporcionality je v prejednávanej veci teda naplnený, a správny súd preto pristúpil k uskutočneniu druhého kroku testu proporcionality.

45. Druhý krok testu proporcionality - test nevyhnutnosti: Správny súd v rámci tohto kroku nezistil existenciu žiadneho iného riešenia (ako toho, že nepriznaním odkladného účinku správnej žaloby dôjde čiastočne k obmedzeniu základného práva žalobcu, a to konkrétne v jeho súčasti, ktorou je právo na predbežnú súdnu ochranu), ktoré by bolo miernejším, ale súčasne spôsobilým v porovnateľnej miere dosiahnuť sledovaný cieľ (čo najrýchlejšie dosiahnutie významných verejne prospešných následkov uvedených aj v predchádzajúcom bode odôvodnenia), ktorý sa má okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami dosiahnuť. Správny súd v rámci tohto kroku testu proporcionality osobitne vzhľadom na povahu konania (o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby) skúmal, či šetrnejším riešením vo vzťahu ku kolidujúcemu základnému právu žalobcu na súdnu ochranu, ktoré by bolo spôsobilé v porovnateľnej miere dosiahnuť sledovaný cieľ, nie je práve priznanie odkladného účinku správnej žalobe (čím by sa paralyzovali účinky inak právoplatného a vykonateľného správnou žalobou napadnutého rozhodnutia do doby rozhodnutia správneho súdu o podanej žalobe), avšak vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sledovaný cieľ spočíva práve v čo najrýchlejšom dosiahnutí veľmi významných verejne prospešných následkov (ktorých nastanie je možné odôvodnene predpokladať ako následok uskutočnenia stavebného konania bez zbytočného odkladu vo vzťahu k stavbe, pre ktorú boli napadnutým rozhodnutím žalovaného vyvlastnené pozemky žalobcu a následnej bezprostrednej realizácie jej výstavby), tak tento nie je možné dosiahnuť uvedeným šetrnejším riešením. Z týchto dôvodov možno preto konštatovať, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami je aj vo vzťahu k základnému právu žalobcu na súdnu ochranu stále tým najšetrnejším z prostriedkov umožňujúcich dosiahnutie sledovaného cieľa. Okamžitý výkon rozhodnutia spolu s jeho inými právnymi následkami preto splňuje v danej veci aj druhý krok testu proporcionality - test nevyhnutnosti. Z tohto dôvodu správny súd napokon pristúpil k vykonaniu posledného kroku v rámci testu proporcionality, a to testu primeranosti (resp. pomerovania či proporcionality v užšom zmysle).

46. Tretí krok testu proporcionality - test primeranosti: V rámci tohto kroku správny súd vyvažoval kolidujúce základné právo žalobcu (právo na predbežnú súdnu ochranu) s verejným záujmom (vymedzeným v bode 38. v nadväznosti na bod 37. odôvodnenia), teda porovnával primeranosť zásahu do základného práva žalobcu voči cieľu, ktorý sa obmedzením základného práva sleduje (čo sa získa a čo sa stratí).

47. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým konštatuje, že obmedzenie základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu, spočívajúce v nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom, nie je zásahom do samotnej podstaty práva na súdnu ochranu ( ), ktoré žalobcovi naďalej zostane v tomto správnom súdnom konaní zachované, keď o jeho správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného bude správny súd (po rozhodnutí o návrhu na priznanie odkladného účinku a vykonaní ostatných procesných úkonov za účelom prípravy pojednávania a následného prejednania veci na pojednávaní) meritórne rozhodovať

- teda správny súd naplní meritórnym rozhodnutím samotnú podstatu základného práva na súdnu ochranu podľa , ktoré ustanovenie priznáva žalobcovi (ak zákon neustanovuje inak, čo v prejednávanej veci neustanovuje) právo obrátiť sa so žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na správny súd. Rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je meritórnym rozhodovaním (teda rozhodnutím, ktorým sa posudzuje zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), ale len rozhodovaním procesným, ktorého cieľom je poskytnutie len predbežnej súdnej ochrany (nie konečnej, ktorú v zásade poskytne len rozhodnutie vo veci samej). Rovnako rozhodnutie o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom nezbavuje žalobcu akýchkoľvek práv vyplývajúcich z prípadného zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu pre nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej moci.

48. V rámci vyvažovania je ďalej nutné poukázať na to, že v tomto konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe identifikovaný účel obmedzenia základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom je obzvlášť významný a naliehavý s ďalekosiahlymi ekonomickými, sociálnymi, či hospodárskymi následkami pre veľkú časť územia Slovenskej republiky (už v bode 38. odôvodnenia spomenuté vytvorenie niekoľkých tisícok pracovných miest, vybudovanie nových pozemných komunikácii, podpora a rozvoj podnikateľského prostredia, výkonnejšia ekonomika, priaznivejšie sociálne podmienky obyvateľstva a pod.). Použitím škály Alexyho vážiacej formule ochrane účelu obmedzenia základného práva žalobcu správny súd priznáva z už uvedených dôvodov stupeň podstatný.

49. Na druhej strane, ako správny súd uviedol vyššie, obmedzenie základného práva žalobcu nepriznaním predbežnej ochrany v správnom súdnom konaní pre rozpor s verejným záujmom nezasahuje do samej podstaty tohto základného práva žalobcu (k tomu viac v bode 47. odôvodnenia), ktorá zostáva v správnom súdnom konaní žalobcovi zachovaná. Súčasne správnou žalobou napadnutým rozhodnutím bolo síce žalobcovi vyvlastnené vlastnícke právo k jeho pozemkom, avšak iným výrokom prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení bola žalobcovi priznaná náhrada za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom vo výške 732.279,12 eura, na ktorej úhradu zaviazal prvostupňový orgán verejnej správy vyvlastniteľa (ktorý je v tomto správnom súdnom konaní v procesnom postavení ďalšieho účastníka). Teda, aj v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom žalovanému dňom právoplatnosti II. výroku prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy, pričom tento výrok je dňom vykonateľnosti exekučným titulom. Táto skutočnosť v podstatnej miere zmierňuje v čase do meritórneho rozhodnutia správneho súdu účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo vlastnícke právo žalobcu vyvlastnené. Správny súd prihliadol pri vyvažovaní a hodnotení základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj na tú skutočnosť, že netvrdil a ani dôkazmi nepreukázal (hoci bolo na ňom dôkazné bremeno - bod 20. odôvodnenia), že by vyvlastnené pozemky (ktoré okrem dvoch parciel o celkovej výmere 751 m2 boli pozemkami s ornou pôdou) pred vyvlastnením aktívne využíval, že by mu toto ich využitie prinášalo nezanedbateľný hospodársky zisk, ktorý je preňho existenčne významný, že by sa na vyvlastnených pozemkoch nachádzala stavba, ktorou zabezpečuje svoje základné životné potreby (ako napr. bývanie) a pod., ktoré ak by boli tvrdené a v konaní preukázané, predstavovalo by nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom oveľa významnejší zásah do

základného práva žalobcu na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že použitím škály Alexyho vážiacej formule ochrane základného práva žalobcu na súdnu ochranu, ktorá má pri priznaní odkladného účinku správnej žalobe predbežný charakter, správny súd priznáva ochrane uvedeného základného práva stupeň stredný.

50. Vykonaným testom primeranosti správny súd z uvedených dôvodov dospel k jednoznačnému záveru, že ochrana verejného záujmu (bod 48. odôvodnenia, ktorej bol použitím Alexyho vážiacej formule priznaný najvyšší stupeň - podstatný) v prejednávanej veci prevyšuje nad obmedzením základného práva žalobcu na (predbežnú) súdnu ochranu nepriznaním odkladného účinku jeho správnej žalobe pre rozpor s verejným záujmom (bod 49. odôvodnenia, ochrane ktorého základného práva bol použitím Alexyho vážiacej formule priznaný z podrobne popísaných dôvodov prostredný stupeň medzi nízkym a podstatným - t. j. stupeň stredný).

51. Teda, v prejednávanej veci správny súd zistil nielen to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu by bolo v rozpore s verejným záujmom, ale aj to, že vzhľadom na vykonaný test proporcionality v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť verejný záujem pred subjektívnym právom žalobcu na poskytnutie (predbežnej) súdnej ochrany.

52. Z uvedených dôvodov správny súd pri prejednaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku by bolo v prejednávanej veci v rozpore s verejným záujmom, ktorý je potrebné v tejto veci uprednostniť, čím absentuje naplnenie jednej z viacerých kumulatívnych podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia (a to naplnenie negatívnej podmienky priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom), výlučne za naplnenia ktorých správny súd odkladný účinok správnej žalobe prizná.

53. Správny súd preto návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a jeho návrh týmto uznesením podľa zamietol.

54. Záverom pre úplnosť správny súd uvádza, že v tomto konaní (o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako integrálnej súčasti konania o samotnej správnej žalobe) nemohol prihliadnuť na tú časť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, v ktorej návrh zdôvodňoval tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné (zo žalobných dôvodov opísaných v správnej žalobe). Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd totiž nijakým spôsobom ešte neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ale posudzuje splnenie len tých podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia . Z ustanovenia pritom nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je možné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, bola aspoň predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani neposudzoval.

55. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).