Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným v 1. rade E. P., nar. XX. XX. XXXX, T. P. XXX, A. J., v 2. rade C. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, A. J., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, o odstránenie stavieb a vydanie časti nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í v lehote jedného mesiaca odstrániť časti stavby pletivového plota na kovových stĺpikoch, zasahujúcich do pozemku parcely C-KN 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2 a parcely C-KN 107/6, orná pôda vo výmere 73 m2, v katastrálnom území C. A., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru v liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ktorá stavba pletivového plota je v zameraní skutkového stavu oplotenia č. 42/2018, vyhotovený spoločnosťou Geodet Liptov, s.r.o., Ivachnová č. 181, IČO: 44 523 106, vyhotoveným dňa 28. 05. 2018, znázornená červenými čiarami.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í v lehote jedného mesiaca odstrániť z pozemku parcely č. C-KN 96/3, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, studňu, spolu s drevenou stavbou bez súpisného čísla, postavenou nad ňou.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í v lehote jedného mesiaca vydať časti pozemkov parcely C-KN 96/3 vo výmere 244 m2 a parcely C-KN 107/6 vo výmere 22 m2, zapísané v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ktoré bezprostredne susedia s pozemkami parcelné číslo C-KN 103/1, C-KN 103/7, C-KN 104/2 a C-KN 107/1, k. ú. C. A. a ktorých hranice sú v zameraní skutkového stavu oplotenia č. 42/2018 zo dňa 28. 05. 2018 znázornené červenou farbou.

IV. Žalobcovi sa proti žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Na základe písomnej žaloby sa dňa 02. 10. 2017 začalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) konanie, v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovaným a 1. a 2. rade odstránenia stavby pletivového plota na kovových stĺpikoch a odstránenia studne, spolu s drevenou stavbou, postavenou nad ňou, z pozemku parcely C-KN 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2, v katastrálnom území C. A., zapísanom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš (ďalej

len „parcela č. 96/3“). Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. 96/3 a žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely C-KN 103/7, trvalé trávne porasty o výmere 1671 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš (ďalej len „parcela č. 103/7“), ktorá nehnuteľnosť bezprostredne susedí s parcelou č. 96/3. Žalovaní v 1. a 2. rade niekedy v roku 2012, bez súhlasu vlastníka parcela č. 96/3 a v rozpore so stavebnými predpismi, teda neoprávnene, zriadili na tomto pozemku pletivový plot na kovových stĺpikoch, ktorým si fakticky z juhovýchodnej strany predĺžili svoji parcelu č. 103/7 o časť pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V tejto neoprávnene zabratej časti pozemku vybudovali aj studňu a nad ňou drevenú stavbu, ktorá ju chráni. Žalobca sa pokúšal vec vyriešiť dohodou, avšak neúspešne.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe nepopierali, že žalobca je evidovaný ako vlastník parcely č. 96/3, ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 2. rade je vlastníčkou parcely č. 103/7 a nepopierali ani to, že zriadili plot a studňu s prístreškom na spornej časti parcely č. 96/3. Žalovaní však nárok žalobcu neuznali a vzniesli hmotnoprávnu námietku, že žalobca nie je vlastníkom časti parcely 96/3, na ktorej sú zriadené plot a studňa s prístreškom. Poukázali na to, že pozemok vo vlastníctve žalovaných bol pôvodne evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. 99 ako parcela č. 476 pod radovým číslom 4. V roku 1941 boli (zrejme) z tejto parcely, na základe snímku z katastrálnej mapy, vytvorené parcely č. 476/1, 476/2 a 476/3. Parcela č. 476/1 mala, podľa snímky z katastrálnej mapy, juhovýchodnú hranicu v jednej rovine z juhovýchodnou hranicou parciel 476/3 a 475. Pozemok, parcela č. 476/1 bola, podľa zápisnice z 13. 12. 1941, zapísaná na základe skutočnej držby na novú pozemnoknižnú vložku č. 141. Pôvodná výmera parcely 476/1 bola 3429 m2. V roku 1961, na základe geometrického plánu č. 232/61-204-920, bola z nej odčlenená parcela č. 476/3 o výmere 800 m2 a nová výmera parcely 476/1 bola 2629 m2. Aj na tomto geometrickom pláne bola juhovýchodná hranica parcely 476/1 v jednej rovine s juhovýchodnou hranicou parciel 476/3 a 475. Parcela č. 476/1 bola neskôr zakreslená do operátu C-KN ako súčasť parcely 103. Tá mala spoločnú juhovýchodnú s parcelou č. 96. Tento operát bol vytvorený na základe skutočného merania v teréne - technickohospodárskeho mapovania (ďalej aj „THM“), ktoré v katastrálnom území C. A. prebehlo v roku 1982 a hranice boli zamerané tak, ako boli pozemky skutočne užívané. V teréne juhovýchodná hranica pozemnoknižnej parcely č. 476/1, neskôr C-KN parcely 103, bola vyznačená medzou, ktorá existuje doteraz. Žalovaní, a ich právni predchodcovia, držali a užívali záhradu až po túto medzu v dobrej viere v to, že ide o ich vlastníctvo. Takto určenej hranici zodpovedala aj výmera parcely 476/1 pred zápisom ROEP do katastra nehnuteľností pod Z 2445/98, kedy došlo k zmene výmery PKN parcely 476/1 z 2629 m2 na 1710 m2. V tom čase už však právni predchodcovia žalovaných vydržali vlastnícke právo k časti pozemku 96/3, a to až po medzu. V držbe a v užívaní im nikto nebránil, ani ich neobmedzoval, a preto v súlade s a /6 nadobudli k spornej časti pozemku vlastnícke právo, a to najneskôr k 31. 12. 1992.

3. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ žalovaní tvrdia, že sú vlastníkmi spornej časti nehnuteľnosti titulom vydržania, tak nespochybňujú, že oni, prípadne ich neuvedení právni predchodcovia, vstúpili do držby a užívania spornej časti pozemku, ktorá nebola ich vlastníctvom. Skutočnosť, že nimi užívanú časť pozemku parcely č. 96/3 nadobudli vydržaním, však nedokázali a ani dokázať nemôžu, pretože oni, ani žiadni z ich právnych predchodcov, nesplnili žiadny zo zákonom určených predpokladov na vydržanie. Tvrdil, že žalovaní, a ani ich právni predchodcovia, neužívali spornú časť nehnuteľnosti až do času, kedy ju oplotili a postavili na nej studňu. V upresnení návrhu zo dňa 23. 02. 2018 žalobca uviedol, že od roku 1960, a aj v roku 1982, mali pozemky v predmetnom operáte zamerané ako parcela č. 103 a parcela č. 96, jedného užívateľa, ktorým bolo jednotné roľnícke družstvo.

4. Žalovaní v duplike zotrvali na svojom vyjadrení, pričom poukázali na to, že predpokladom vydržania nie je skutočné užívanie, ale držba. To, že sporná časť parcely bola v držbe a v užívaní žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, vyplýva najmä zo zápisu v PKV č. 141 na základe skutočnej držby a z technickohospodárskeho mapovania, vykonaného takisto podľa skutočného užívania. To, že sporná časť parcele 96/3 bola v užívaní jednotného roľníckeho družstva nič nemení na tom, že bola v držbe žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Žalovaní, ako členovia družstva, vložili do družstevného užívania spornú časť parcely č. 96/3, ktorú družstvo evidovalo na ich právnych predchodcov.

5. Podaním zo dňa 27. 06. 2018 žalobca „upresnil“ žalobný petit tak, že žiadal uložiť povinnosť žalovaným odstrániť časť stavby pletivového plota a studňu, spolu s drevenou stavbou, bez súpisného čísla, ktoré

zasahujú do pozemkov parcely č. 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2 a parcely č. CKN 107/6, orná pôda o výmere 73 m2) (ďalej „parcela č. 107/6“) v katastrálnom území C. A., zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ktorá stavba pletivového plota bola v zameraní skutkového stavu oplotenia č. 42/2018, vyhotovený spoločnosťou Geodet - Liptov, s.r.o. dňa 28. 05. 2018, znázornená červenou čiarou. Ďalším podaním zo dňa 27. 09. 2018 žalobca zmenil žalobu tak, že popri odstránení časti stavby pletivového plota a studne z parcely č. 96/3 a parcely č. 107/6 sa domáha aj vydania časti nehnuteľnosti pozemkov parcely č. 96/3 a č. 107/6, k. ú. C. A., zapísané na LV č. XXX, v celkovej výmere 266 m2 tak, ako tento zásah je znázornený v zameraní skutkového stavu oplotenia, vyhotoveného spoločnosťou Geodet - Liptov, s.r.o. dňa 28. 05. 2018, červenou čiarou (ďalej aj „sporná časť pozemku“). O zmene žaloby rozhodol súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 27. 09. 2018.

6. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, označené stranami, s výnimkou znaleckého dokazovania na preskúmanie správnosti priebehu hranice, navrhnutého žalovanými na pojednávaní dňa 23. 07. 2019.

7. Podľa (ďalej len „Obč. zák.“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Podľa § 132 Obč. zák. (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

9. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák. (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

11. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ako výlučný vlastník parcely č. 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2 a parcely č. 107/6, orná pôda o výmere 73 m2. Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 20. 10. 2016. Podľa výpovede žalobcu, nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky W. H., pričom pred ňou tieto pozemky užívala jeho stará matka P. G. a jej rodičia. Žalovaná v 2. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. 103/7, trvalé trávne porasty o výmere 1671 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálneho územia C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš. Sporný pozemok nadobudla od svojej matky darovacou zmluvou zo dňa 19. 04. 2012. Podľa výpovede žalovanej v 2. rade, predtým tento pozemok užívali G. - jej starí rodičia z otcovej strany.

12. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade vybudovali pletivové oplotenie, ktoré zasahuje do parcely č. 96/3 v rozsahu 244 m2 a do parcely č. 107/6 v rozsahu 22 m2 tak, ako je to zakreslené v zameraní skutkového stavu oplotenia, vypracovaného Geodet - Liptov, s.r.o. dňa 27. 09. 2016, červenou čiarou (ďalej len „Zameranie oplotenia“). Takisto žalovaní nespochybnili tvrdenie žalobcu, že na spornej časti pozemku vybudovali studňu s drevenou stavbou bez súpisného čísla. Medzi stranami bol však od začiatku sporný priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami č. 96/3 a 107/6, vlastnícky patriacimi žalobcovi a parcelou č. 103/7, vlastnícky patriacou žalovanej v 2. rade s tým, že žalovaní zároveň tvrdili, že vlastníctvo k zabratej časti pozemku z parcely č. 96/3 a 107/6 nadobudli vydržaním.

13. Nakoľko hranica medzi susediacimi pozemkami bola sporná, súd na návrh strán uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 29. 11. 2018, prerušil konanie podľa (ďalej len „“) s tým, že stranám sporu bolo umožnené obrátiť sa na Okresný úrad,

katastrálny odbor Liptovský Mikuláš so žiadosťou o prešetrenie priebehu hranice. O pokračovaní v konaní súd rozhodol na návrh žalobcu, uznesením zo dňa 10. 06. 2019.

14. Ohliadkou, vykonanou na mieste samom dňa 17. 10. 2018, a výsluchom svedkov W. H., D. G., I. G., D.F. P., T. P., L. T., I. Z., E. J., L. G., C. P. I. L. C., ako aj výsluchom žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vybudoval medzi parcelami č. 103/7 a 103/1 (zakreslenými v Zameraní oplotenia) v dvoch etapách. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že tento plot (po medzu) postavil pred 30-mi rokmi s nebohým otcom žalovanej v 2. rade, čo potvrdil aj svedok C. P.. Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplýva, že o užívanie parcele č. 103/7 požiadala ako členka družstva asi v roku 1983, pôvodne ako záhumienok, ale nevedela uviesť, kedy jej pozemok bol pridelený. Nakoľko podľa tvrdenia žalovaných bol plot zo severnej strany postavený kvôli tomu, aby zabránili prechodu domácej hydiny, možno predpokladať, že plot zo severnej strany bol postavený po roku 1983. Nepochybne sa jedná o plot vybudovaný dávnejšie, o čom svedčí to, že stĺpiky, aj pletivo, sú zhrdzavené. Oplotenie spornej časti pozemku vybudoval žalovaný v 1. rade, ale v konaní nebolo preukázané, kedy presne k tomu došlo. Podľa výpovede žalovaného v 1. rade, oplotenie vybudoval v roku 2009, pričom podľa výpovedí svedkov I. G., D. P., T. P., L. T., I. Z., E. J. I. L. C. sporná časť plota bola zhotovená pred dvoma až šiestimi rokmi. Na spornej časti pozemku žalovaní vybudovali studňu s prístreškom.

15. Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru, vypracovanej na základe žiadosti strán sporu o prešetrenie priebehu hranice vyplýva, že súčasná hranica medzi parcelou žalovanej č. 103/7 a parcelami žalobcu č. 96/3 a 107/6, bola zakreslená na základe nového THM, ktoré prebehlo v roku 1981 - 1984. Následne sa vykonalo samotné zameranie za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb. Hranice pozemkov, resp. lomové body, boli zamerané podľa skutočného užívania. Hranicu parcely, v tom čase C-KN č. 96, overil účastník THM p. U. dňa 30. 07. 1989, v dôsledku čoho v protokole bolo uvedené, že sporné hranice medzi pozemkami neboli. Lomové body parcely C-KN 103 boli očíslované podľa smernice, pričom užívateľom tejto nehnuteľnosti bolo PD Liptovské Hole Kvačany. Ani hranice tohto pozemku neboli sporné. V záverečnom protokole THM zo dňa 10. 12. 1982 bolo preto uvedené, že všetci zúčastnení zástupcovia poľnohospodárskych závodov a vlastníci s hranicami súhlasili a operát THM v k. ú. C. A. sa dňa 28. 09. 1984 vyhlásil za platný a bol následne prevzatý do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, preto po prešetrení dospel k záveru, že hranice uvedených parciel boli zakreslené v súlade so schváleným THM.

16. Vzhľadom na uvedené stanovisko katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš, mal súd preukázaný priebeh hranice medzi parcelami č. 103/7 a parcelami 96/3 a 107/6, k. ú. C. A., takže žalovaní v 1. a 2. rade nepochybne vybudovaním časti plota a postavením studne zasiahli do pozemku parcela č. 96/3 a 107/6 tak, ako je to vyznačené červenou farbou v Zameraní oplotenia.

17. Vzhľadom na vznesenú hmotnoprávnu námietku súd skúmal, či žalovaní v 1. a 2. rade, prípadne ich právni predchodcovia nadobudli k spornej časti pozemku vlastníctvo vydržaním. Vypočutím svedkov na ohliadke dňa 17. 10. 2018 bolo nesporne zistené, že pozemok, ktorý v súčasnom období vlastnícky patrí žalobcovi, v minulosti užíval p. U.. Aj keď výpovede svedkov sa líšili v označení hranice, po ktorú p. U. pozemok užíval, z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 06. 2019 vyplýva, že práve p. U. potvrdil dňa 30. 07. 1982 lomové body medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom. V tom čase spornú časť pozemku užívalo Poľnohospodárske družstvo Kvačany, ktoré takisto potvrdilo lomové body priebehu hranice v rámci THM. Svedkovia potvrdili, že „medza“, ktorá mala oddeľovať parcely (teraz vlastnícky patriace žalobcovi a žalovanej v 2. rade), bola zarastená krovinami - podľa svedkyne L. C., do šírky 4 metrov. Takisto svedok C. P. potvrdil, že keď pomáhal žalovanému v 1. rade stavať plot na severnej časti, medza bola zarastená vŕbami, ktoré neskôr žalovaný v 1. rade vyrúbal. Aj svedkyňa L. C. uviedla, že žalovaní užívali plot po „kriaky“ s tým, že v tom čase plot končil „hradzavými stĺpikmi“ - časťou plota, ktorý žalovaný v 2 rade vybudoval po roku 1983. Sám žalovaný v 1. rade pritom vo výpovedi zo dňa 27. 09. 2018 uviedol, že medza, podľa neho „patrí obci a nie žalobcovi“ a svedok D. P. uviedol, že táto medza v minulosti slúžila na odvádzanie vody z pozemkov. Vzhľadom na uvedené výpovede žalovaného v 1. rade a svedkov mal súd preukázané, že po založení poľnohospodárskeho družstva pozemky neboli oplotené, užívalo ich družstvo v celosti. Pred založením poľnohospodárskeho družstva uvedená hranica pozemkov nemohla končiť na hranici medze v mieste, kde sa zvažuje dole, ale vyššie, pretože medza rozdeľovala intravilán a extravilán obce a slúžila na odvádzanie vody z týchto pozemkov, nakoľko sa jedná o svahovitý terén. Žalovaní vyhotovili najskôr

plot zo severnej strany, ktorý končil nad medzou, ktorá tvorila prirodzenú hranicu medzi intravilánom a extravilánom obce. Neskôr (pred 2 - 6 rokmi) žalovaný v 1. rade vyrúbal kroviny, ktorými bol vrch medze zarastený a následne túto časť pozemku oplotil a vybudoval studňu. Pokiaľ žalovaní odôvodňovali vybudovanie oplotenia spornej časti pozemku výmerou PKV parcely 476/1, súd poukazuje na to, že, žalovaní odvolávali na pozemnoknižnú výmeru pozemku, súd poukazuje na to, že Pozemková kniha nikdy neručila za výmeru pozemkov. Skutočnosť, že žalovaní si boli vedomí toho, že hranica pozemkov je sporná, potvrdzuje aj geometrický plán zo dňa 10. 03. 2009, ktorý na žiadosť žalovaných vypracoval Ľ.K. Z.. Vzhľadom na právnu úpravu ust. § 134 Obč. zák., žalovaní nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornej časti pozemku vydržaním do 31. 12. 1992 a ani neskôr.

18. Vzhľadom na uvedené zistenia, s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu, upravenú v , súd neprihliadol na návrh žalovaných, predložený na poslednom pojednávaní, ktorým žiadali odročiť pojednávanie za účelom vypracovania geometrického plánu na preskúmanie správnosti priebehu hranice. Žalovaní už vo vyjadrení k žalobe namietali priebeh hranice, keď tvrdili, že hranica medzi pozemkom patriacim žalobcovi a pozemkom žalovanej v 2. rade, bola v minulosti „v jeden rovine“. Za účelom prešetrenia priebehu hranice súd dňa 29. 11. 2018 prerušil konanie, pričom katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš žalovanej zaslal odpoveď listom zo dňa 05. 06. 2019. Pokiaľ sa žalovaní s týmto stanoviskom nestotožnili, mali dostatočný časový priestor na predloženie súkromného geometrického plánu v zmysle .

19. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že oceľové stĺpiky, na ktoré je upevnené pletivo, sú spojené so zemou tým spôsobom, že sú pevne zakopané do zemného podkladu a spevnené kameňmi. Jedná sa potom o stavbu, ktorá spĺňa požiadavku, ustanovenú v § 43 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, t. j. spojenie so zemou pevným základom. Stavbou je takisto aj studňa, vybudovaná žalovanými na spornej časti pozemku.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia mal súd preukázanú dôvodnosť žaloby. Žalovaní vybudovali na pozemku, patriacom žalovanému, oplotenie v časti, vyznačenej červenou farbou v Zameraní oplotenia a na tejto zabratej časti pozemku vybudovali studňu. Tým neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, a preto súd v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Obč. zák. uložil žalovaným povinnosť vydať žalobcovi zabratú časť pozemku. Nakoľko oplotenie, vyznačené v Zameraní oplotenia červenou farbou, je stavbou a stavbou je aj studňa, vybudovaná na pozemku žalobcu, súd v súlade s ustanovením § 135c ods. 1 Obč. zák. uložil žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť tieto stavby.

21. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Vzhľadom na povinnosť, uloženú týmto rozsudkom, súd poskytol žalovaným lehotu jedného mesiaca, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby žalovaní odstránili plot, aj studňu.

23. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu v zmysle citovanej právnej úpravy súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.