Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_15Co-37-2024.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/37/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., t. č. XXX XX G. H. XX, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany a účastníkov konania: 1/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. J. XXX/XX, XXX XX E. K., 2/ neznámi právni nástupcovia ostatného pozemnoknižného vlastníka L. B., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. TO-6Vyd/1/2023 – 61 zo dňa 12. 02. 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. TO-6Vyd/1/2023 – 61 zo dňa 12. 02. 2024 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2, § 359a, § 359c ods. 1, ods. 2, § 359d ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 359e ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 865 ods. 1, ods. 3, § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a § 115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu sa zaoberal otázkou, či navrhovateľ splnil podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia alebo či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. H. vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXXX orná pôda v podiele 1/2 je L. B. a manželka F., M. N., s titulom nadobudnutia kúpa čd. 2395/1921 (PKV 453 pod B2). Navrhovateľ je vlastníkom druhej polovice pozemku, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol dedením po svojom otcovi (rozhodnutie sp. zn. 1D/228/2022 zo dňa 23. 11. 2022). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré žiada vydržať, užíval od r. 1987 a teda dňom 01. 01. 1998 došlo u neho k vydržaniu. Ak vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa ešte za jeho života, predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Navrhovateľ svoj vstup do oprávnenej držby odvíja od smrti svojho právneho predchodcu – otca (zomr. XX. XX. XXXX). Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právnych predchodcov navrhovateľa nie je takýmto titulom, pretože dané nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by on alebo jeho právny
predchodca vstúpil do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe akého konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/2 neboli zahrnuté do dedičského konania. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o skutočnosti, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ako celku, ale iba v podiele 1/2. Súd prvej inštancie preto aj z tohto dôvodu nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia. Ak sa navrhovateľ domnieva, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal už jeho právny predchodca (otec), nemôže sa úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho zomrelom otcovi. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Vychádzajúc zo zistených skutočností prvoinštančný súd musel skonštatovať, že navrhovateľ na základe ním predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti je potrebné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP zamietol. Záverom súd uviedol, že pokiaľ by titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bol predmetom určovacej žaloby, vlastnícke právo vznikne uplynutím vydržacej lehoty a rozsudok v takom prípade má deklaratórny charakter. Právnym následkom vydržania je v takom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege).
4. Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľ hodnoverne nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Súd prvej inštancie argumentoval tým, že vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa ešte za jeho života, a že predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ nehnuteľnosti, ktoré žiada vydržať, užíval od r. 1987, a teda dňom 01. 01. 1998 došlo u neho k vydržaniu. Vlastnícke právo tak prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa ešte za jeho života a predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Podľa názoru súdu užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. S takouto argumentáciou súdu navrhovateľ nesúhlasí a pokladá ju za nesprávnu. Nehnuteľnosti užíva od roku 1987, teda po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pokojne, nerušene a dobromyseľne, s vedomím, že mu vlastnícky patria. V užívaní nehnuteľností nebol nikdy nikým rušený. Dňom 01. 01. 1998 došlo u neho k vydržaniu. Má za to, že ako oprávnený držiteľ splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k spoluvlastníckemu podielu polovice k celku, ktorý je zapísaný pod B1 LV č. XXXX pre kat. úz. G. H. k parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1 453 m2 na mene L. B. nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nedôvodné a nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného navrhovateľom (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“) a po jeho preskúmaní zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ naozaj došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti za splnenia ostatných zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo už uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby, a preto navrhovateľ nemohol predmetné nehnuteľnosti vydržať. Ak vstúpil do oprávnenej držby právny predchodca navrhovateľa, ktorý mal v držbe nehnuteľnosť po vydržaciu dobu 10 rokov, potom vydržanie vlastníckeho práva nesvedčí navrhovateľovi, ale jeho právnemu predchodcovi. Na základe uvedeného nie je možné potvrdiť vlastnícke právo navrhovateľa vydržaním, pretože uvedeného by sa bolo možné domáhať len v rámci sporového konania, a to prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľa, resp. že právny predchodca navrhovateľa bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľ tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnil správny procesný postup, ale zvolil pre svoju vec nesprávne konanie podľa § 359a CMP.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť návrhu a určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takémuto návrhu vyhovel, legalizoval by tým nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním ešte jeho právni predchodcovia (uplynutím vydržacej doby), správne sa mal žalobou domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva, resp. že právni predchodcovia navrhovateľa boli v čase svojej smrti vlastníkmi nehnuteľnosti. Napokon aj z ust. § 359c ods. 1 CMP vyplýva, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Keďže navrhovateľovi nesvedčí žiadny titul, ktorým by mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.
11. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
13. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 58 ods. 1 CMP, § 52 CMP a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, ktorý síce v posudzovanej veci podaný nebol, avšak z dôvodu právnej istoty ho odvolací súd považoval za vhodné vo výrokovej časti tohto uznesenia uviesť.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).