Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-8-2019.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. W., nar. XX.XX.XXXX a U. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov, matka: N.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X., O. 2, bývajúca na adrese W. 4, X., zastúpená: Y.. H. Gara, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 14, Bratislava a otec: N.. T. W. nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: O. 2, X., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ&PARTNERS, s.r.o., so sídlom A. Gwerkovej 5, Bratislava, IČO: 51 411 491, na návrh otca o určenie výživného spätne, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2019 žiadal otec súd, aby uložil matke povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume XXX eur a na maloletého U. v sume XXX eur mesačne počnúc 01.07.2017 do 31.10.2018 z dôvodu, že dňa 23.01.2017 podal návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. S matkou sa dohodol na striedavej starostlivosti, ktorá od začiatku nefungovala a nebola v záujme detí, nakoľko zo strany matky dochádzalo k fyzickým a psychickým útokom na obe deti. Jej konanie vyvrcholilo začiatkom júla 2017, kedy jej, v záujme ochrany detí pred jej útokmi, neumožnil styk s deťmi. Od 11.07.2017 zostali deti vo výlučnej starostlivosti otca a matke súd upravil styk so synmi. Konanie matky bolo dlhodobo psychicky neúnosné, ak deti odmietali styk realizovať, privolala políciu, čím im spôsobovala stres, narúšala ich program v škôlke, kde ich navštevovala mimo súdom určeného styku. Každým podaním na súd atakovala otca, čím mu spôsobovala počas súdneho konania psychické nátlaky, osočovala ho, vykresľovala ho ako manipulátora, ako jedinú osobu zodpovednú za psychický stav detí, čím sa snažila účelovo a vedome odkloniť pozornosť od pravidelných bitiek detí, psychických útokov a vyvolávania stresu u detí. Tunajší súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa deti zverili na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, matka sa zaviazala platiť výživné na Y. sumou XXX eur a na U. sumou XXX eur mesačne, rodičia sa dohodli, že styk matky s deťmi sa bude realizovať každý kalendárny týždeň vo štvrtok od XX.XX hod. do 16.00 hod. v priestoroch Linky detskej istoty, n.o. vždy za asistencie psychológa, odborného terapeuta. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.2018. Za obdobie od júla 2017 /deti boli v starostlivosti otca/ do 31.10.2018 uhradila otcovi sumu 2.276,88 eur, teda priemerne platila 16 mesiacov na dve deti 142,31 eur mesačne. Ak súd návrhu vyhovie, zročné výživné, ktoré je matka povinná doplatiť, bude 3.643,12 eur /16 mesiacov x 370 eur - 2.276,88 eur/. Počas rozvodového konania matku otec opakovane vyzýval, aby si začala plniť svoju vyživovaciu povinnosť a veril do poslednej chvíle, že ju riadne splní. Matka až do skončenia
konania zavádzala, že si túto povinnosť dodatočne splní. Pre otca bolo prvoradé dohodnúť sa s ňou na výživnom aj preto, že rozvodové konanie bolo pre neho i pre deti psychicky náročné. Odchodom matky zo spoločnej domácnosti znášal všetky náklady súvisiace s užívaním bytu, záväzky matky a potreby detí. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd jeho návrhu vyhovieť uviedol: znaleckým posudkom sa nepotvrdilo, že deti sú manipulované otcom; vzhľadom na prístup matky k deťom podal otec na ňu trestné oznámenie, v rámci ktorého bolo znaleckým posudkom preukázané, že matka deti bila, škrtila, buchnátovala, nadávala im do hajzlíkov, psychopatov, vyhrážala sa im polepšovňou, čo spôsobovalo u detí strach z nej a potrebu ochraňovať sa navzájom pred bitkami od nej, jedno z detí sa pomočovalo; vzhľadom na konanie matky deti potrebujú psychologickú pomoc /je poskytovaná nariadeným výchovným opatrením/; matka vedome vyvolávala v otcovi nádej, že výživné bude platiť, čo prezentovala do skončenia rozvodového konania; konanie matky spôsobovalo deťom psychické stavy, ktoré ovplyvňovali ich fungovanie v reálnom živote. Súd by mal zohľadniť aj skutočnosti preukázané v konaní o rozvod manželstva: zo strany matky absentovalo fyzické bezpečie detí a emočná podpora, nedokázala zabezpečiť ich ochranu pred konfliktami a zneužívaním, odmietala zodpovednosť za svoje konanie vrátane následkov /nechce uznať a napraviť škody, ktoré spôsobila/, ignorovala individuálne potreby detí povyšovaním vlastných potrieb pred ich potrebami, svojím správaním hrubo narúšala výkon rodičovskej role otca, znevažovala ho pred deťmi, čo poškodzovalo ich vzťah s ním, jej správanie narúšalo každodenný život otca i detí, ktorí nemali istotu, či, ako a ako dlho sa bude realizovať jej styk s deťmi. Na pojednávaní dňa 06.11.2018 svoje konanie neoľutovala a neprejavila ľútosť, jej konanie nemožno ničím ospravedlniť. 2. Matka sa do pojednávania vo veci samej k návrhu písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so znaleckým posudkom 37/2018 /č. spisu OR PZ BA V: ORP-517/1-VYS- B5-2018/, oboznámením sa s príjmami a výdavkami rodičov a úhradami výživného zo strany matky na maloleté deti, oboznámením súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/23/2017, 20P/423/2017, 20P/290/2017, 20P/356/2017, 20P/420/2017, 20P/53/2018, 20P/73/2018, 20P/90/2019, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.
4. Na pojednávaní dňa 14.05.2019 zástupca otca zotrval na návrhu vrátane uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa - dĺžka rozvodového konania, ale aj konanie matky a z toho vyplývajúce následky, ktoré doteraz prežívajú deti, čo jednoznačne zakladá priznanie výživného spätne.
5. Otec vypovedal, že celú dobu využíval služby plateného advokáta, súdne trovy uhradil. Matka výživné na deti neplatila, začala platiť všimné, aby sa nepovedalo, že neplatí. Chcela deťom uhradiť polovicu obedov v jedálni, ale keď boli choré tri dni, odpočítala hodnotu obedov za tri dni. V rozhodnom období deti zažívali obrovský stres, boli pod psychickým a fyzickým tlakom matky. Po odchode zo spoločnej domácnosti matka nesplácala spoločný úver, cestou advokátky jej posielali listy, aby platila úver, výživné a preposielala mu dávky štátu, ktoré poberala, ale listy boli bez odpovede. Raz poslala email s tým, že ak niečo budú deti potrebovať, nech jej to oznámi a ona s platbou pomôže. Myslel, že matka nemá peniaze. Ona nenávidí jeho i deti, bál sa od nej pýtať peniaze navyše, aby na to nedoplatili deti. Bolo to obdobie, kedy mala možnosť kedykoľvek ich zobrať zo škôlky. Teraz sa domáha spätného výživného, lebo matka už túto možnosť nemá. V období, za ktoré žiada určiť výživné spätne, platila výživné na deti nepravidelne, v priemernej výške 104 eur mesačne spolu na obe deti, poberala daňový bonus na U. a prídavky na obe deti. Otec sa o deti riadne staral po každej stránke, chlapci sú zdraví, obaja jazdia na kajakoch, zúčastňovali sa pretekov, tréningov, sústredení. U. trénuje zatiaľ zadarmo, za Y. platí 20 eur mesačne. W.al (2x90eur). Chlapci športujú, takže výdavky sú vysoké. U. od septembra XXXX chodí na angličtinu v škôlke s poplatkom 90 eur na školský rok. Zdravotný stav otca nevyžadoval trvale zvýšené náklady. 6. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu otca zo dňa 15.07.2019 poprela tvrdenia otca v návrhu, sú nepravdivé, tendenčné a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Návrh neobsahuje dôvody hodné osobitného zreteľa, že objektívne nemal možnosť podať návrh skôr napríklad preto, že nevedel, kde matka žije, alebo že mu jeho zlý zdravotný stav bránil podať návrh v čase, kedy došlo k skutočnostiam odôvodňujúcim podanie návrhu. Neuviedol jediný výnimočný dôvod, ktorý by preukazoval jeho zamedzený prístup k súdu, pre ktorý by nemal možnosť uplatniť „nárok“ maloletých detí skôr, resp. čo ho viedlo k podaniu návrhu až po uplynutí takmer 3 mesiacov od rozvodu manželstva. Návrh je účelový, nedôvodný, šikanózny, špekulatívny, ktorého cieľom je zneužiť inštitút priznania spätného výživného, je postavený na lživých tvrdeniach zameraných na diskreditáciu osoby matky, otáčaní témy
k útokom na jej osobu a krivé obvinenia, čo označuje za dôvody hodné osobitného zreteľa. K skutkovým tvrdeniam uviedla, že v zmysle dohody s otcom mali deti zriadené účty, na ktoré im posielala prídavky v sume 20 eur na každé dieťa, všetky tieto finančné prostriedky otec z účtov detí previedol bez jej vedomia na svoj osobný účet. Následne, ako jeden z disponentov, tieto účty zrušila a zriadila nový účet, na ktorý im mesačne zasielala 100 eur na tvorbu úspor nad rámec výživného plateného otcovi. Od 04/2018 má otec vyplácaný prídavok na obe deti. Daňový bonus mala naposledy vyplatený v 03/2018, za obdobie od 12/2017 do 03/2018 jej bol strhnutý z výplaty vo výške 85 eur, od 04/2018 daňový bonus vyplácaný nemá, o čom otca informovala. Pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti mala dohodu s otcom, že mu bude preplácať polovicu vynaložených výdavkov detí, ktorú zrušil tým, že jej začal brániť v styku s deťmi a od 07/2017 jej prestal posielať skutočné výdavky na deti, zisťovala si ich sama a následne ich polovicu mu naďalej posielala. Okrem toho synom kupovala oblečenie, obuv, školské potreby, Y. ruksak za 52 eur, ktorý si od nej odmietol prevziať a následne mu otec kúpil ruksak za 120 eur, čo je učebnicový príklad jeho správania v tejto otázke. V rozvodovom konaní znalec v posudku uviedol, že podľa výsledkov psychologického vyšetrenia pobyt detí u matky neohrozuje ich vývoj, matka pre nich nepredstavuje reálnu hrozbu, znalec pripúšťa, že maloletí môžu byť ovplyvnení otcom, u detí sa neprejavuje syndróm týraného dieťaťa, je potrebné obnoviť a rozvíjať vzťahové väzby matky a detí, čo je kľúčové pre ich zdravý psychosociálny vývin. Čo sa týka trestného oznámenia otca na matku, vec bola postúpená na priestupkové konanie, kde bola odložená, nakoľko oznámenie otca neodôvodňovalo ani začatie priestupkového konania. Matka od 01/2019 nemá s deťmi žiaden kontakt. Deťom absentuje nestranný pohľad na zažité a zažívané udalosti, ale hlavne vysvetlenie zo strany matky na vzniknutú situáciu. Obaja rodičia boli pozvaní na záverečnú konzultáciu v I., ktorá sa mala konať 21.02.2019, kam prišiel otec i s právnou zástupkyňou, a keď mu chcela psychologička vysvetliť, prečo je záverečná konzultácia určená len pre rodičov, skákaním do reči, vykrikovaním a znevažovaním práce jej nedal možnosť situáciu vysvetliť a záverečnej konzultácie sa nezúčastnil. 7. Na pojednávaní dňa 23.07.2019 zástupca matky žiadal návrh otca zamietnuť, otec nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, nepreukázal, že mal zamedzený prístup k súdu. Návrh podal až tri mesiace po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Výpisom z účtu preukázali platby matky na účet otca od 17.07.2017. Prídavky na deti matka poberala do 04/2018 a zasielala ich na osobitné účty každému dieťaťu. Tieto finančné prostriedky otec následne previedol na svoj účet. Poberala daňový bonus, ktorý jej bol následne strhnutý daňovým úradom, o čom otca informovala. Okrem výživného kupovala deťom oblečenie, školskú tašku. Niektoré veci si spočiatku od nej deti prevzali, neskôr to odmietli. Preukázateľne si matka plnila svoju vyživovaciu povinnosť. 8. Matka vypovedala, že návrh obsahuje nepravdivé skutočnosti a krivé obvinenia na jej osobu. Po odchode zo spoločnej domácnosti mala s otcom dohodu, že deti budú v ich striedavej starostlivosti a ona bude platiť polovicu výdavkov detí na stravu v škole, krúžky, školné a mobilný telefón. Otec jej posielal tieto preukázané výdavky a polovicu z nich preplácala, čo trvalo polroka, pokým jej začal brániť v styku s deťmi a nechal si ich u seba. Prestal jej posielať výdavky detí, i keď ho o to žiadala, zisťovala ich a polovicu výdavkov mu do konca roka 2017 posielala, stále išla stále podľa ich dohody dúfajúc, že deti budú aj u nej. Od januára 2018 začala platiť po 100 eur mesačne na každé dieťa až do rozvodu.
9. Zástupca otca nesúhlasil s vyjadrením matky, spoločne vyčíslené náklady rodičia v polovici platili do júla 2017, kedy deti zostali už len u otca. Matka určitú dobu neplatila výživné vôbec, neskôr po 40 eur mesačne, za obdobie, za ktoré žiada matku zaviazať výživným, platila priemerne 104 eur mesačne na obe deti. Matka nerozporovala navrhovanú výšku výživného. Dôvod hodný osobitného zreteľa je daný aj prístupom matky počas celého rozvodového konania, z ktorého si deti následky nesú doteraz.
10. Otec vypovedal, že verí v spravodlivosť. Stále je v kontakte s psychológmi, ktorí mu poradili, aby celú dokumentáciu týkajúcu sa ich manželstva a rozvodu uschovával, aby ju mohol deťom ukázať, až sa raz na to budú pýtať. Nevie, ako im vysvetlí, že matka na ich výživu riadne neprispievala, preto sa domáha návrhom na určenie výživného za obdobie, kedy na ne riadne neprispievala. Je pravdou, že z účtu detí previedol peniaze na iný účet, kde však je disponent aj matka. Okrem príspevkov od nej tam boli aj príspevky od starej matky maloletých z jeho strany a vybral len sumu, ktorú tam dala stará matka a previedol to do fondov, kde je aj matka disponent. Matka teraz platí 370 eur mesačne, vtedy platila 100 eur. Predpokladal, že sa príde na pojednávanie dohodnúť, nakoľko ju aj súd asi pred dvoma rokmi počas rozvodového konania vyzýval, aby platila výživné a ona tu apeluje klamstvami, že vybral peniaze z účtu detí na svoj účet. Žiada len spravodlivosť.
11. Kolízny opatrovník navrhol zaviazať matku výživným od podania návrhu až do rozvodu sumou 180 eur mesačne na syna Y. a XXX eur mesačne na U.. 12. Z činnosti súdu je zistené, že tunajší súd rozsudkom z 06.11.2018, č.k. 20P/23/2017-699, právoplatným a vykonateľným 08.11.2018, manželstvo rodičov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloleté deti W. - Y., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti otca. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Matka sa zaväzuje platiť výživné na maloletého Y. v sume XXX eur mesačne a na maloletého U. v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rodičia sa dohodli na úprave styku matky s maloletými deťmi tak, že styk sa bude realizovať každý kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Linky detskej istoty, n.o. so sídlom Fialkové údolie 5, Bratislava vždy za asistencie psychológa, odborného terapeuta. 13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Pokiaľ povinný rodič /v danom prípade matka/ neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, podať čo najskôr návrh na začatie konania. Táto právna úprava má nútiť oprávneného rodiča /v danom prípade otca/, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu, teda aby právne vzťahy medzi účastníkmi nezostávali sporné a nevyjasnené. Výživné pre maloleté deti môže súd výnimočne priznať aj spätne - 3 roky od podania návrhu, ale len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozsudku. 17. Súd sa musel predovšetkým vysporiadať s otázkou, či sú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne na maloleté deti. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať objektívnu nemožnosť podať návrh na určenie výživného skôr, teda v čase, kedy nastali skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu. Takýto dôvod môže byť nepriaznivý zdravotný stav oprávneného rodiča, jeho neznalosť miesta pobytu povinného rodiča, alebo iná závažná skutočnosť / pracovné vycestovanie do zahraničia/ brániaca podanie návrhu včas. 18. Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiaden výnimočný dôvod, teda dôvod hodný osobitného zreteľa, na priznanie výživného na maloletého Y. a U. spätne, teda za obdobie pred podaním návrhu. C. žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že mal zamedzený prístup k súdu, že návrh nemohol podať skôr, teda v čase, keď si matka z jeho pohľadu vyživovaciu povinnosť k deťom neplnila vôbec, alebo plnila v neprimeranej výške. Otec podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom dňa 23.01.2017 a terajším návrhom doručeným súdu až 15.01.2019 sa domáha určenia výživného za obdobie od júla 2017 do 31.10.2018, teda za obdobie, kedy prebiehalo rozvodové konanie, v rámci ktorého súd sám vyzýval matku na platenie výživného na maloleté deti. Otec mal v konaní o rozvod manželstva právneho zástupcu, aj súd ustálil, že matka v určitom období výživné na deti neplatila, na čo ju aj vyzýval, preto mal návrh na začatie konania o určenie výživného podať v tom čase. Jeho argument, že sa chcel prioritne s matkou o výživnom mimosúdne dohodnúť, že matka sľubovala, že výživné doplatí, že svojím konaním vyvolávala v ňom i v deťoch psychický stres, že doteraz majú z jej konania deti následky a musia sa podrobovať odbornej terapii psychológom, že matke písal listy, v ktorých ju vyzýval na platenie spoločného úveru, výživného a preposielanie dávok štátu, ktoré neoprávnene poberala a ďalšie dôvody uvedené v návrhu, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Keď si dol otec vedomý, že si matka svoju vyživovaciu povinnosť neplní, mal okrem listov, ktorými ju vyzýval na nápravu, podať návrh na súd, a tak sa domáhať určenia výživného na deti, čo zanedbal a mohol ich ohroziť na výžive bez súdom určeného príspevku na ne zo strany matky, nakoľko v tom čase boli len v jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Jeho prístup k riešeniu tejto otázky nebol zodpovedný a včasný. Otec v rozhodnom období nemal žiadne zdravotné problémy, čo potvrdil v rámci svojej výpovede v tomto konaní, stále sa zdržiaval v mieste svojho bydliska, na každé pojednávanie o rozvod manželstva sa vždy riadne a včas bez problémov dostavil. Nevysvetlil, z akého dôvodu nekonal bez zbytočného odkladu a čo ho viedlo k podaniu návrhu až tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. To, že otec prihliadal na prísľuby
matky, že bude plniť vyživovaciu povinnosť, neznamená, pokiaľ z jej strany k plneniu nedochádzalo, že nebol schopný návrh podať skôr. 19. Dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie výživného na maloleté deti spätne, preto návrh ako nedôvodný zamietol. 20. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v troch vyhotoveniach v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 1,2 CMP/.