Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Medzitýmny_rozsudok_20C-236-2015.pdf
PDF · 110.76 KB
No categories available
20C/236/2015
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcu: S. D., nar.: XX. X. XXXX, trvalý pobyt: I. XX, Ž.W. L. Y., zast.: JUDr. Ivo Osvald, advokát so sídlo vo Zvolene, Trhová č. 1, proti žalovaným: 1. C. E., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: D. Č.. XX, podnikajúci pod obchodným menom Martin Vanka - AC car, miesto podnikania: SNP č. 1244, Žiar nad Hronom, IČO: 44 302 452, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, 2. KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o nároku na náhradu škody vo výške 10 000 € s prísl., takto
rozhodol:
Právny základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade je daný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 12. 10. 2015, domáhal uložiť povinnosť obom žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. z dlžnej sumy od 5. 5. 2015 do zaplatenia a trovy konania.
2. Dôvod, pre ktorý sa domáha svojho nároku, spočíval v škode, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená 5. 5. 2015 tým, že sa mu v dôsledku servisnej opravy motorového vozidla zn. V. D., EČV: X., u žalovaného v 1. rade, vznietilo predmetné motorové vozidlo a stalo sa nepojazdným. V čase od prevzatia motorového vozidla od žalovaného v 1. rade do vzniku škody bolo najazdených celkovo 1 488 km. V dôsledku vyhorenia motorovej časti vozidla je jeho zostatková hodnota nulová.
3. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobcovi, že spôsobenú škodu si uplatní z poistenia, ktoré ma uzatvorené u žalovanej v 2. rade. ktorá mu listom z 19. 8. 2015 oznámila, že poistné plnenie neposkytne, pretože nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného v 1. rade za spôsobenú škodu, ktorá by sa v prípade nekvalitnej opravy prejavila skôr. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval predloženými listinami, a to vyjadrenie W.. C. z 4. 6. 2015 a počte najazdených kilometroch na motorovom vozidle zn. V. D., EČV: X., zákazkový list č. X. vystavený žalovaným v 1. rade, faktúra č. 175/15 z 24. 9. 2015, vyjadrenie žalovanej v 2. rade z 19. 8. 2015.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý vo svojom vyjadrení z 16. 3. 2016 uviedol, že po vykonaní opravy predmetného motorového vozidla žalobcu sa dohodli na vykonaní kontroly po cca. 500 km. Po odjazdení 800 km sa žalobca dostavil na kontrolu, pri ktorej bol prítomný a bol svedkom toho, že jeho motorové vozidlo bolo v poriadku. Po odjazdení cca. 1 500 km žalobca telefonicky kontaktoval zamestnanca žalovaného v 1. rade, že mu motorové vozidlo dymí a predpokladal, že mu vyteká motorová nafta. Žalobca sa rozhodol pokračovať v jazde s motorovým vozidlom, počas ktorej došlo k jeho vznieteniu. Uvedenú skutočnosť dal žalovaný v 1. rade prešetriť aj u žalovanej v 2. rade v rámci poistenia zodpovednosti za škodu, pričom nebolo zistené, že by žalovaný v 1. rade uvedenú
škodu spôsobil nesprávnym postupom pri oprave motorového vozidla žalobcu. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade, považoval žalobu za nedôvodnú. Okrem listín, ktoré predložil samotný žalobca, žalovaný v 1. rade k vyjadreniu pripojil doklad o kontrole po oprave vozidla z 21. 4. 2015 a výzvu žalovaného v 1. rade z 29. 2. 2016.
5. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila k žalobe podaním z 24. 3. 2016, v ktorom uviedla, že s účinnosťou od 1. 6. 2013 uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovanou v 2. rade poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, č. návrhu XXXXXXXXXX, o poistení majetku a zodpovednosti za škodu. Dňa 5. 5. 2015 došlo k škodovej udalosti, a to k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, EČV: X.. Žalovaný v 1. rade oznámil škodovú udalosť žalovanej v 2. rade dňa 22. 5. 2015, pričom predložil aj zákazkový list z 11. 3. 2015, Z197/15 a faktúru Č56/15 z 20. 4. 2015. Listom z 19. 8. 2015 žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie, pretože nie je preukázaná zodpovednosť žalovaného v 1. rade za vznik škody. Poškodenie motorového vozidla žalobcu EČV: X. požiarom v motorovej časti nemá priamu súvislosť a tak s najväčšou pravdepodobnosťou ani nemohlo byť spôsobené zanedbaním, či zle vykonanou prácou žalovaného v 1. rade. V prípade že by došlo k úniku motorovej nafty z priestoru motora bol by jednoznačne aj bez návštevy servisu zistený únik nafty šírením zápachu. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za nedôvodnú. K svojmu vyjadreniu pripojila, okrem listín, ktoré už predložili strany sporu, kópiu predmetnej poistnej zmluvy a všeobecné poistné podmienky, oznámenie žalovaného v 1. rade o vzniku škodovej udalosti z 21. 5. 2015, žiadosť žalobcu o náhradu škody z 5. 5. 2015, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 6. 5. 2015, osvedčene o evidencii motorového vozidla poškodeného žalobcu.
6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. 6. 2016, žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 1. rade zohnal súčiastky vrátane palivového čerpadla, ktoré v rámci servisu motorového vozidla vymenil. Cestou do P. po cca. 1 500 odjazdených km po oprave, auto začalo dymiť z výfuku. Žalobca preto volal technikovi menom Ľ., ktorý im poradil popridávať na aute, či naozaj dymí z výfuku. Keďže dymilo z výfuku, technik im povedal, aby sa vrátili späť do servisu. V tom čase boli v Ž.i a cestou do servisu auto začalo horieť. Technik im nepovedal, aby auto odstavili a odtiahli do servisu. Ak by žalobca v tom čase zistil, že vyteká nafta z motorového priestoru, určite by nepokračoval v ceste. Žalovaný v 1. rade si podľa žalobcu uznal svoju chybu a tvrdil, že škodu uhradí z jeho poistky, ktorá kryje takéto prípady. Do auta zo strany žalobcu nebolo zasahované.
7. Na následnom pojednávaní, ktoré sa konalo 13. 9. 2016, žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že oprava motorového vozidla bola vykonaná v súlade so všetkými predpismi žalobca bol na kontrole s motorovým vozidlom po ubehnutí cca. 800 km, všetko bolo v poriadku, skontroloval to technik (p. B.), až po cca. 1300 km sa motorové vozidlo vznietilo. Žalobca telefonoval s p. B., že auto dymí ale ignoroval to a išiel s autom ďalej, mohol tomu zabrániť. Vzhľadom na to, že žalobca bol jeho dobrý zákazník dal celú udalosť posúdiť poisťovni, v ktorej bol poistený, aby poisťovňa rozhodla, či je za škodu zodpovedný žalovaný v 1. rade.
8. Svedok Ľ. B. na pojednávaní vypovedal, že je vykonával ako zamestnávateľ žalovaného v 1. rade opravu motorového vozidla žalobcu, pričom išlo o bežný servis, pri ktorom sa zistili nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť, následne po oprave sa vykonala skúšobná jazda, bola dohodnutá kontrola po určitých najazdených km, žalobca urobil raz toľko km ako sa dohodli, teda prišiel oneskorene na kontrolu (dohodli sa na 300 alebo 500 km) ale najazdených km bolo 800. Motorové vozidlo žalobcu bolo skontrolované a bolo v poriadku. Vymieňal sa motorový olej, jednotlivé filtre, zistila sa závada palivového systému a opravoval sa následne celý palivový systém, resp. vymieňal sa lebo bol poškodený, išlo o palivové čerpadlo, vstrekovače. Všetko bolo bez problémov, ani žalobca nenaznačoval nejaký problém, bol dlhoročný zákazník a nikdy nebol žiadny problém. V deň vzniku škody ho žalobca kontaktoval, že mu dymí auto a či má pokračovať v jazde, bolo mu však ťažko povedať, či má pokračovať alebo nie a preto mu uviedol, že je to na žalobcovi či bude pokračovať, ale vozidlo treba priniesť do servisu a pozrieť sa na príčinu zadymenia. Žalobca videl tú situáciu a mohol ju sám vyhodnotiť, či je rozumné ísť ďalej alebo nie. Ak by bol na mieste žalobcu, tak pre laika je to ťažké posúdiť, ale keďže je z odboru, tak by vedel posúdiť, čo je a čo nie je problém.
9. Svedok C. B. je zamestnanec žalovaného v 1. rade - automechanik, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa na predmetnom motorovom vozidle opravoval palivový systém, on bol až pri záverečných prácach.
Potvrdil, že v palivovom filtri boli piliny. Keď sa vymenili súčiastky a zložili späť auto, - naštartovali ho, vyčistili, lebo pri oprave sa zašpiní motor, nechali sme ho chvíľu bežať či sa pri vibráciách niečo neuvoľní a vykonali skúšobnú jazdu. Skontrolovali vozidlo aj na zdviháku, ale nezistili žiadny únik kvapalín.
10. Pri posúdení skutkového okolností prípadu okresný súd vychádzal z predložených listín a vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom z 4. 2. 2019, ČES: G.-T.-J.-R.-XXXX/ XXXXX, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že žalobca si nechal u žalovaného v 1. rade vykonať servisnú prehliadku na motorovom vozidle zn. V. D., EČV: X., ktorá sa realizovala 11. 3. 2015. Z obsahu zákazkového listu č. Z197/15 a faktúra č. 175/15 z 24. 9. 2015, bolo zrejmé a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, aký rozsah opravy na motorovom vozidle bol realizovaný. Okrem iného sa menili aj súčasti palivového systému (vstrekovacia rampa, vstrekovacia tryska, palivový filter, tesnenia), pričom jednotlivé diely, ktoré sa na motorovom vozidle vymenili, zabezpečil žalovaný v 1. rade, čo si následne aj vyfakturoval v predmetnej faktúre. Vozidlo malo byť následne zložené a skontrolované vrátane skúšobnej jazdy, zdvihnutím na zdvihák a následnou vizuálnou kontrolou. Žalobca si žalovaným sa dohodli aj na dodatočnej kontrole po najazdení určitého počtu kilometrov. Dňa 21. 4. 2015 bola realizovaná kontrola po oprave vozidla, o čom svedčí aj písomný doklad vystavený zamestnancom žalovaného v 1. rade B.. Vozidlo od opravy malo najazdených o 784 km viac, pričom pri kontrole bola zistená chyba uvedená v poznámke ako „mierna netesnosť motora“.
11. Dňa 5. 5. 2015 došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu, ktoré spočiatku začalo dymiť, o čom žalobca telefonicky vyrozumel zamestnávateľa žalovaného v 1. rade, ktorý mu na to uviedol, že vozidlo, je potrebné doniesť do servisu. Cestou do servisu sa motorové vozidlo vznietilo a zhorelo v motorovej časti vozidla. Uvedenú škodovú udalosť žalovaný v 1. rade nahlásil žalovanej v 2. rade oznámením, ktoré podpísal 21. 5. 2015. V uvedenom oznámení žalovaný v 1. rade uviedol, že ku škode došlo vznietením vozidla v dôsledku úniku paliva a ako príčinu vzniku škody uviedol únik paliva, netesnosť palivového systému. Škoda mala vzniknúť spoluzavinením poškodeného žalobcu a žalovaného v 1. rade, pričom svoju zodpovednosť za škodu uznal čo do rozsahu a jej výšky. V rámci zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla realizovanej 6. 5. 2015 obhliadajúci technik konštatoval totálnu škodu v dôsledku zhorenia podstatnej časti motorového vozidla. Žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi listom z 19. 8. 2015, že neposkytne poistné plnenie z dôvodu, že nepreukázania porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade a z dôvodu, že nedošlo k jednoznačnému identifikovaniu príčiny škody.
12. Zo znaleckého posudku , ČES: G.-T.-J.-R.-XXXX/XXXXX, z 4. 2. 2019, v jeho podstatnej časti vyplýva, že bol vylúčený vznik požiaru v kabíne vozidla alebo pod kabínou, kde je výfuková časť a katalyzátor. Čelné sklo bolo výrazne viac poškodené na pravej strane vozidla a aj z fotografií bolo bližšie lokalizované ohnisko a teda požiar musel vzniknúť v motorovej časti vozidla na pravej strane z pohľadu vodiča. Ďalej bolo jednoznačne vylúčené, že príčinou požiaru mohla byť elektroinštalácia a elektrický skrat. Ako príčina požiaru bola podľa popisu jeho vzniku jednoznačne určené únik paliva v motorovej časti vozidla. Ďalej bolo vylúčené, že by požiar súvisel s činnosťou vysokotlakovej časti palivovej sústavy vozidla. V oblasti maximálneho vyhorenia sa nachádzal palivový filter, ktorý bol tiež v rámci servisu menený žalovaným v 1. rade a práve v jeho blízkosti došlo k úniku paliva a ako príčina vzniku požiaru bola definitívne stanovená netesnosť nízkotlakovej časti palivovej sústavy v blízkosti vymieňaného palivového filtra, ktorá vytekala na zberné potrubie výfukovej sústavy vozidla. Vzhľadom na stupeň vyhorenia motorového priestoru vozidla nebolo možné posúdiť kvalitu práce pri výmene vyššie uvedených častí palivovej sústavy vozidla, ani to, či boli pri výmene použité správne a nové náhradné diely. Taktiež z tohto dôvodu nebolo možné spätne potvrdiť, že k úniku paliva došlo priamo z telesa palivového filtra alebo k nemu došlo z niektorej blízkej nevymieňanej časti nízkotlakového rozvodu paliva.
13. Okresný súd sa nezaoberal odpoveďou na tretiu položenú otázku znaleckému ústavu, ktorá sa týkala určenia príčinnej súvislosti, pretože táto otázka je výsostne otázkou právnou a nie skutkovou (porov. soubor rozhodnutí NSČR C 1025 - NS sp. zn. 21Cdo/300/2001). Otázka položená znalcom, aby uviedli príčinnú súvislosť bola nesprávna aj z tohto dôvodu k otázke príčinnej súvislosti nebolo účelné znalcov vypočuť, ako to navrhoval žalovaný v 1. rade. Uvedený dôkaz nebol taktiež vykonaný z dôvodu nezloženia preddavku na trovy dôkazu zo strany žalovaného v 1. rade ktorý dôkaz navrhol v súlade s § 253 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Taktiež nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch svedka T. D., od ktorého žalobca upustil a netrval na jeho výsluchu.
14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
15. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
16. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
17. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s § 214 ods. 1 CSP, pretože doposiaľ vykonané dokazovanie sa zameriavalo výlučne len na preukázanie, či sú splnené predpoklady pre vznik škody a to predovšetkým príčinnej súvislosti medzi realizovanou opravou motorového vozidla žalovaným v 1. rade a vznikom škody, čo bolo medzi stranami sporné, pričom doposiaľ vykonané dôkazy odôvodňujú záver, že žalobca má nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade. Doposiaľ zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov nepostačoval na to, aby súd súčasne rozhodol aj o výške škody, čo bude predmetom ďalšieho dokazovania po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.
18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody - medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi ako poškodenému bola spôsobená škoda, Keď počas jazdy sa mu vznietilo jeho motorové vozidlo tov. zn. V. D., EČV: X.. Teda prvý predpoklad na priznanie náhrady škody bol splnený. Druhým predpokladom je porušenie právnej povinnosti zo strany vinníka - žalovaného v 1. rade, to zn. existenciu protiprávneho konania zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý vykonával zmluvnú opravu na poškodenom motorovom vozidle pred jeho vznietením. Porušenie povinnosti malo spočívať predovšetkým v porušení zmluvnej povinnosti vykonať opravu motorového vozidla riadne bez akýchkoľvek nedostatkov. Porušenie právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ pritom môže znamenať aj porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy.
19. Tretím predpokladom je tzv. kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom, teda že protiprávny úkon je príčinou vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu. Z konštantnej judikatúry súdov, ako aj právnej teórie vyplýva, že príčinná súvislosť je preukázanú vtedy, ak je kauzálna väzba medzi protiprávnym konaním a vznikom škody jednoznačne preukázaná, pričom iba pravdepodobnosť o jej existencii nestačí. Taktiež časová súvislosť iba medzi porušením povinnosti a vznikom škody, resp. skutkovej udalosti, z ktorej vznikla, nie je sama o sebe rozhodujúca, vecná súvislosť je totiž rozhodujúca a časová súvislosť iba napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.
20. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. 10. 2017, ktorý konštatoval, že „z hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho dokazovania prítomná. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v zásade ako miera dôkazu požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne neprekonateľných dôkazných problémov. Uvedené platí o to viac, že kauzalita medzi skúmanými javmi určitého skutkového deja predstavuje taký jeho prvok, ktorý v zásade nie je ani zmyslovo ani bezprostredne a objektívne pozorovateľný, a preto jeho prítomnosť možno spravidla predpokladať iba na základe určitého kvantitatívneho stupňa pravdepodobnosti, a to obvykle na základe predchádzajúcich skúseností založených na ustálenom priebehu rozhodujúcich dejov. V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť, že problematika spoznávania minulých javov, najmä príčinnej súvislosti, sa prenáša do procesnej roviny najmä v tom, že základným východiskom pri uvažovaní o rozložení dôkazného bremena medzi strany sporu je pravidlo, podľa ktorého ten, kto tvrdí, ten aj dokazuje (affirmanti incumbit probatio), čo v sporovom súdnom konaní, pokiaľ ide o otázku preukázania príčinnej súvislosti, zaťažuje žalobcu.
Ako správne A. Winterová uvádza, v skutkovo a právne zložitých sporoch je tento základný sylogizmus spravidla nepostačujúci aj preto, že spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov vyžaduje, aby bola zohľadnená skutočnosť, že mnohokrát nie je v možnostiach strany, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, tiež svoje tvrdenia dokázať (porovnaj prof. JUDr. Alena Winterová, CSc., a kolektív. Civilní právo procesní. 6. aktualizované vydání. Praha: Linde, 2011. s. 252).“ Určitou výhradou použitia tohto rozhodnutia môže byť, že ústavný súd v danom prípade rozhodoval vo veci medicínskoprávneho sporu. Citovaný záver je však podľa názoru okresného súdu plne aplikovateľný aj na iné prípady náhrady škody a v tejto súvislosti aj na skúmanie existencie príčinnej súvislosti v posudzovanom prípade, čo nepoprel vo svojom rozhodnutí ani ústavný súd, ktorý uviedol, že medicínske spory sú len jednou z oblastí, kde tieto problémy vznikajú.
21. Z uvedených skutočností vyplýva, že motorové vozidlo žalobcu bolo opravované u žalovaného v 1. rade, ktorý vymieňal aj súčasti palivového systému, vrátane palivového filtra, resp. jeho filtračnej vložky, kde bol lokalizovaný vznik požiaru. Je preto možné s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote konštatovať, že úkony žalovaného v 1. rade pri oprave palivového systému motorového vozidla boli príčinou neskoršieho vzniku požiaru, pričom časovú súvislosť je možné vysvetliť tým, že išlo najprv o mikropoškodenie, ktoré bolo zrejme na prvý pohľad spočiatku prehliadnuteľné pri vizuálnej kontrole zo strany zamestnancov žalovaného v 1. rade, avšak v dôsledku prenosu vibrácií z motora sa mikropoškodenie zväčšovalo a následne po ubehnutí určitého počtu km došlo k úniku paliva na horúce časti výfukovej sústavy a k jeho následnému vznieteniu. Uvedené skutočnosti sa jednoznačne nepodarilo preukázať len z toho dôvodu, že došlo k takému štádiu horenia, ktoré znemožnilo spätne jednoznačne určiť, čo bolo presnou príčinou vzniku požiaru. Okresný súd však poukazuje na to, že všetky ostatné príčiny vzniku požiaru boli v rámci znaleckého dokazovania jednoznačne vylúčené, a tak jedinou možnou príčinou bol únik paliva z motorovej časti vozidla pri palivovom filtri.
22. Z výpovedí svedkov, a to zamestnancov žalovaného v 1. rade, ktorí sa priamo podieľali na oprave vozidla žalobcu nevyplýva, že by sa dôsledne zamerali na kontrolu palivovej časti vozidla. Vozidlo mali iba zdvihnúť a pozorovať, či nezaznamenajú únik paliva. Ako však bolo uvedené aj v znaleckom posudku, v čase kontroly po vykonanej oprave mohlo dôjsť iba k min. úniku, veď napokon auto by sa vznietilo oveľa skôr. Túto skutočnosť si však svedkovia nemuseli všimnúť a kontrolou zospodu vozidla ani všimnúť nemohli, keďže únik paliva smeroval na horúcu časť motora, z ktorej sa spočiatku odparoval, čo vytváralo typické dymenie. Výpoveď týchto svedkov však bola v určitom rozpore s vystaveným potvrdením z 21. 4. 2015 o kontrola po oprave vozidla, v ktorom bolo zaznamenané, že pri kontrole bola zistená chyba uvedená v poznámke ako „mierna netesnosť motora“, pričom obaja svedkovia v rámci svojej výpovede uviedli, že na motorovom vozidle žalobcu neboli nájdené žiadne nedostatky, čo spochybňuje dôveryhodnosť ich výpovede.
23. Ďalej okresný súd poukazuje aj na správanie sa žalovaného v 1 .rade po vzniku škody, ktorý podľa svojej výpovede mal predložiť žalovanej v 2. rade, v ktorej bol v čase vzniku škody poistený, oznámenie o vzniku škodovej udalosti, ktoré riadne oznámil na predpísanou tlačive a doložil všetkými potrebnými dokladmi na posúdenie, či má nárok na poistné plnenie v dôsledku porušenie povinností pri oprave motorového vozidla. Súd však z predložených listín jednoznačne zistil, že žalovaný v 1. rade nielenže si priznal, že škodu spôsobil ale dokonca určil v nej aj presnú príčinu vzniku požiaru (únik paliva, netesnosť palivového systému) čo ako servis, ktorý sa zameriava na opravu vozidiel a jeho zamestnanci sa považujú za odborníkov v oblasti opravy motorových vozidiel musel vedieť už v tom čase, či opravu vykonal riadne bez akýchkoľvek chýb a nedostatkov a taktiež musel vedieť aj príčinu vzniku škody na motorovom vozidle. Argumentovať preto len tým, že to oznámil poisťovni, t. j. žalovanej v 2. rade, len aby posúdila, či teda má žalobca nárok na náhradu škodu, považuje súd za nedôveryhodné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že poisťovateľ nie je znalcom alebo znaleckou organizáciou disponujúcou odbornými znalosťami, na základe ktorých by bol vedel posúdiť presnú príčinu vzniku požiaru - likvidátor poistných udalostí vychádzal len z žalovaným v 1. rade predložených listín a svoje závery oprel o hasičskú a policajnú správu a časovú súvislosť, čo vyplýva z oznámenia z 19. 8. 2015. Napokon, nie je možné neprihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalovaná v 2. rade vykonáva poisťovníctvo ako predmet svojho podnikania za účelom dosiahnutia zisku a v prípade posudzovania škodových udalostí vstupuje do ich vyhodnocovania aj tento faktor.
24. Okresný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by bol žalovaný v 1. rade presvedčený, že škodu nespôsobil za žiadnych okolností tak, ako sa to snažil preukázať v priebehu konania, nemal by akýkoľvek
dôvod bez ohľadu na povesť žalobcu ako dobrého zákazníka, obracať sa na svojho poisťovateľa, keďže ten by mu následne mohol v dôsledku škodovosti zvýšiť poistné, a teda žalovaný v 1. rade by nemal motiváciu „len tak skúsiť“ dať na posúdenie žalovanej v 2. rade, ak si bol istý svojou bezchybne prevedenou opravou.
25. V danom prípade možno konštatovať aj porušenie prevenčnej povinnosti zo strany zamestnanca žalovaného v 1. rade, s ktorým žalobca telefonicky konzultoval zadymenie motorového vozidla podľa § 415 OZ. Škode sa mohlo predísť, ak by dotyčný zamestnanec žalovaného v 1. rade, vzhľadom na niekoľkoročné skúsenosti, výslovne zakázal ďalšiu jazdu príp. mohol prísť uvedenú skutočnosť overiť priamo na mieste, keďže žalobca nebol vzdialený od miesta servisu vzdialenosťou (Ž. - Ž. L. Y.), s ktorej prekonaním by bola spojená objektívna prekážka. Ako odborník v danej oblasti mal a mohol predvídať, že zadymenie bez ohľadu na farbu dymu mohlo signalizovať vážne poškodenie, o to viac, ak na motorovom vozidle boli menené súčiastky palivovej sústavy. Zamestnanec žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ponechal na zvážení žalobcu, či pôjde ďalej autom, žalobca je však laik, nie vyučený automechanik, aby na mieste vedel sám posúdiť či môže pokračovať v jazde a v krátkom čase odhaliť príčinu vzniku zadymenia, preto aj postup zo strany žalovaného v 1. rade bol v tomto smere nesprávny.
26. V doterajšom priebehu konania nebolo zo strany žalovaného v 1. rade preukázané spoluzavinenie žalobcu, ktoré by vylučovalo zodpovednosť žalovaného v 1. rade za spôsobenú škodu. Naopak, bolo nesporné, že žalobca v čase, kedy ešte len motorové vozidlo začalo dymiť, telefonicky kontaktoval zamestnanca žalovaného v 1. rade ohľadom ďalšieho postupu a zistenia príčiny vzniku tohto zadymenia. Žalobca sa taktiež ako zákazník žalovaného v 1. rade nepodieľal žiadnym spôsobom na oprave motorového vozidla, ani nezasahoval do ktorejkoľvek jeho časti. Na základe všetkých zistených skutočností mal súd preto preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody je voči žalovanému v 1. rade daný.
Poučenie:
Proti medzitýmnemu rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.