Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-16-2019.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 84105 Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému: Ľ. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Ž., Š. K. Y., o zaplatenie 663,88 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu banská Bystrica dňa 28.10.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania platobného rozkazu podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“), ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 663,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobu podáva v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 19.04.2005. Na základe zmluvy ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle zmluvy, stal sa jeho dlh splatným dňom 25.06.2005. Žalovaného vyzýval na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms správ alebo e-mailov. Žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Napokon žalobca uviedol, že si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz spis. zn. 12Up/924/2018 zo dňa 06.12.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 eur od 26.06.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 124,24 eur. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a keďže žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. § 10 ods. 1 ZoUK zo dňa 10.01.2019 podaním zo dňa 21.01.2019 navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil podľa ust. § 10 ods. 3 ZoUK vec listom zo dňa 28.01.2019 Okresnému súdu Žilina (ďalej len ako „súd“) ako súdu príslušnému podľa CSP. 4. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.
5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 23.07.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.07.2019. 8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam (postačujúcim pre rozhodnutie vo veci samej), pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 9. Dňa 19.04.2005 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu 20.000,- Sk žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu poplatok vo výške 5.200,- Sk, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 25.200,- Sk, a to v 2 mesačných splátkach vo výške 12.600,- Sk počnúc dňom 20.05.2005. Žalovaný zároveň svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie finančnej hotovosti v sume 20.000,- Sk dňa 19.04.2005. 10. Súd považoval za nesporné negatívne tvrdenie žalobcu, že žalovaný na svoje peňažné záväzky z predmetnej zmluvy o úvere nevykonal žiadne plnenie. Napokon ani nevyšiel najavo opak tohto negatívneho skutkového tvrdenia. 11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 12. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 13. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 14. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov) 15. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 16. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 17. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska [2) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov] platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Podľa ust. § 10a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. 22. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 23. Z hľadiska právneho posúdenia veci sa súd zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. 24. Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). 25. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Obchodný zákonník v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. 26. Vzhľadom ku vyššie uvedenému opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe, ako aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov a napokon s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám v súdom určenej lehote nevyjadril, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2005 ako zmluvy o pôžičke podľa ust. 657 OZ. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- Sk v hotovosti pri uzavretí zmluvy dňa 19.04.2005. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 20.000,- Sk. 27. V danom prípade tak zároveň išlo o spotrebiteľský úver v zmysle cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania [cit. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.] Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 19.04.2005 je tak súčasne potrebné posúdiť aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. 28. Na základe uvedenej zmluvy zo dňa 19.04.2005 tak, ako bolo preukázané, žalobca nesporne poskytol dňa 19.04.2005 žalovanému peňažnú sumu 20.000,- Sk (663,88 eur). Keďže v konaní nevyšiel najavo opak žalobcovho negatívneho skutkového tvrdenia, že žalovaný mu doposiaľ sumu 663,88 eur nevrátil, t. j. ani v dojednanej dobe splatnosti do 20.06.2005, žalovaný sa dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ) s plnením svojho peňažného záväzku vrátiť žalobcovi sumu 663,88 eur v rozsahu sumy 331,94 eur dňom 21.05.2005 a v rozsahu sumy 331,94 eur dňom 21.06.2005. Žalobcovi tak v tomto dôsledku vzniklo proti žalovanému aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ vo výške podľa cit. ust. § 3 v spojení s cit. ust. § 10a a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 6 % ročne (súd má zo svojej činnosti vedomosť, že základná úroková sadzba NBS bola v období od 01.03.2005 do 28.02.2006 vo výške 3 % ročne, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 331,94 eur od
21.05.2005 do zaplatenia a zo sumy 331,94 eur od 21.06.2005 do zaplatenia. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému a súčasne viazaný žalobou uplatneným rozsahom žalovaných nárokov (§ 216 ods. 1 CSP), žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 663,88 eur spolu s úrokmi zo meškania vo výške 6 % ročne zo sumy 663,88 od 26.06.2005 do zaplatenia. 29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 33. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).