Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/321/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Haussmann, 750 09, Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanému: U. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, o zaplatenie 258,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6. februára 2018, č. k. -37 v spojení s opravným uznesením č.k. -47 zo dňa 2. augusta 2018

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo “súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,17 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 278,17 eur od 23.7.2015 do 23.3.2016, zo sumy 258,17 eur od 24.3.2016 do 27.11.2017, zo sumy 208,17 eur od 28.11.2017 do 20.12.2017, zo sumy 158,17 eur od 20.12.2017 do 27.1.2018, zo sumy 108,17 eur od 28.1.2018 až do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,00 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do konca bežného mesiaca pod následkami straty výhod splátok. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 258,17 eur spolu s úrokmi dlžnej úverovej istiny vo výške 19,48% ročne zo sumy 249,- eur od 23.07.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 278,17 eura od 23.07.2015 do 23.03.2016 a 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 258,17 eura od 24.03.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca uplatnil žalobou nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2014, uzavretej medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. so žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 249,- eur na financovanie spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne sa zaviazal žalovaný vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 11 mesačných splátok vo výške 25,73 eura so splatnosťou prvej splátky 15.11.2014. Žalovaný však úver riadne a včas nesplácal, v dôsledku čoho vyhlásil dňa 22.07.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Do podania žaloby uhradil žalovaný len sumu 20,- eur.

3. Žalovaný na pojednávaní dňa 06.02.2018 uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou v celom rozsahu, nakoľko už časť dlhovanej sumy uhradil. Predložil súdu fotokópiu poštových poukážok, ktorými poukázal žalobcovi z dlhovanej sumy 150,- eur. Dňa 27.11.2017 uhradil sumu 50,- eur, dňa 20.12.2017 sumu 50,- eur a dňa 24.01.2018 sumu 50,- eur. Zároveň požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 20,- eur mesačne, nakoľko je v súčasnosti aj s manželkou nezamestnaný.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o úvere podlieha svojim obsahom pod úpravu spotrebiteľských zmlúv, teda vzhľadom na jej obsahové náležitosti je v súlade s Žalobca poskytol žalovanému úver na zakúpenie tovaru, ktorý mal žalovaný vrátiť v dohodnutých splátkach. Žalobcovi vznikol vzhľadom na zistený skutkový stav nárok na vrátenie poskytnutého úveru vrátane úrokov, ale len do zosplatnenia, t.j. do dňa 22.07.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) v zmysle zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú taktiež všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Nakoľko hlavný záväzok zanikol aj v tomto prípade, zaniká aj akcesorický záväzok, pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Preto súd žalobe čo sa týka zmluvných úrokov vo výške 19,48% ročne zo sumy 249,- eur od 23.07.2015 až do zaplatenia zamietol. Priznal však žalovanému úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 278,17 eur od 23.7.2015 do 23.3.2016, zo sumy 258,17 eur od 24.3.2016 do 27.11.2017, zo sumy 208,17 eur od 28.11.2017 do 20.12.2017, zo sumy 158,17 eur od 20.12.2017 do 27.1.2018, zo sumy 108,17 eur od 28.1.2018 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný uhradil jednotlivé sumy po podaní žaloby. Úroky z omeškania priznal v súlade s , a výšku úrokov z omeškania priznal v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č. 87/1995.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že vzhľadom k tomu, že pomer úspechu sporových strán bol prevažne rovnaký, žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

7. Opravným uznesením označeným v záhlaví rozsudku rozhodol v tomto znení: Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. -37 zo dňa 06.02.2018 opravuje tak, že záhlavie rozhodnutia správne znie:

,, Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussman 7500 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90 2, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: František Mata, nar. 08.11.1973, bytom Buzica 173, o zaplatenie 258,17 eura s príslušenstvom. V ostatných častiach ostáva rozhodnutie nezmenené.“

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a to proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie stranám sporu nepriznal náhradu trov konania , z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci (ust. a ) ) a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. V odvolaní žalobca uviedol, že v konaní sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 258,17 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 19,48% ročne zo sumy 249,- eur od 23.07.2015 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 278,17 eur od 23.07.2015 do 23.03.2016, zo sumy 258,17 eur od 24.03.2016 do zaplatenia a zároveň žiadal náhradu trov konania. Podaním zo dňa 12.12.2017 žalobca vzal návrh späť v časti istiny vo výške 50,00 eur a podaním zo dňa 01.02.2018/ vzal návrh späť v časti istiny vo výške 100,00 eur z dôvodu čiastočných úhrad zo strany žalovaného. Žalobcovi nie z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, na základe čoho rozhodol, že pomer

úspechu sporových strán bol prevažne rovnaký a nie je taktiež zrejmé, akým spôsobom vypočítal pomer úspechu resp. neúspechu sporových strán a čo ho viedlo k takému výpočtu. Žalobca citoval ust. a , a uviedol, že nakoľko súd priznal žalobcovi celú žalovanú istinu v zmysle žalobného petitu s prihliadnutím k dvom čiastočným späťvzatiam z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným, má žalobca za to, že jeho úspech bol v rozsahu 100%, nakoľko v žiadnej časti nezavinil zastavenie konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa obsahu odvolania v zmysle a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Žalobca vymedzil v podanom odvolaní rozsah odvolania v zmysle , ktorým je časť výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania čím učinil predmet odvolacieho prieskumu a rovnako aj odvolací dôvod, správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti ( ), pričom z obsahu odvolania vyplývajú aj odvolacie dôvody podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa a procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí o procesnom nároku) uviesť v súlade s dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak strana sporu objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postup súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku, ktorým nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, sa obmedzil len na konštatovanie, že vzhľadom na prevažne rovnaký pomer úspechu strán sporu, žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré ho viedli k záveru o rovnakom pomere úspechu sporových strán v konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že uvedený záver súdu prvej inštancie nie je založený na skutkovom a právnom posúdení a preto je nepreskúmateľný, s odkazom aj na čiastočné späťvzatie žaloby.

19. Odvolací súd v zmysle ust. a v zmysle zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( výrok č.III ).

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o trovách odvolacieho konania ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).