Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6T-50-2019.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 23. júla 2019 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaná:
Z. Š., nar. XX.XX.XXXX D. S., B.. C., U. H. S., Y. XXX/XX, B.. C.,
je vinná, že
-dňa 23.1.2019 v čase o 12.00 hod. na predajnej ploche v predajni B. Y. T. W. O. XX D. C. odcudzila tovar a to 1 s šľahačka I. v hodnote 2,99,- Eur, jahody v hodnote 1,89,- Eur, 1 ks Bábovky v hodnote 1,99,- Eur, údeninu Š. R. v hodnote 3,49,- Eur, 2 ks spišské párky v hodnote 3,78,- Eur a koláčovú zmes v hodnote 3,89,- Eur, celkom tovar v hodnote 18,03,- Eur a to tým spôsobom, že na predajnej ploche si tovar vložila do tašky čiernej farby, ktorú mala v tom čase pri sebe a následne s týmto tovarom prešla mimo pokladničnú zónu a to bez zaplatenia až k vchodovým dverám B. Y., kde bola zadržaná pracovníkom SBS služby, čím takto týmto konaním pre spoločnosť Y. G. M., D..B..G.. G. G. U. X. XX/ A, H., V.: XX XXX XXX, prevádzka obchodný dom Y., W. O. XX, C. vznikla škoda v celkovej hodnote 18,03,- Eur, pričom obžalovaná Z. Š. bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch a to dňa 31.1.2018 postihnutá v blokovom konaní, za čo jej bola uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste s číslom pokutového bloku 17104704 OO PZ Prešov - Juh vo výške 10,- Eur, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 31.1.2018,
teda
-prisvojila si cudziu vec tým že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
čím spáchala
-prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Za to jej súd ukladá
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36, písm. j) písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.5.2019 obžalobu na obvinenú Z. Š. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná Z. Š. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaná uviedla, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, ako obvinená bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohla radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný činy kladený jej za vinu a dobrovoľne sa priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovanú, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovanej prijal.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustila sa ho obžalovaná a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Podľa správy ÚPSVaR Prešov bola obžalovaná vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.3.1998 do 14.10.2002 a vyradená bola z dôvodu priznania starobného dôchodku dňom 15.10.2002. Nie je príjemcom pomoci hmotnej núdzi, ani aktivačného príspevku.
Podľa správy o povesti obce S. nebola riešená komisiou na ochranu verejného poriadku.
Zo správy Sociálnej poisťovne plynie, že poberá dávky dôchodkového poistenia - starobný dôchodok, ktorý predstavuje 315,90,- Eur.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, má evidovaný jeden priestupok zo dňa 31.1.2018 a to podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona, za ktorý bola postihnutá pokutovo vo výške 1,93,- Eur.
Obžalovaná Z. Š. nebola doposiaľ súdne trestaná.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život a skutok oľutovala, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti dovoľuje za prečin uvedený v § 212 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na 2 (dva) roky.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na povahu prečinu a kritický vzťah obžalovanej k svojmu prečinu, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie účelu Trestného zákona a na uvedomenie si následkov svojho konania postačuje v tomto prípade trest odňatia slobody na dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, pričom zároveň takisto dospel k záveru, že na obžalovanú nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvarovala akémukoľvek protiprávnemu konaniu.
Takýto trest súd považoval za primeraný a za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie, na ukladanie prípadného alternatívneho trestu neboli splnené zákonné podmienky.
Nakoľko si poškodená spoločnosť Y. G., D..B..G.., nárok na náhradu škody neuplatnila, rozhodnutie neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.