Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-112-2018.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o. ( predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. V., L.. XX. XX. XXXX, P. J. E. XXXXX/XX, J., o zaplatenie 1.768,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.januára 2018 č.k. 52Csp/71/2017-55, takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie žaloby, v časti o zaplatenie 129,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.07.2014 do zaplatenia, p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1,32 eur zastavil, žalobu vo zvyšku zamietol, žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej. Táto zmluva bola medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 24. 05. 2013 a jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.800,- eur, so splátkou spolu s poistením vo výške 64,64 eur na dobu 48 mesiacov počnúc mesiacom jún 2013 a to vždy k 20-temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom žalovaný mal zaplatiť za poskytnutú pôžičku celkovú čiastku vo výške 3.015,36 eur. Žalovaný splatil z poskytnutej pôžičky celkovo sumu 592,48 eur, pričom naposledy uhradil dňa 24. 03. 2014 splátku splatnú dňa 20. 02. 2014. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20. 03. 2014 a nasledujúcich. Z predžalobnej upomienky zo dňa 25. 05. 2014 zistil, že pôvodný žalobca eviduje zo strany žalovaného nedoplatok na splátkach vo výške 206,05 eur, ktorý žiada uhradiť bezodkladne, pričom ak do 05. 07. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014, tak bude pôvodný žalobca oprávnený úver zosplatniť. Poukázal na to, že ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba na zaplatenie dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku nesplnenia príslušnej splátky odo dňa zročnosti príslušnej nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka), inak sa premlčuje každá splátka samostatne, vrátane splátok splatných do dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využil právo žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Uviedol, že začatie plynutia premlčacej doby je daný okamihom splatnosti tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ
využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona a jedná sa o objektívnu premlčaciu dobu. Žalovaný naposledy neuhradil splátku za mesiac marec 2014. V prípade, že sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže veriteľ uplatniť právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. pre nesplnenie niektorej splátky žiadať zaplatenie celého dlhu, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Splatnosť zostávajúceho dlhu nastáva uplynutím lehoty, ktorú určí veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi, avšak okamih začatia plynutia premlčacej doby upravuje § 103 Občianskeho zákonníka a tento okamih nie je viazaný na splatnosť pohľadávky, ktorá nastáva v dôsledku uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda na okamih zosplatnenia zostávajúceho dlhu, ktorý závisí od vôle veriteľa, ale od objektívnej skutočnosti, ktorou je splatnosť tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu, t. j. nezaplatenej splátky splatnej dňa 20. 03. 2014. Na základe uvedeného dospel k záveru, že začala žalobcovi plynúť premlčacia doba na podanie žaloby dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej splátky, t. j. dňa 21. 03. 2014 a uplynula dňa 21. 03. 2017. Žaloba bola súdu doručená dňa 09. 05. 2017, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktorú prihliadol vzhľadom na námietku premlčania vznesené žalovaným na pojednávaní. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 1.767,63 eur po čiastočnom späťvzatí zo strany žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke je premlčaný, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené ako aj zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 129,28 eur spolu s úrokom z omeškania, v ktorej časti zobral žalobu späť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Mal za to, že v prípade aplikácie prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka na premlčanie splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, by premlčaniu podliehali splátky splatné 20. 03. a 20. 04. 2014. Premlčanie neuhradenej úverovej splátky splatnej dňa 20. 05. 2014 by posúdil podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, a premlčanie zosplatneného celého úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 06. 2014 by posúdil podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Premlčané by tak boli len splátky splatné 20. 03. a 20. 04. 2014 v celkovej sume 129,28 eur. Poukázal na to, že jeho právny predchodca úver zosplatnil ku dňu 19. 07. 2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06. 2014. Žaloba bola súdu doručená dňa 09.05. 2017, a teda nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20. 05. 2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 06. 2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasné zosplatnenie úveru začala plynúť od 21. 06. 2014. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravuje len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž začala plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/228/2016.
3. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak jeho rozsudok nenadobudol ešte právoplatnosť, späť v časti týkajúcej sa žalovanej istiny vo výške 129,28 eur spolu s úrokom z omeškania, a žalovaný so späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas; odvolací súd späťvzatie žaloby v tejto časti pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a keďže týmto dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol predmet tejto časti konania, konanie zastavil ( § 370 C.s.p.).
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku na základe obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil s použitím správneho ustanovenia právneho predpisu ( § 103 v spojení s § 565 Obč. zák.), ktorý aj správne vyložil a aplikoval na zistený
skutkový stav a odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nárok bol žalobcom uplatnený po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.
6. Možno prisvedčiť žalobcovi v tom, že § 53 ods. 9 Obč. zák.; ktorý bol prijatý na ochranu spotrebiteľa pred neprimerane krátkou dobou, v ktorej od neho mohol veriteľ žiadať zaplatiť celý dlh naraz; nemá žiaden vplyv na plynutie doby premlčania podľa § 103 Obč. zák., a preto, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, sa rovnako uplatní aj v prípade spotrebiteľských zmlúv tak, že premlčacia doba začne plynúť okamihom splatnosti tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil svoje právo a požiadal o predčasné splatenie celého zostávajúceho dlhu. Ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. len upravuje podmienky uplatnenia práva na predčasné splatenie dlhu veriteľom a poskytuje dlžníkovi možnosť na dodatočné splatenia dlhu, čo nemení nič na skutočnosti, že splátka, pre nesplnenie ktorej veriteľ zosplatní celý dlh po uplynutí 3 mesiacov omeškania dlžníka s jej zaplatením, je tou nesplnenou splátkou, so splatnosťou ktorej § 103 Obč. zák. spája právne následky v podobe začatia plynutia premlčacej doby pre zaplatenie celého dlhu, ktorý sa stal splatným práve v dôsledku omeškania dlžníka s touto nesplatenou splátkou.
7. Preto od splatnosti tejto nesplnenej splátky, a nie až splatnosťou splátky bezprostredne predchádzajúcej splatnosti celého dlhu, plynie premlčacia doba v zmysle § 103 Obč. zák., ktorý viaže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na právnu skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa splatnosti celého dlhu.
8. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, že žalobou podanou dňa 09.05.2017 bol nárok na zaplatenie zosplatného úveru uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, pretože premlčacia doba pre predčasné zosplanenie úveru začala plynúť od 21.06.2014. Uvedené žalobca vyvodzuje zo skutočnosti, že jeho právny predchodca zosplatnil úver ku dňu 19.07.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2014. V tomto smere však tvrdenie žalobcu neobstojí, pretože na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver v dôsledku nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.03.2014, a preto je správny i jeho záver, že žalobcovi začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na podanie žaloby dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky splatnej dňa 20.03.2014, teda dňom 21. 03. 2014, uplynula dňa 21. 03. 2017, a pokiaľ bola žaloba súdu doručená dňa 09. 05. 2017, bol nárok uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Správne preto žalobu vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol.
9. So zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd žalobcom uplatnené námietky, z ktorých vyvodzoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, za opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 ).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).