Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-7-2023.pdf
PDF · 89.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/7/2023
Rozhodnutie
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 45, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. G., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Na S. XXXX/XX, I., Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Andrej Gunár, advokát, so sídlom Panenská 13, Bratislava, o zaplatenie 351,08 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 306,24 euro sa zastavuje.
II. Žaloba žalobcu na zaplatenie istiny 27,84 eur, pokuty 17,00 euro a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 euro sa zamieta.
III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 351,08 euro s príslušenstvom (istina 334,08 euro, pokuta 17 euro, zaplatené poštové služby 1,85 euro), titulom nezaplatenej úhrady za služby verejnosti podľa zák. č. 340/2012 Z.z..
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca kontrolou úhrad za kontrolované obdobie od 01.11.2013 do 30.11.2021, podľa prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzvy žalobcu z 03.11.1021, zistil žalovanému dlh vo výške 334,08 euro, ktorý pozostáva z 72 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.11.2013 do 30.11.2021. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady. Nakoľko žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na úhradu dlhu, vrátane poštových sadzieb do 30 dní, je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu 17 euro.
3. Súd vo veci vydal dňa 20.02.2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov za obdobie od 01.11.2013 do 31.11.2021, žaloba vo veci bola podaná 01.02.2023, tieto pohľadávky sa premlčujú v 3 ročnej premlčacej lehote, preto pohľadávky k obdobiu január 2020 a staršie považuje za premlčané. V prehľade platieb žalobcu za obdobie od 01/2013 do 10/2019 žalobca uvádza, že žalovaný koncesionárske poplatky neplatil. Celý nárok za týchto 82 mesiacov vo výške 380,48 euro je podľa žalovaného premlčaný, a žalovaný vznáša námietku premlčania. Hoci žalobca uvádza, že si uplatňuje nárok za 72 mesiacov, medzi predloženými dôkazmi a návrhom žalobcu sú nezrovnalosti, resp. žalobca ním predložený prehľad platieb v žalobe nepopísal a iba naň odkazuje, čím nie dostatočne uniesol dôkazné bremeno v danej veci. Žalobca jeho dôkaz - prehľad platieb bližšie nevysvetľuje, ale žalovaný z neho dedukuje, že od 11/2019 do 10/2021 žalovaný koncesionárske poplatky platil. Následne podľa tohto prehľadu žalobca tvrdí, že žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky za obdobie 11/2021 a 12/2021. K uvedenému tvrdeniu žalovaný predložil doklad, že žalovaný platil koncesionárske poplatky za celé dva roky 2021, 2022, pravidelne zo svojho
účtu. Mal za to, že nárok za obdobie 11/2021 a 12/2021 nie je dôvodný, lebo táto pohľadávka žalobcu zanikla splnením. Považoval potom celý nárok žalobcu za nedôvodný, a to aj vo vzťahu k uplatnenej pokute 17 euro.
5. Žalobca v replike/vyjadrenie k odporu uviedol, že žalovaný síce v odpore poukázal na svoje uhradené platby v období od 01/2021 do 12/2022, ale žalovaný v popise platieb nestanovil obdobie úhrady k týmto platbám. Vzhľadom k tomu, že ku platbám žalovaný nestanovil obdobie, boli tieto platby žalobcom započítané na neuhradené predpisy najskôr splatné. Odkázal v uvedenom na právny názor Krajského súdu v Brne, rozhodnutie sp.zn. 16Co/579/87 z 04.02.1988, kde, ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. V takom prípade sa dlžník nemôže dovolávať s úspechom premlčania dlhu na ktorý bolo plnené týmto spôsobom.
5.1 Súčasne žalobca vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 306,24 euro za obdobie od 11/2013 do 01/2020 späť, a trval na zaplatení sumy istiny vo výške 27,84 euro za obdobie od 02/2020 do 11/2021, ďalej pokuty vo výške 17 euro, a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 euro.
6. Žalovaný v duplike trval na svojej obrane o neodôvodnenosti žaloby a argumentácie žalobcu. Pravidlo, na ktoré žalobca poukazuje, si podľa neho žalobca účelovo vykladá. V prvom rade je treba, aby žalovaný ako dlžník mal vedomosť o viacerých dlhoch a žalobcovi uhrádzal presne neidentifikované sumy, ktoré by sa započítavali. V danej veci sa však nejedná o tento prípad. Žalovaný má zriadený trvalý príkaz, na základe ktorého uhradil vždy presne určenú sumu v mesačných splátkach vo výške poplatku 4,64 euro. Dnes preto nemožno jeho prejav vykladať tak, že on iba uhrádzal nejakú neznámu sumu z minulosti a žalobca si ju dnes započítava na najstaršie dlhy, ktoré sú jednoznačné premlčané. Voľa žalovaného plniť, vedomosť o jeho zákonných povinnostiach, spôsob úhrady a nastavenie trvalého príkazu je z uvedeného zrejmé.
6.1 K uplatnenému nároku na zaplatenie istiny 27,84 euro za obdobie od 02/2020 do 11/2021 uviedol, že podľa prehľadu platieb žalobcu uvedeného v čase podania žaloby, žalobca sám potvrdil, že za obdobie od 02/2020 do 11/2021 má žalovaný koncesionárske poplatky uhradené. Priložený prehlaď platieb jasne potvrdzuje, že žalobca si nikdy nárok za obdobie od 02/2020 do 11/2021 neuplatňoval, lebo platby boli zo strany žalovaného uhradené a sám žalobca o tom vystavil potvrdenie. Rovnako ani pokuta nemá potom opodstatnenie.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
8. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť. V prednese zvýraznil, že jednou z nevyhnutných náležitostí žaloby je, aby žalobca v žalobe svoj nárok jasne zrozumiteľne identifikoval, nepostačuje len odkázanie na prílohy, alebo iné predložené dôkazy, lebo vznikajú pochybnosti, aký konkrétny nárok si žalobca uplatňuje. Žaloba žalobcu tieto náležitosti nespĺňa. Podľa CSP si možno v konaní uplatniť len konkrétny nárok a voči konkrétnemu nároku sa žalovaný môže konkrétne brániť. Skutočnosť, že sa jedná o opakujúce platby môže vytvárať mylný dojem, že žalobca takto mohol prípadne si uplatniť tie nároky, ktoré podľa jeho názoru neboli spochybnené procesnou obranou žalovaného. Zo žaloby jasne vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok za 82 mesiacov a vo vzťahu za obdobie od 01/2013 do 10/2019 bol námietka premlčania od žalovaného relevantná. Neexistuje procesný postup v rámci CSP, ktorý by umožňoval žalobný nárok nahradiť iným nárokom. Ak žalobca v pôvodnej žalobe tvrdil, že od 11/2019 do 10/2021 žalovaný poplatky platil, nemôže následne tento nárok nahradiť za pôvodne žalovaný návrh, ktorý je evidentne premlčaný. Považoval akékoľvek nároky žalobcu za bezpredmetné.
9. Súd vychádzal zisteného skutkového stavu:
10. Z listu žalobcu Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 (č.l. 3) v spojení s prílohou listina Sumár predpisov a platieb, zaslaný žalovanému, súd zistil, že žalobca eviduje nedoplatok žalovaného na úhrade za kontrolované obdobie od 22.10.2013. Nedoplatok ku 30.11.2021 je 340,57 euro, vrátane
poštových sadzieb 1,85 euro. Žalobca v nej vyzval žalovaného, aby nedoplatok uhradil najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy s tým, že v nedoplatku je zahrnutý aj mesiac november 2021. Ďalej uviedol, že ak nebude nedoplatok uhradený v plnej výške do 30 dní, uplatní si aj nárok na zaplatenie pokuty 17 euro. Výzva žalobcu zo dňa 03.11.2021 bola žalovanému doručená dňa 11.11.2021 (č.l. 7).
11. Podľa listiny žalobcu Prehľad predpisov a platieb (č.l. 5): predpisov za obdobie od 11/2013 do 11/2021 bolo evidovaných celkom 451,93 euro, a platieb za obdobie od 26.11.2019 do 26.10.2021 bolo evidovaných celkom bolo 111,36 euro, rozdiel bol 340,57 euro. Žalobca tak evidoval v prehľade platieb úhrady žalovaného za obdobie od 26.11.2019 vrátane do októbra 2021 vrátane, spolu sumu vo výške 111,36 euro.
12. Z Potvrdenia Slovenskej Pošty, a.s. zo dňa 21.02.2022 o Tarifnej cene za úradnú zásielku (č.l. 8) súd zistil, že cena úradnej zásielky doporučene + doručenka + do vlastných rúk v roku 2021 bola vo výške 1,85 euro.
13. Z Výpisov z účtu žalovaného vo VÚB, a.s. zo dňa 28.03.2023 za obdobie od 25.01.2021 do 23.12.2022 súd zistil, že žalovaným boli poukazované trvalým príkazom z jeho účtu sumy 4,64 euro mesačne, titulom koncesionárskeho poplatku ku VS 7703751748 (č.l. 19-20).
14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
15. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z., Zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“).
16. Podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z., Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
17. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., Vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
18. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý mesiac.
19. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady.
20. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z., Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
21. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z., Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
22. Žalobca si v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 27,84 euro za obdobie od 02/2020 do 11/2021. Žalobca v rámci rozhodujúcich skutočností v žalobe, a ani v duplike (čiastočné späťvzatie žaloby), však neuviedol, za ktoré konkrétne mesiace v období od 02/2020 do 11/2021 eviduje nedoplatok žalovaného na úhradách za koncesionárske poplatky, to znamená, že uviedol len všeobecne, že v danom období od 02/2020 do 11/2021 má žalovaný nedoplatok na úhradách. Nie je potom zrejmé, ako žalobca dospel k danej výške žalovanej sumy, tak aby nedoplatok žalovaného za konkrétne obdobie mesiaca/mesiacov bolo možné jednoznačne identifikovať. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17 euro ako pokutu z dôvodu, že nakoľko žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na zaplatenie úhrady a poštovného do 30 dní.
23. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdenie žalobcu o nedoplatku za obdobie od 02/2020 do 11/2021 namietal, pričom na svoju obranu predložil vlastné skutkové tvrdenie a dôkazy, o tom, že
v období od 02/2020 do 11/2021 formou trvalého príkazu v banke riadne každý mesiac uhradil sumu 4,64 euro žalobcovi titulom koncesionárskeho poplatku. V prospech obrany žalovaného nasvedčuje aj dôkaz predložený samotným žalobcom ku žalobe - Prehľad prepisov a platieb, z ktorého vyplýva, že žalobca podľa tohto dokumentu eviduje v svojom systéme úhrady žalovaného vo výške 4,64 euro mesačne v období od 11/2019 do 26.10.2021, a teda aj platby v období od 02/2020 do 10/2021. Platbu za 11/2023 žalovaný preukázal výpisom z jeho účtu v banke. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca tvrdiac a evidujúc neuhradené mesačné platby zo strany žalovaného za obdobie už od 01/2013, resp. od 22.10.2013 do 11/2021, ako uvádza v žalobe, okrem výzvy žalovanému na úhradu zo dňa 03.11.2021, inak žalovaného nevyzýval na zaplatenie ním tvrdených nedoplatkov na úhradách za obdobie od 01/2013, a akých konkrétne v uvedenom sledovanom období. To znamená, že žalovanému nenotifikoval, že eviduje voči nemu pohľadávku/dlh z tohto titulu.
24. Súd sa preto nestotožnil s argumentom žalobcu a započítavaní poukázaných platieb za obdobie od 02/2020 do 11/2021 od žalovaného na najstarší dlh žalovaného z dôvodu, že nakoľko žalovaný v popise svojich platieb nestanovil obdobie úhrady k týmto platbám, tak tieto platby boli žalobcom započítané na neuhradené predpisy najskôr splatné. Skutočnosť, že žalobca upozornil žalovaného vôbec na existenciu tvrdeného dlhu v období od 01/2013, resp. od 22.10.2013 do 11/2021 nebola žalobcom ničím preukázaná, tak ako uviedol súd vyššie. Súd potom vyhodnotil konanie žalovaného tak, že riadne a pravidelne uhrádzal sumu 4,64 euro mesačne v období od 02/2020 do 11/2021 ako jeho povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá povinnosť v týchto mesiacoch zanikla splnením dlhu riadne a včas. Argumentáciu žalobcu o započítavaní na najstarší dlh súd považoval preto za účelovú a neuznal ju.
25. Ďalej súd prisvedčil obrane žalovaného, že žalovaný poukazovaním úhrad neuhrádzal jemu neznámu sumu nedoplatku z minulosti, ale z nastavenia spôsobu úhrady trvalým príkazom v banke a z pravidelnosti úhrady možno vyvodiť jeho vôľu a vedomosť plnenia si zákonných povinností platiť každý mesiac koncesionársky poplatok.
26. Súd mal práve dôkazom opaku preukázané, že za dané obdobie 02/2020 do 11/2021 žalovaný riadne uhradil záväzok voči žalobcovi titulom jeho povinnosti podľa zák. č. 340/2012 Z.z., a jeho záväzok podľa zák. č. 340/2012 Z.z. zanikol splnením. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27,84 euro tak nebol dôvodný a súd žalobu v danej časti zamietol.
27. Nakoľko nebol dôvodný vyššie uvedený nárok žalobcu, keď žalovaný nemal dlh, lebo jeho záväzok zanikol splnením, nebol daný ani právny základ nároku žalobcu na uplatnenie a priznanie pokuty vo výške 17 euro podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. a následne ani nárok na zaplatenie náhrady poštových sadzieb vo výške 1,85 euro podľa § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z., z dôvodu, že žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu zo dňa 03.11.2021 na úhradu dlhu.
28. Žalobca v priebehu konania, pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 306,24 euro späť z dôvodu žalovaným vznesenej námietke premlčania nároku.
29. Súd preto konanie v danej časti podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 CSP zastavil.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v zamietajúcej časti a podľa § 256 ods. 1 CSP v zastavenej časti konania. Súd mal za to, že vo veci bol v zamietajúcej časti úspešný žalovaný, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá a preto je daný jeho nárok na náhradu trov konania; a v zastavenej časti konania je daný nárok žalovaného na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď vzal žalobu v časti späť pre úspešne vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným. Súd preto žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.
31. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).