Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/379/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu v 1. rade: J.. J. V., s pobytom XXX XX R. XXX a žalobcu v 2. rade: Q. V., s pobytom V. XX, A., zastúpeného žalobcom v 1. rade, proti žalovanému: P. V., s pobytom A. XX, A., zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a zaplatenie 2 329,73 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd návrhy žalobcov na prerušenie konania zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01.06.2015, doplnenou a opravenou dňa 05.04.2016, sa žalobcovia domáhali, aby súd (1a) určil neplatnosť kúpnej zmluvy o predaji garáži súp. č. 7043 na Nábr. Arm. Genn L. Svobodu 56 v Bratislave zo dňa 30.04.2012 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným (ďalej len „kúpna zmluva“), alternatívne (1b) určil, že predmetná kúpna zmluva je nájomnou zmluvou na dobu 5 rokov a zároveň (2), aby zaviazal žalovaného a zaplatenie sumy 2 329,73 eura žalobcovi v 1. rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15.11.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril žalobca v 2. rade na základe požiadavky žalovaného a žalobcu v 1. rade z dôvodu spoločného podnikania žalobcu v 1. rade so žalovaným. Jednalo sa o garáž na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svododu v Bratislave, ktorú žalobca v 2. rade poskytol žalobcovi v 1. rade a žalovanému pre potreby uskladnenia tovaru pre spoločnosť AArix.eu, s.r.o na dobu 5 rokov, pričom zo strany žalobcu v 2. rade sa nejednalo o vôľu nehnuteľnosť predať žalovanému. Garáž by pri predaji mala hodnotu 5 000 až 7 000,- eur a nájom mal cenu 200 až 300,- eur. Žalobcovia poukázali na nedostatok vôle žalobcu v 2. rade a žalovaného pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom v kúpnej zmluve uvedená cena 300,- eur nebola nikdy uhradená žalobcovi v 2. rade. Taktiež kľúč od nehnuteľnosti nebol žalovanému odovzdaný, pričom nehnuteľnosť užíval výlučne nepretržite žalobca v 1. rade. Žalobca v 2. rade poukázal na to, že žalovaný je zapísaný na LV č. 7930 ako vlastník garáže na základe neplatného, resp. simulovaného právneho úkonu, pričom súdne rozhodnutie je jediný spôsob na odstránenie tejto spornosti a opätovné zapísanie žalobcu v 2. rade ako vlastníka garáže, čím podľa neho bol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. určení že predmetná zmluva je nájomnou zmluvou. Žalovaný bol žalobcom v 1. rade vyzvaný na vrátenie garáže, avšak bezvýsledne. Žalobcovia uviedli, že žalobca v 2. rade bol ochotný poskytnúť svoje vlastníctvo - predmetnú garáž, na žiadosť svojho otca - žalobcu v 1. rade pre účely podnikania žalobcu v 1. rade so žalovaným. Žalovanému bolo vysvetlené, že išlo len o dočasné

poskytnutie priestorov na rozbehnutie podnikania, pričom o 5 rokov malo byť vlastníctvo ku garáži spätne prevedené. Žalobca v 1. rade a žalovaný sa dohodli, že vzhľadom na činnosť žalobcu v 1. rade spočívajúcu v zabezpečení právnych podkladov na vznik spoločnosti, zabezpečenie predajného sortimentu od zahraničných partnerov, vytvorenie obchodných kontaktov, mu žalovaný bude uhrádzať polovicu zisku spoločnosti. Od roku 2013 však chcel žalovaný vyplácať už len 40 % zisku spoločnosti, pričom žalovaný žalobcovi v 1. rade nevyplatil sumu ani za vykonané práce a ani hotové výdavky. Žalobca v 1. rade nie je ani spoločníkom spoločnosti AArix.eur, s.r.o., ani nemá pracovnú zmluvu s touto spoločnosťou.

3. Žalovaný považoval žalobu žalobcov za v celom rozsahu nedôvodnú. Odmietol existenciu nájomnej zmluvy, vrátenie požadovaných plnení od roku 2012 v súvislosti so spoločnosťou AArix.eu, s.r.o., taktiež odmietol svoju hmotnoprávnu aj procesnoprávnu legitimitu a namietol premlčanie určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

4. Súd nariadil na prejednanie veci na deň 23.07.2019 pojednávanie, na ktoré mali strany sporu predvolania vykázané riadne a včas. Žalobca v 1. rade, ktorý zastupuje aj žalobcu v 2. rade, podaním zo dňa 22.07.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu poruchy motorov na jeho jachte a nemožnosti dostaviť sa do Bratislavy a zároveň požiadal o odročenie pojednávania na jeseň roku 2019, avšak súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, čo mu súd mailom zo dňa 23.07.2019 aj oznámil. Súd preto podľa (ďalej len „“) pojednával v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade.

5. Žalovaný k veci samej ešte uviedol, že žaloba žalobcov nemá žiadny vecný základ, keďže žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy. Uviedol, že účinky kúpnej zmluvy nastali zápisom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný potvrdil, že žalobcovia a žalovaný podnikali, resp. začali podnikať v oblasti nesmrtiacich zbraní a žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti AArix.eu, s.r.o., pričom žalobcovia, resp. jeden z nich bol akýmsi tichým spoločníkom. Ohľadom vkladov do spoločnosti, žalovaný namietal, že by žalobcovia do spoločnosti vniesli akýkoľvek finančný alebo vecný vklad. Žalovaný si nespomínal na žiadne dlhy voči žalobcom, pričom kúpna cena za garáž bola uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.

6. Keďže žalovaný nemal na predmetnom pojednávaní ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a súd po jeho záverečnom vyjadrení nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa vyhlásil dokazovanie za skočené a podľa vyhlásil tento rozsudok.

7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: kúpnej zmluvy, výpisu z LV č. 7930, prísľubu/súhlasu k užívaniu pozemku zo dňa 12.06.2012, výziev zo dňa 22.01.2014, 27.02.2014 a 29.03.2016 na vrátenie garáže, dohodnutých podmienok spolupráce zo dňa 10.06.2013, zoznamu potrebných prác, záznamu zo dňa 30.05.2013, záznamu o transporte materiálu zo dňa 06.06.2013, úhrady hotovostných platieb zo dňa 14.01.2014, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

8. Žalobca v 2. rade a žalovaný dňa 30.04.2012 v písomnej forme uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu v 2. rade ako predávajúceho a vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec BA - m.č. Staré Mesto, Okres Bratislava I, evidovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava na liste vlastníctva č. 7930 ako garáž nachádzajúca sa na pozemku s parc. č. 2000/111, druh stavby 7 - samostatne stojaca garáž (ďalej len „garáž“) previesť vlastnícke právo k tejto garáži na žalovaného a na druhej strane záväzok žalovaného ako kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za garáž v sume 300,- eur. Z kúpnej zmluvy ďalej vyplývalo, že predmetom kúpnej zmluvy nebol prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom garáž stojí. Záväzok žalovaného splatiť kúpnu cenu bol splatný v deň podpisu kúpnej zmluvy (v hotovosti), pričom následne mal žalobca v 2. rade zabezpečiť podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva ku garáži v prospech žalovaného, avšak splnomocnený na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol aj žalovaný. Podľa kúpnej zmluvy návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal byť podpísaný oboma zmluvnými stranami. Zároveň obe zmluvné strany vyhlásili, že kúpna zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, pričom k jej uzatvoreniu nedošlo v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 7930 vyplývalo, že po uzatvorení kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech žalovaného a žalobca v 1. rade listom zo dňa 12.06.2012 udelil žalovanému súhlas na používanie časti pozemku, na ktorom stojí garáž a je vo vlastníctve majiteľov bytov v nehnuteľnosti Nábr. arm. gen.L.Svobodu 56, Bratislava.

10. Spoločnosť AArix.eu, s.r.o., IČO: 46 945 504 vznikla ku dňu 10.01.2013 (t.j. deň zápisu spoločnosti do obchodného registra), pričom jej jediným zakladateľom a spoločníkom bol Ing. Q. V. a až od XX.XX.XXXX bol jediným spoločníkom a konateľom žalovaný.

11. Zo zoznamu potrebných prác zo dňa 01.02.2013, predloženého žalobcami, vyplývali úlohy pre „J.“

- žalobcu v 1. rade vo vzťahu spoločnosti AArix.eu, s.r.o. s určením rozsahu počtu hodín na jednotlivé úlohy, pričom na tomto zozname potrebných práca absentoval podpis akejkoľvek osoby, hlavne osoby oprávnenej konať za spoločnosť AArix.eu, s.r.o., ktorá by zoznam potrebných prác, ich dôvodnosť, rozsah a podobne, potvrdila.

12. Zo záznamu spísaného dňa 30.05.2013 osobou s priezviskom „V.“, teda buď žalobcom v 1. alebo 2. rade vyplývalo, že osoba s označením „V.“ a M. (zrejme žalovaný) skontrolovali materiál uložený v byte na ulici Nábr. arm. gen.L.Svobodu 56, Bratislava a v predmetnej garáži, pričom M. (zrejme žalovaný) chcel, aby bol všetok tento materiál uložený v garáži na Čmelíkovej 8547. Následne sa mala spraviť inventúra a evidencia materiálu v účtovníctve. Na predmetnom zázname opäť absentoval podpis žalovaného, ktorým by bolo možné stotožniť zapísané skutočnosti s jeho skutočnou, resp. aspoň deklarovanou vôlou.

13. Zo záznamu zo dňa 06.06.2013 spísaného žalobcom v 1. rade vyplývalo, že v uvedený deň bol vykonaný transport materiálu podľa požiadavky žalovaného („M.“) do garáže na Čmelíkovej 8547 v Bratislave. Aj v tomto prípade absentuje akýkoľvek podpis žalovaného.

14. Žalobca v 1. rade listom zo dňa 14.01.2014 požiadal žalovaného ako konateľa spoločnosti AArix.eu, s.r.o. o úhradu hotovostných platieb realizovaných žalobcom v 1. rade v prospech tejto spoločnosti dňa 31.05.2013 v sume 801,70 eura a dňa 24.10.2013 v sume 1 528,03 eura, pričom samotná realizácia uvedených platieb, ako aj dôvod ich realizácie, neboli žalobcami žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázané.

15. Následne výzvami zo dňa 22.01.2014, 27.02.2014 a 29.03.2016 vyzval žalobca v 1. rade žalovaného na vrátenie predmetnej garáže, čo odôvodnil tým, že zabezpečil žalovanému istinu na spoločné podnikanie v oblasti nesmrtiacich zbraní v podobe poskytnutej garáže syna žalobcu v 1. rade, ktorej hodnota mala byť cca 7 000,- eur. Okrem toho uviedol, že od júla 2013 prestali so spoločnými aktivitami a to i napriek prísľubu 40 % zo zisku, resp. dohody zamestnania žalobcu v 1. rade v spoločnosti AArix.eu, s.r.o.. Zároveň žalobca v 1. rade konštatoval, že dohodnutá kúpna cena garáže nebola žalovaným uhradená. Skutočnosti uvedené v týchto výzvach, t.j. dohoda o podiele zo zisku, výška hodnoty garáže alebo dohoda o zamestnaní, však neboli žalobcami žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázané

16. Žalovaný potvrdil, že žalobcovia so žalovaným začali spoločne podnikať v oblasti nesmrtiacich zbraní, pričom žalobca v 1. rade bol skôr akýmsi tichým spoločníkom, avšak žiaden z nich nevložil do spoločnosti žiaden vklad s tým, že kúpnu cenu za garáž žalovaný uhradil pri podpise zmluvy.

17. V zmysle vyššie uvedeného súd považoval za nesporné a preukázané, že na základe písomnej kúpnej zmluvy žalobca v 2. rade previedol na žalovaného vlastnícke právo ku garáži za kúpnu cenu 300,- eur, ktorú žalovaný pri podpise tejto zmluvy uhradil (čo vyplýva aj zo samotného znenia kúpnej zmluvy, keďže bez úhrady kúpnej ceny žalovaným v deň podpisu kúpnej zmluvy by zrejme nedošlo k následnému podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý navyše musel byť podľa kúpnej zmluvy podpísaný oboma zmluvnými stranami, teda aj žalobcom v 2. rade, ktorý by zrejme takýto návrh nepodpísal, ak by neprijal od žalovaného kúpnu cenu za garáž), pričom žalovaný je ako vlastník tejto garáže evidovaný aj na liste vlastníctva č. 7930, na základe čoho mal súd za to, že došlo splneniu k záväzkov vyplývajúcich z predmetnej kúpnej zmluvy.

18. Zároveň bolo nesporné, že až podanou žalobou žalobcovia namietli neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodu absencie skutočnej vôle žalobcu v 2. rade a žalovaného na uzatvorenie takejto zmluvy, resp.

žiadali určiť, že predmetná kúpna zmluva predstavovala simulovaný právny úkon s tým, že v skutočnosti išlo o nájomnú zmluvu s nájomnou dobou 5 rokov.

19. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Podľa ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

22. Na platnosť právneho úkonu vyžaduje a splnenie určitých predpokladov, pričom ustanovenie kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav, a preto ak je daná vôľa konajúcej osoby, na platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Právny úkon bol urobený vážne, ak vôľa skutočne smerovala k urobeniu právneho úkonu. Aj s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, právny úkon nie je urobený vážne, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúca osoba nechcela svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Voľa, ktorá nie je vážna, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný (neexistujúci) právny úkon. O neplatnosti dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) pre absenciu vážnosti vôle spočívajúcej v simulácii možno hovoriť len vtedy, ak vôľu urobiť právny úkonu (uzatvoriť zmluvu) nemá ani jedna zo zmluvných strán. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, a preto ak je táto skutočnosť sporná, musí súd pri vyvodzovaní záveru o existencii alebo neexistencii vážnej vôle prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu a tie posúdiť z hľadiska vzájomnej súvislosti.

23. V danom prípade žalobcovia nepreukázali, že prejavená vôľa čo i len jednej zo zmluvných strán, predstavujúca obsah kúpnej zmluvy, nebola vážna. Z písomnej kúpnej zmluvy totiž nesporne vyplývala vôľa žalobcu v 2. ako výlučného vlastníka garáže previesť toto jeho vlastnícke právo na žalovaného za kúpnu cenu 300,- eur, navyše obe zmluvné strany v samotnej kúpnej zmluve vylúčili, že by ich prejavené vôle neboli vážne. Aj následné správanie sa zmluvných strán (t.j. podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, zaplatenie kúpnej ceny alebo súhlas s užívaním pozemku, na ktorom stála garáž) preukazovalo, že vôľa zmluvných strán bola vážna, keďže obe zmluvné strany si splnili všetky vzájomné záväzky z tejto kúpnej zmluvy (v súlade s jej obsahom), a teda s odkazom na bol súd toho názoru, že nebol daný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúci v absencií vážnej vôle oboch zmluvných strán.

24. Ustanovenie rieši prípad zastretého právneho úkonu z dôvodu simulácie (vedomej nezhode vôle a prejavu). Platí, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu absencie skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon, a preto platí disimulovaný právny úkon, ak teda zodpovedá vôli účastníkov a spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Zároveň platí, že simulovaný právny úkon môže vyvolávať dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu považoval za nezastretý úkon. Voči takému účastníkovi sa nemožno dovolať neplatnosti zastretého právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje druhého účastníka úkonu, resp. ostatných účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.

25. V tejto súvislosti musel súd opäť skonštatovať, že žalobcovia nepreukázali, že by kúpna zmluva nebola prejavom skutočnej vôle zmluvných strán, a teda že predstavovala iba simulovaný dvojstranný právny úkon, ktorým mal byť zastretý iný - skutočný disimulovaný dvojstranný právny úkon - nájomná zmluva. Žalobcovia žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázali tvrdené skutočnosti o tom, že garáž bola žalovanému len poskytnutá (myslené daná do užívania - prenájmu) pre potreby uskladnenia tovar

pre spoločnosť AArix.eu, s.r.o. na dobu 5 rokov, keďže spoločnosť AArix.eu, s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ešte neexistovala, pričom ani samotný žalovaný túto spoločnosť nezakladal a tým pádom nemožno uvažovať ani o istej forme „vkladu“ nehnuteľného majetku do spoločnosti podľa príslušných ustanovení . Ani argument žalobcov spočívajúci v tom, že kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve predstavovala vzhľadom na svoju hodnotu (300,- eur) cenu prenájmu nepovažoval súd za dôvodný, keďže žalobcovia opäť nepreukázali žiadnym dôkazným prostriedkom, že ceny prenájmu takýchto nehnuteľností sa pohybovali v rozmedzí 200,- až 300,- eur, rovnako tiež, že ceny obdobných nehnuteľností sa v rozhodnom čase pohybovali medzi 5 000,- eur až 7 000,- eur. Taktiež nepreukázané zo strany žalobcov boli aj tvrdenia, že predmet prevodu - garáž, žalovaný nikdy neprevzal a že ju doposiaľ užíval žalobca v 1. rade. Ak by súd aj prisvedčil uvedenej argumentácii, nebol by dôvod kúpnu zmluvu posúdiť ako nájomnú zmluvu, keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcov, uvedenú nehnuteľnosť neužíval, teda nedošlo by k naplneniu pojmových znakom nájomnej zmluvy.

26. Prípadom podobným simulácii je vykonanie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou. Na rozdiel od simulovaného právneho úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral, no v skutočnosti ho urobiť vôbec nechcel, v prípade mentálnej rezervácie ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň časť niektorých následkov. Na vnútornú výhradu sa však pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada a takýto právny úkon je platný, a preto aj keby súd pripustil, že žalobca v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal s vnútornou výhradou v zmysle ktorej nechcel spôsobiť následky kúpnej zmluvy, nemalo by to na platnosť kúpnej zmluvy žiadny vplyv. Navyše z konania žalobcu v 2. rade po uzatvorení kúpnej zmluvy nevyplývalo, že by nechcel spôsobiť následky uzavretej kúpnej zmluvy, teda previesť vlastnícke právo ku garáži v prospech žalovaného.

27. upravuje aj tzv. konverziu neplatného úkonu (), ktorej podstata spočíva v tom, že právny úkon, ktorý je neplatný, ale vyhovujúci náležitostiam iného právneho úkonu, vyvoláva rovnaké alebo podobné účinky tohto iného právneho úkonu. V takom prípade sa tento druhý právny úkon považuje za platný, ak podľa objektívneho výkladu možno mať za to, že sa tým vyhovie vôli strán, ako keby sa predmetnému neplatnému právnemu úkonu nepriznal vôbec žiadny účinok. Takúto konverziu však nemôžu vykonať samotné zmluvné strany ale iba súd. Predpokladom použitia konverzie neplatného právneho úkonu je, že súd pri jeho výklade dospeje k jeho neplatnosti, pričom iný právny úkon má rovnaký alebo obdobný hospodársky účel a nie je v rozpore s vôľou zmluvných strán.

28. Na použitie konverzie neplatného právneho úkonu podľa však neboli splnené predpoklady, keďže súd výkladom kúpnej zmluvy nedospel k jej neplatnosti, a to ani z jedného zákonom uvedeného dôvodu ( až 40 ), na základe čoho súd nemohol ďalej uvažovať, či by iný právny úkon sledoval rovnaký alebo obdobný hospodársky účel ako táto kúpna zmluva, ktorý by nebol v rozpore s vôľou zmluvných strán, napr. s nájomnou zmluvou. Ak by súd uvažoval v intenciách, že prevod vlastníckeho práva ku garáži v prospech žalovaného súvisel s vôľou žalobcov podieľať sa na podnikaní žalovaného, napr. formou tichého spoločníka, predmetná kúpna zmluva by nespĺňala zákonom ustanovené náležitosti zmluvy o tichom spoločenstve podľa a nasl. , keďže z kúpnej zmluvy nevyplývala vôľa žalobcu v 2. rade poskytnúť žalovanému vklad za súčasnej povinnosti žalovanému platiť mu časť zo zisku ale za súčasnej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zároveň by nebola splnená ani ďalšia zákonná požiadavka týkajúca sa charakteru zmluvných strán, pretože z kúpnej zmluvy nevyplývalo, že by ju žalovaný uzatváral ako podnikateľ (podľa ), pričom konateľom a spoločníkom v spoločnosti AArix.eu, s.r.o. sa stal až dňa 15.02.2013. Okrem toho práve táto spoločnosť by mala byť zmluvou stranou takejto zmluvy. Tá však v čase jej uzatvorenia ešte neexistovala. Navyše podieľať sa na podnikaní žalovaného, resp. spoločnosti AArix.eu, s.r.o., sa chcel žalobca v 1. rade, avšak kúpnu zmluvu uzatvoril žalobca v 2. rade.

29. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu žalobcu v časti o určenie ako nedôvodnú zamietol, pretože na základe vykonaného dokazovania súd nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, už vôbec nie absenciu vážnej vôle podľa , a teda kúpnu zmluvu považoval za platnú, na základe čoho nepripadala do úvahy, aby takáto platná kúpna zmluva bola posúdená ako nájomná zmluva alebo ako zmluva o tichom spoločenstva. Vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku nemal súd z vykonaného dokazovania preukázaný jeho skutkový a právny základ, a preto aj v tejto časti považoval žalobu za bezdôvodnú.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

32. Podľa súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

33. Podľa ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

34. Podľa § 164 Cs.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

35. Žalobcovia niekoľkokrát počas konania navrhli, aby súd konanie prerušil a to z dôvodu, že žalobca v 1. rade je mimo územia SR, konkrétne na hraniciach so Srbskom, kde vykonával zabezpečovacie práce (bližšie nešpecifikované), neskôr z dôvodu, že sa rozhoduje o legitimácii správcu konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade a následne aj z dôvodu mozgovej porážky advokátky žalovaných.

36. v ustanoveniach až 164 upravuje niekoľko dôvodov obligatórneho a fakultatívneho prerušenia konania, pričom ani jeden zo žalobcov deklarovaných dôvodov nepredstavoval dôvod na prerušenie konania podľa až 164 , keďže rozhodnutie súdu nezáviselo od otázky, ktorú súd nebol oprávnený v tomto konaní riešiť ( ), rovnako tiež súd nedospel k záveru, že sú splnené podmienky konanie o súlade právnych predpisov ( ), taktiež súd nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania ( ), zároveň nešlo o prípad, kedy by strany sporu zhodne navrhli prerušenie konania alebo odročenie pojednávania ( ) a v konečnom dôsledku ani neprebiehalo iné súdne alebo správne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mala význam v tomto súdnom konaní ( ). Skutočnosť, že sa žalobca v 1. rade nachádza mimo územia SR nepredstavuje prekážku v konaní, keďže každá strana sporu sa môže podľa ods. nechať zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, pričom takto zvolený zástupca je podľa oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu. Zároveň súd považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca v 1. rade si aj zvolil na zastupovanie advokátku JUDr. Petronelu Kaveckou, ktorá bola v zmysle vyššie uvedeného oprávnená na všetky úkony tak ako samotný žalobca v 1. rade. Skutočnosť, že jeho advokátka utrpela mozgovú príhodu (júl 2017), čo považoval za jeden z dôvodov pre prerušenie konania, taktiež nezakladalo takú prekážku, ktorá by si vynútila prerušenie konania, keďže žalobca v 1. rade si mohol zvoliť iného zástupca, resp. advokáta. Navyše samotná JUDr. Petronela Kavecká súdu oznámila, že sa nevie so žalobcom v 1. rade skontaktovať, keďže nereaguje na jej požiadavky a preto vypovedala plnú moc na zastupovanie. Ani v poslednom dôvode na prerušenie konania spočívajúcom v rozhodovaní o legitimácii správcu konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania, keďže žalobca v 1. rade vôbec nezdôvodnil v čom by bolo takéto prerušenie konania a vyčkanie na rozhodnutie o predmetnej otázky významné pre tunajšie súdne konanie.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhy žalobcov na prerušenie konania nepovažoval za dôvodné a zamietol ich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.