Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-169-2019.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/169/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 18816/13 o vymoženie pohľadávky 325,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2319/2013-41 zo dňa 13. decembra 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2319/2013-41 zo dňa 13. decembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. plnú náhradu trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 21.08.2013 oprávnený požiadal o vymoženie sumy 325,- Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10200/11 dňa 29.02.2012. Oprávnený v priebehu exekučného konania súd predložil fotokópiu zmenky z 02.11.2010, zmluvy o úvere zo dňa 02.11.2010 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej taktiež dňa 02.11.2010.
3. Súd zistil, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu porušenia záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 02.11.2010 medzi oprávneným a povinným. Účastníci konania zabezpečili svoj vzťah blakozmenkou vystavenou dňa 02.11.2010.
4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, pohľadávka ktorej bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc okresný súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na základe čoho dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou
6. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy o úvere obmedzené. Podľa prechodného ustanovenia § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, t. j. zákon č. 258/2001 Z. z. (skôr platný zákon o spotrebiteľských úveroch). Zmenka vystavená povinným neslúžila ako platobný prostriedok, preto nešlo o porušenie zákazu splniť dlh zmenkou v zmysle § 4 ods. 6 prvej vety zákona č. 258/2001 Z.z. Išlo o zmenku zabezpečovaciu, ktorou bol zabezpečený nárok oprávneného vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere. Zmenky tohto druhu zákon nezakazoval, avšak v ustanovení § 4 ods. 6 druhej vete zák. č. 258/2001 Z. z. zákon určil významné obmedzenie použitia týchto zmeniek, a to tak, že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnému bol úver poskytnutý v sume 200,- Eur, pričom z obsahu spisu nie je zistiteľné, v akom rozsahu povinný svoj dlh znížil uhradením dojednaných splátok. Je však zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu, keďže zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 260,- Eur ani v prípade, ak istina poskytnutá povinnému nebola uhradená ani čiastočne. Zmenka bola v danom prípade oprávneným vyplnená v sume 325,- Eur v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia. V rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený.
7. Nad rámec uvedeného okresný súd uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, tieto priznal v uplatnenej výške. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva - v zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť úver prevzatý v sume 200,- Eur zvýšený o „príslušný poplatok“. O inej zmluvnej odplate za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi
8. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch).
9. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky a na rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v súlade s § 389 CSP zrušil. Nesúhlasil s názorom súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 02.11.2010 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinnému bol na základe nej poskytnutý úver na účel povolania. Vyhlásenie o tom, že poskytnutý úver je na účel povolania, pritom povinný osobitne podpísal a v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere uzatvoril k tejto zmluve Dodatok, v ktorom povinný dobrovoľne a vlastnoručným písmom vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu povolania. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon povolania, povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle definície v zákone o spotrebiteľských
úveroch. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, ktorá do právneho vzťahu s povinným vstupuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01, podľa ktorého, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba domáhať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného oprávnenému vyplýva, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou.
11. K rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že v predmetnom prípade išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Ďalej tvrdil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. Oprávnený bol toho názoru, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
12. Oprávnený ďalej uviedol, že zmluvu o úvere uzavrel s povinným ako dlžníkom podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinný pri podpise zmluvy vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal. Povinný mal pritom vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a bol zároveň oboznámený aj s Dohodou o vyplnení zmenky. Keďže si povinný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, stal sa jeho dlh splatný vcelku. V zmysle dohody o vyplnení zmenky oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky. Oprávnenému tak vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, ako aj zákonného úroku vo výške 6% ročne. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, ako aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného.
13. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.08.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 02.10.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný sp. zn. SR 10200/11 zo dňa 29.03.2012. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 02.11.2011, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.11.2011. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur.
16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa odseku 6 vyššie citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
21. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
23. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
24. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
25. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie bez toho, aby pre tým rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že by poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Nakoľko exekúcia sa v tomto exekučnom konaní ešte nezačala, keďže súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na jej vykonanie, okresný súd nemohol z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení rozhodnúť o jej zastavení podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V uvedenom štádiu exekučného konania mohol exekučný súd rozhodnúť len o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval rozhodnutie okresného za predčasné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. d) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie v ktorom je potrebné, aby súd najprv rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom prihliadne na novelu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 438/2015 Z. z. účinným od 23.12.2015.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).