Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-57Csp-59-2020.pdf
PDF · 96.2 KB
No categories available
B5-57Csp/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: O.. O. S. F. Á. N. I. U. , D.. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX N., t.č. nachádzajúci sa v ÚVTOS L., zastúpený L.. M. S., D.. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX N., o zaplatenie XXX,XX€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
l. Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.6.2019 (na tunajší súd bola vec postúpená dňa 24.6.2020) sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 302,88€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 302,88€ od 6.2.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom nesplnenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A10397694, uzavretej medzi procesnými stranami dňa 11.11.2016 (ďalej Zmluva), a to sumu 142,88€ titulom dlžného hovorného a sumu 160,-€ titulom dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu s dodatkom zo dňa 11.11.2016, v zmysle ktorých žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku, žalobca sa pri uzatvorení zmluvného vzťahu dohodol na poskytovaní účastníckeho programu Max 40 eur, služby CLIP. Žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb vo výške 142,88€, súčasne s nezaplatenými službami si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 160,-€, dohodnutú zmluvnými stranami v rámci dodatku k danej zmluve. Žalobca na preukázanie v žalobe tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu s dodatkom; faktúru č. 2405065903 na sumu 40,56€, splatnú dňa 5.9.2017 (hovorné); faktúru č. 2409494412 na sumu 104,12€, splatnú dňa 6.10.2017 (hovorné); pokus o pokonávku zo dňa 27.121.2017, podľa ktorého mal žalovaný dlžnú istinu zaplatiť najneskôr do 5.2.2018; výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 21.5.2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 9.7.2019 platobný rozkaz sp. zn. 15Up/697/2019, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 142,88€ a zmluvnú pokutu vo výške 160,-€ spolu s úrokom z omeškania zo sumy 302,88€od 6.2.2018 do zaplatenia. Voči uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nedoručoval faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobou domáhal, na adresu trvalého pobytu žalovaného, hoci táto adresa je uvedená na Zmluve, rovnako pokus o pokonávku a výzvu na zaplatenie žalobca doručoval na nesprávnu adresu (všetko na adresu H. Y. XX, XXX XX N.) a z uvedeného dôvodu sa o písomnostiach žalovaný nemohol dozvedieť. Žalovaný poukázal na to, že
poštová komunikácia zo strany žalobcu nebola adresovaná na adresu jeho trvalého pobytu, a to faktúry, upomienky aj výzvy a tak vzniknutú situáciu si žalobca sám privodil. Súčasne žalovaný oznámil, že istinu po doručení platobného rozkazu okamžite dňa 31.7.2019 zaplatil, ostatné pohľadávky ako úrok z omeškania a zmluvnú pokutu neuznáva, nakoľko boli úmyselne a vedome vykonštruované tým, že všetka pošta bola žalobcom doručovaná na inú adresu ako je adresa trvalého pobytu žalovaného. 3. Žalobca v replike uviedol, že faktúry sú zasielané na adresu, ktorú si zákazník zvolil alebo na emailovú adresu, ktorú si zákazník vybral pre zasielanie faktúr, v danom prípade korešpondencia chodila na adresu zákazníka, ktorú má uvedenú ako fakturačnú adresu, a to: H. Y. XX, XXX XX N.. Zákazník je niekoľkokrát upozorňovaný SMS o tom, že neuhradil faktúry a následne je mu zaslaná predžalobná výzva na uhradenie dlhu pred podaním žaloby. 4. Žalovaný v duplike poukázal na účelové tvrdenie žalobcu, že uviedol ako fakturačnú adresu H. Y. XX, XXX XX N., ale nijakým spôsobom to nepreukázal a nepredložil o tom žiaden písomný záznam. Pokiaľ žalobca vystavoval faktúry na inú adresu ako je adresa trvalého bydliska uvedená v uzatvorenej Zmluve a dodatku zo dňa 11.11.2016 (C. XX, N.), tak jeho povinnosťou bolo faktúry doručovať na adresu trvalého bydliska uvedeného v Zmluve a dodatku. V zmluve ani dodatku nie je uvedené, že fakturačná adresa je iná ako adresa trvalého bydliska a že táto fakturačná adresa je aj doručovacou adresou. Žalovaný sa od 7.5.2019 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, za týmto účelom vystavil svojej mame C. S. generálnu plnú moc na preberanie všetkej doručovanej pošty na adrese trvalého bydliska C.Á. XX, N.. Keby mal žalobca čo len najmenšiu snahu o úhradu predmetných dvoch faktúr, tak by poslal po splatnosti tieto faktúry alebo upomienky aspoň raz na adresu trvalého pobytu uvedenú na zmluve a dodatku, čo neurobil. 5. Písomným podaním, doručeným súdu pred otvorením pojednávania vo veci samej dňa 19.5.2023, žalobca zobral časť žalovanej istiny vo výške 144,68€ späť z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej istiny zo strany žalovaného, a to dňa 1.8.2019. Žalobca trval na zaviazaní žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 158,20€ spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 302,88€ od 6.2.2018 do 1.8.2019 a zo sumy 158,20€ od 2.8.2019 do zaplatenia. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Zástupca žalovaného do zápisnice súdu uviedol, že žalobca komunikoval na imaginárnej adrese a nie na adrese uvedenej v písomnostiach. Prvýkrát sa dozvedeli o faktúrach do doručení platobného rozkazu zo súdu v Banskej Bystrici a okamžite obe faktúry uhradili. Syn sa toho času zdržiaval v Nemecku a následne bo zavretý, keby žalobca poslal faktúry na adresu trvalého pobytu, ktorá je zrejmá zo Zmluvy aj z občianskeho preukazu, ktorý predložil pri uzatváraní Zmluvy, nemuselo vôbec k sporu dôjsť. Všetku poštu na syna preberá jeho mama, ktorá má preukaz splnomocnenca, žiadna pošta adresovaná na adresu trvalého pobytu neostala neprevzatá. Keby žalobca postupoval v zmysle Zmluvy, neprišlo by k neuhradeniu faktúr. Poukázal na to, že v návrhu žaloby je uvedená správna adresa žalovaného. Zástupca žalovaného založil do súdneho spisu preukaz splnomocnenca na preberanie zásielok do vlastných rúk zo dňa 22.1.2019, podľa ktorého žalovaný na preberanie zásielok splnomocnil C. S., adresa C. XX, XXX XX N., a to s neobmedzenou platnosťou. 8. Podľa Zmluvy a dodatku zo dňa 11.11.2016 trvalý pobyt žalovaného je C. XX, N., XXX XX N. X. Adresa platiteľa úhrad uvedená na faktúrach č. 2405065903 a č. 2409494412 znie: S.N. O. , H. Y. XX, XXX XX N. X, na rovnakú adresu žalobca doručoval žalovanému výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 21.5.2019 a pokus o pokonávku zo dňa 27.12.2017. 9. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru: 10. V súčasnosti osobitný predpis upravujúci záväzkové vzťahy poskytovateľov služieb upravuje zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinný od 1.11.2011. Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa uvedeného zákona.
11. Podľa §44 ods. 1,4,8 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Zmluva o poskytovaní služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov, podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verených služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Podnik môže odstúpiť od zmluvy ak účastník a/opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo
takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b/ nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c/ pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo používa zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d/ opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
12. Podľa §42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, d/ dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení alebo z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
14. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
15. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa §52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
20. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa článku 2.5 písm. b) Dodatku k danej zmluve je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 256,-€, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov plynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty a vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktorá má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na
ktorý bola podľa ustanovení dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. 24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
25. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o pripojení. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. 26. Z predložených listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že medzi procesnými stranami vznikol uzavretím spotrebiteľskej zmluvy o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. občianskoprávny vzťah. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu súd prijal argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca bezdôvodne doručoval žalované faktúry ako aj výzvu na zaplatenie a pokus o pokonávku na nesprávnu adresu pobytu žalovaného H. Y. XX, N., nakoľko uvedená adresa na doručovanie nevyplýva z uzavretého zmluvného vzťahu ani dodatku ku zmluve, v ktorých je uvedená ako adresa trvalého pobytu žalovaného C.G. XX, N.. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný si zvolil pre zasielanie faktúr korešpondenčnú fakturačnú adresu H. Y. XX, XXX XX N. nemal súd za preukázanú, žalobca nepredložil žiadny dôkazný prostriedok procesného útoku svedčiaci jeho tvrdeniu, z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že faktúry aj následná písomná komunikácia mala byť zo strany žalobcu žalovanému doručovaná na adresu uvedenú ako adresa trvalého pobytu, teda na adresu C. XX, N.. Nakoľko žalobca doručoval žalovanému na fakturačnú adresu, doručovanie malo vady spočívajúce v tom, že k doručeniu zásielok neprišlo a u z uvedeného dôvodu ani žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca požaduje zaplatiť za poskytnuté služby, resp. upomína žalovaného z dôvodu neuhradenia hovorného. K nezaplateniu tak nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý naopak bezodkladne po získaní informácie, že dlží žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby (prevzatie platobného rozkazu), predmetné faktúry zaplatil, z čoho vyplýva, že úmysel vyhýbať sa svojim povinnostiam, vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, uzavretého medzi procesnými stranami, žalovaný nemal. Nemožno preto prisúdiť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že nedošlo k zaplateniu predmetných faktúr v lehote splatnosti, keďže faktúry nesprávne doručoval žalobca na inú adresu ako adresu trvalého pobytu žalovaného uvedenú v Zmluve a dodatku. Súd dospel k záveru, že k porušeniu povinností žalovaného ako klienta v súvislosti s uzavretou Zmluvou nedošlo a preto nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty zamietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému ako procesne úspešnej strane
v konaní trovy nevznikli, žalovaný ani nežiadal náhradu trov konania, súd nepriznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu. V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.