Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore strán žalobcu H.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. I. V. XX, XXXXX J., štátny občan SR, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o náhradu škody 925,04 Eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zrušenia súdnych poplatkoch v žalobcom vymenovaných súdnych veciach. Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 04.04.2018 žalobca zmenil žalobu a žiadal priznať náhradu škody 925,04 Eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 24.07.2019. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Justičná pokladnica eviduje voči žalobcovi dvanásť pohľadávok pre nesplnenie poplatkových povinností žalobcu. Jedná sa o konania a súdne poplatky vo veciach poplatok 33,-Eur, poplatok 100,-Eur, poplatok 99,58 Eur, poplatok 20,-Eur, poplatok 16,50 Eur, poplatok 66,38 Eur, 15C/4/07 poplatok 98,58 Eur, poplatok 36,-Eur, poplatok 16,50 Eur, poplatok 45,-Eur, poplatok 16,50 Eur. Podľa žalobcu všetky konania keďže prebehli v čase platnosti (ďalej len ), mal súd ex offo skúmať podľa celého súdneho konania, či je okrem iných splnená základná, vecná obligatórna podmienka splnenie poplatkovej povinnosti za podaný návrh respektíve odvolanie, ak nebola táto podmienka splnená, súd mal vyzvať účastníka na jej splnenie podľa . Žalobca namietal položky v konaní poplatok 33,-Eur za uznesenie Okresného súdu v Rimavskej Sobote, kde bolo odmietnuté vydanie predbežného opatrenia bez vyrubenia súdneho poplatku, bez vytýčenia pojednávania. Rovnako v konaní bol poplatok 100,-Eur, v konaní poplatok 99,58 Eur zamietnutie odstránenia nelegálnej stavby na prístupovej ceste k nehnuteľnosti žalobcu. Ďalej v konaní poplatok vo výške 20,-Eur za zamietnutie odvolania Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci náhrady škody za väzbu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie odporcu. Poplatok v konaní 16,50 Eur a 66,38 Eur žalobca označil ako právny zmätok, v ktorom sa už nevyzná ani divá sviňa. V spore medzi žalobcom a Bytovým družstvom V. vznikol v konaní na Okresnom súde Bratislava V, keď súd rozsudkom zo dňa 14.10.2004 žalobu odmietol, rozsudok bol právoplatný 31.12.2004. Podľa žalobcu bytové družstvo nerešpektovalo právoplatný rozsudok a vo svojom účtovníctve naďalej evidovalo pohľadávku začínajúcu ešte v roku 1996 až do roku 2013, ktorá sa nabaľovala o úroky. A následne na žalobcu začala podávať bytové družstvo sériu žalôb za pohľadávky za jednotlivé roky, avšak nezažalovalo celú pohľadávku, aby sa

vyhlo akceptovaniu rozsudku z roku 2004. Odvolanie žalobcu proti týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil expresne bez konania, respektíve skúmania. Až v konaní bol rešpektovaný žalobca, ale napriek tomu, že bytové družstvo sa dostalo do dôkaznej tiesne, súd vyhovel žalobe. Uvedené konanie malo jeden pozitívny vplyv, zistilo sa, že tu nejde o klasické neplatičstvo, tak začal pin-pong žalôb medzi súdmi Bratislava V, Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Každý z týchto súdov urobil nejaký právny úkon, vzápätí oznámil žalobcovi, že je postúpená vec na iný súd. Uvedené sa týkalo aj vyrubenia poplatkov aj trikrát boli vydané vždy iným súdom. Ďalej v konaní Okresného súdu Bratislava V konaní 15C/4/07 poplatok 99,58 Eur, v konaní poplatok 36,- Eur, v konaní poplatok 16,50 Eur, podľa žalobcu ide o poplatok za nejaký návrh v rámci súdneho konania. Ďalej žalobca rozporoval poplatok vo výške 45,-Eur, platobný rozkaz vyrubil Okresný súd v Lučenci, no vec bola odstúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši, ktorý konal pod iným číslom, ale pohľadávka z Lučenca evidovaná na Krajský súd Justičná pokladnica. Ďalej sa jednalo v konaní poplatok 16,50 Eur, prikázaním veci z položky 10 súdom vo Veľkom Krtíši súdu v Rimavskej Sobote. Poplatok za konanie 300,-Eur poriadková pokuta na Okresný súd v Lučenci, ktorá bude predmetom trestného oznámenia pre podozrenie podvodu podľa . Na základe uvedeného žalobca má za to, že všetky súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť bez zaplatenia súdnych poplatkov. Všetci sudcovia v konaniach zanedbali svoju úradnú povinnosť uloženú zákonom . Žalobca nevidí dôvod, aby dodatočne financoval porušenie práva sudcami, ktorí boli zo zákona zodpovední za ich dodržiavanie. Žalobca predložil v rámci prostriedkov procesného útoku odpoveď Krajského súdu Bratislavy Justičná pokladnica zo dňa 12.05.2017. 2. Žalovaná namietala, že z uplatneného nároku nevyplýva existencia akéhokoľvek nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ale jedná sa len o žalobcom prezentovaný subjektívny názor nesprávnosti postupu jednotlivých súdov žalobcom v iniciovaných konaniach. Žalobca odmieta jemu uložené právne povinnosti na úhradu súdnych poplatkov, čím implicitne tvrdí, že jednotlivé súdne poplatky neuhradí, respektíve ich doteraz neuhradil. Žalovaná poukázala na zákona číslo zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je obligatórnou fázou uplatnenia nároku na náhrady škody takzvané predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom verejnej moci podľa zákona číslo Žalobca ním uplatnený nárok na náhradu škody predbežne neprerokoval s príslušným orgánom verejnej moci v dôsledku čoho nie je splnená podmienka v vzhľadom na uvedené.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vo svojom podaní doručenom súdu 09.10.2017 vyjadril tak, že žalobca uviedol, že podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky preukázanie nezákonného rozhodnutia verejno-právnej inštitúcie je podmienené preukázaním právoplatného rozhodnutia inej verejno-právnej inštitúcie, že rozhodnutie bolo nezákonné. V danom prípade ide o opakované vydania súdnych rozhodnutí bez zaplatenia súdneho poplatku, kde zákon je jednoznačný, súd prvostupňový ani druhostupňový nemôže rozhodnúť bez zaplatenia súdneho poplatku bez splnenia tejto obligatórnej podmienky súdneho konania. Súd mohol zastaviť konanie a to jediné, čo mohol urobiť, je vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku. Vo svojom stanovisku sa samotná žalovaná dovoláva uvedeného nezaplatenia súdneho poplatku, vo všetkých uvedených prípadoch súdy rozhodli a potom vyrubili poplatky. Uvedené konanie súdov je zmätočné, rozhodnutia o nezákonnosti môže žalobca iba snívať. V exekučnom konaní bola žalobcovi vyrubená pokuta, avšak ide o nepravdivé výroky a mal sa vyšší súdny úradník obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Žalobca má exekútorom zablokované na svojom účte 5.000,-Eur, žalobca nechce financovať nezákonné konanie súdov. V podaní zo dňa 27.11.2017 žalobca uviedol, že čo sa týka predbežného prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti SR položiek uvedených v žalobe tieto boli súčasťou nárokov podaných v rámci kompletných rozsudkov. Po doterajších skúsenostiach s procesnými obštrukciami ministerstva žalobca podá aj duplicitný návrh na prerokovanie nároku týchto čiastkových položiek z jednotlivých súdnych rozhodnutí. Gro nezaplatených súdnych poplatkov v portfóliu Krajského súdu Justičnej pokladnice proti žalobcovi sú poplatky vyrubené odvolacími súdmi po vydaní odvolacích rozsudkov. Tým pádom, že nie sú právoplatné rozhodnutia, podľa žalobcu teda nemohol žiaden súd, ani odvolací, vo veci rozhodnúť ak nebola splnená jedna zo základných obligatórnych podmienok zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca na základe výzvy súdu dňa 27.04.2018 uviedol, že zrušenie poplatkov je neaktuálne, lebo už došlo k výkonu rozhodnutia exekúciou. Po obdržaní exekučného vyúčtovania žalobca včas doplní žalobu o vyúčtovanie a preto žiadal nahradiť škodu 925,04 Eur s príslušenstvom.

4. Súd vykonal pojednávanie dňa 15.06.2008, ktorým rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na základe návrhu žalovanej. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2019 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie a vrátil tunajšiemu súdu na nové prejednanie a na meritórne vysporiadanie sa s uplatneným nárokom na náhradu škody.

5. Súd nariadil pojednávanie dňa 24.07.2019, ktorého sa zúčastnil žalobca a žalovaný. Žalobca zotrval na svojej žalobe s tým, že poplatky sa začali od neho exekučne vymáhať od exekútora Ďuricu. Mal za to, že tieto poplatky sú nezákonné v rozpore s a boli mu nezákonne vyrubené. Navrhol pripustiť zmenu petitu, keďže sa toto dozvedel až v roku 2017. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nezrozumiteľnú, nekonzistentnú, mal za to, že žalobca nepreukázal skutkovosť žaloby, výšku škody neodôvodnil a vopred neprejednal nárok na náhradu škody so žalovaným. Škodu sa považuje za skutočná škoda vyjadrená peniazmi ako vyčísliteľný úbytok, ktorý však žalobcom nebol preukázaný.

6 .Žalobca na dotaz súdu na pojednávaní, či bola škoda predbežne prejednaná, predložil súdu Oznámenie o neprihliadnutí na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.08.2018 vydaným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný k uvedenému oznámeniu uviedol, že sa jedná o uplatňovanie inej škody.

7. Podľa , zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o zmene a doplnení a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“): Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 odsek 1, 2 ZZŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

9. Podľa § 6 ZZŠ: (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a .

10. Podľa § 9 odsek 1 ZZŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

11. Podľa § 15 odsek 1 ZZŠ nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

12.Podľa (ďalej len „“) (1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 32) (3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým a) sa upravuje vedenie konania; b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2; c) sa začalo konanie bez návrhu; d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1, e) sa odpustilo zmeškanie lehoty; f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu; g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3; h) bol schválený zmier; i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu; j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1; k) sa rozhoduje podľa § 17, l) sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1, m) sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze, n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona, 30) o) sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c), p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov, 30g) q) sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a. (4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

13. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutkové zistenia. Z oznámenia o neprihliadaní na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.08.2018 súd zistil, že dňa 28.02.2018 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu zo dňa 26.02.2018 označené ako predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona číslo vo veci Krajského súdu justičnej pokladnice vo výške 20.000,-Eur. Ministerstvo uvedenú žiadosť posúdilo ako žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škodu, avšak z dôvodu absencie zákonných náležitostí bol žalobca vyzvaný listom zo dňa 24.04.2018 podľa zákona číslo na doplnenie žiadosti o zákonné náležitosti podľa zákona číslo Žalobca listom zo dňa 07.05.2018 doručil podanie, ktoré však neodstránilo vytýkané nedostatky z tohto dôvodu Ministerstvo spravodlivosti SR na žiadosť podľa ZŠŠ neprihliadlo. Z odpovede na vaše podanie „Výzva pre oprávneného na zverejnenie všetkých pohľadávok povinnému!“ zo dňa 12.05.2017 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave Justičná pokladnica žalobcovi zaslal zoznam neuhradených súdnych poplatkov, ktoré Justičná pokladnica eviduje voči žalobcovi. Zároveň mu bolo oznámené, že nedošlo k úhrade predmetných súdnych pohľadávok a Justičná pokladnica tak pristúpila k ich vymáhaniu z úradnej moci v zmysle zákona poverila vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.

14. Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu súd predbežne právne vec posúdil nasledovne: Žalobca sa po úprave po zmene petitu domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 925,04 Eur s príslušenstvom voči žalovanej. Podľa § 3 odsek 1 ZZŠ zodpovedá štát podľa podmienok ustanovených samotným zákonom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jej nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie verejnej moci, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou v danom prípade musí preukázať existenciu podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu žalobca, t. j. aj existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom a škodou musí preukázať žalobca. Podľa žalobcom tvrdených skutočností škoda žalobcovi mala vzniknúť uložením súdnych poplatkov a pokuty za konania, v ktorých žalobca vystupoval ako účastník konania, t. j. jedná sa o rozhodnutia vydané súdom a teda v zmysle písmena a) ZZŠ zastupuje Slovenskú republiku a koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nezákonným rozhodnutím je v zmysle zákona rozhodnutie orgánu verejnej

moci, ktoré v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. Uvedené vyplýva z legislatívneho zámeru zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bod 4.4.2. (bližšie viď Jakubáč R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Komentár. Wolters Kluwer 2016 s. 50 a nasledovne. V danom prípade žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami ani dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by rozhodnutia súdov, ktoré napáda boli príslušným nadradeným orgánom zrušené, alebo zmenené. V súlade s § 6 odsek 1 ZZŠ právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6 odsek 4 ZZŠ nie je predpokladom vyhlásenie nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody len vtedy, ak škoda bola spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Predpokladom priznania náhrady za škodu existencie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je v zmysle § 6 ZZŠ vyhlásená nezákonnosť rozhodnutia, ale iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pričom splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca súdu netvrdil, že by podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok ani súd nezistil skutočnosť, že by sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa. Zo žiadnych skutkových tvrdení ani zistených skutočností súd nezistil potrebu aplikácie druhej vety druhej. Podľa súdu podať riadny opravný prostriedok - odvolanie proti uzneseniu, v ktorom bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok v zmysle vtedajšej úpravy podľa bolo prípustné odvolanie (proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku, ako aj uložení poriadkovej pokuty). Uvedené skutkové tvrdenia žalobca netvrdil a súdom ani neboli preukázané, a nevyplývajú ani z predložených dôkazov, preto súd má za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka nezákonného rozhodnutia, ktoré predpokladom priznania zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

15. Zároveň podľa § 15 odsek 1 ZZŠ je však predpokladom uplatnenia práva na náhradu škody na súde najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o náhradu škody čím sa má predchádzať zbytočným súdnym sporom. Uvedená podmienka je stanovená obligatórne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca si nesplnil uvedenú povinnosť, súdu nepredložil uvedenú žiadosť a z predloženého oznámenia o neprihliadnutí na žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody nevyplýva splnenie uvedenej povinnosti. Súd poukazuje na to, že uvedená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa týka sumy vo výške 20.000,-Eur t. j. iného prípadu. V danom konaní však žalobca si uplatňuje inú sumu. Zároveň žalobca, ktorý je povinný preukázať uvedený predpoklad túto žiadosť nepredložil. V danom prípade škodu, ktorú si uplatňoval žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky nespĺňala náležitosti v zmysle § 16 odsek 1 ZZŠ, preto bol žalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Zároveň však žalobca nesplnil uvedenú povinnosť, neodstránil žiadosť, a preto príslušný orgán na žiadosť neprihliadol. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý sa snažil preukázať týmto spôsobom, že podal uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti 28.02.2018. Samotná žaloba voči žalovanej však bola na súd podaná už 30.06.2017, z toho je zrejmé, že žalobca pred podaním žaloby predbežne nežiadal o prejednanie uvedeného nároku. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu o náhradu škody na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v plnom rozsahu zamietol.

16. Podľa zákona číslo ďalej len „CSP“: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa : O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu neúspešný, súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanej v súlade s .

19. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.