Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-30-2019.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., A. XXXX/XXX a otec T.. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. R. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. marca 2019 č. k. 10P/242/2018-268 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom na súde prvej inštancie dňa 13. 12. 2018 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú Q., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 150 eur na sumu 50 eur.
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že rodičia maloletej Q. boli manželia a ich manželstvo bolo rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 29. 04. 2011 pod sp. zn. 6C/64/2011 rozvedené, na čas po rozvode súd zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2011. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka maloletej dosahovala priemerný mesačný zárobok 444,29 eura a žila v rodinnom dome svojej matky. Otec dosahoval priemerný mesačný zárobok 1.010,88 eura a býval v byte so svojou matkou. Rodičia v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali.
1.2. V súčasnosti je matka zamestnaná v Základnej škole s materskou školou v O., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok 780 eur, býva s maloletou v 3-izbovom byte, ktorý si kúpila na hypotekárny úver v celkovej výške 39.000 eur, ktorý mesačne spláca po 154 eur. Mesačné náklady na bývanie u matky sú: elektrika 20 eur, plyn 30 eur, voda 32 eur, internet 10 eur, štvrťročne poistka bytu 23 eur. Maloletá Q. v čase rozhodovania navštevovala 4. ročník Základnej školy v O., matka jej platí mesačne 16 eur za obedy, ďalej náklady na pracovné pomôcky 20 eur za plavecký výcvik, 29 eur za doučovanie z anglického jazyka. Dieťa má oslabenú imunitu a matka navštevuje kožnú ambulanciu, kde dopláca za kozmetické prípravky a lieky na podporu imunity 20 - 25 eur za 2 mesiace. Matke ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla.
1.3. Otec od 14. 07. 2015 bol členom a zároveň podpredsedom Predstavenstva spoločnosti ADEST, a. s. Rybany, ktorá bola od 27. 10. 2018 v reštruktualizácii a následne uznesením OS Trenčín pod sp. zn. 38R/3/2018 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Otec bol zároveň riaditeľom tejto spoločnosti a dosahoval priemerný mesačný zárobok 674,20 eura. So správkyňou konkurznej podstaty uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru a vznikol mu nárok na odstupné vo výške 5-násobku jeho priemerného platu, čo predstavuje spolu s nevyplatenou mzdou sumu 2.948,11 eura, pričom správkyňa oznámila súdu, že táto suma bude vyplatená z garančného poistenia Sociálnou poisťovňou v maximálnej výške 2.862 eur. Otec sa od 06. 02. 2019 zamestnal v spoločnosti AVAL, s. r. o., Horné Chlebany ako stavbyvedúci s dohodnutou základnou mesačnou mzdou 720 eur. Uvedená spoločnosť patrí jeho priateľke B. B., ktorá je v nej od 21. 08. 2018 jedinou spoločníčkou a konateľkou. Otcova priateľka má jedno maloleté dieťa C. B., nar. XX. XX. XXXX z predchádzajúceho manželstva. Spolu s otcom maloletej Q. im pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému V. A., nar. XX. XX. XXXX. Rodina býva v rodinnom dome v obci I. R. XX, ktorého výlučným vlastníkom je otec. Mesačné náklady na bývanie predstavujú: splátka hypotekárneho úveru 260 eur, elektrika 121 eur, voda 20 eur, splátka VÚB, a. s. 155 eur.
1.4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy bolo výživné na maloletú Q. upravované v roku 2011, kedy bol otec zaviazaný vyživovacou povinnosťou na sumu 150 eur mesačne. Odvtedy sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Maloletá Q. navštevuje 4. ročník ZŠ, čím jej vzrástli výdavky na jej výživu, ale aj odôvodnené potreby, ako aj strava v škole, poplatky za účasť na školských podujatiach, doučovanie z anglického jazyka, čo matka preukázala doloženými dokladmi. Rovnako došlo k zmene pomerov aj v tom, že každý z rodičov si zabezpečil samostatné bývanie, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému V. A.. Otec tvrdil, že od posledného určenia výživného sa jeho finančná situácia natoľko zhoršila, že nemôže platiť stanovené výživné. Otec už v roku 2015 (v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného) uvádzal, že spoločnosť ADEST, a. s., v ktorej vykonával funkciu riaditeľa a zároveň bol spoločníkom, konateľom a podpredsedom predstavenstva, na tom nie je ekonomicky dobre, z ktorého dôvodu musel predať aj svoj 3-izbový byt. Z uvedeného vyplýva, že otec už v tom čase mal vedomosť o tom, že jeho zamestnávateľovi sa nedarí a mal sa snažiť získať také zamestnanie, alebo vykonávať takú činnosť, ktorá by dosahovala vyšší príjem a mohol si tak plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. V súčasnej dobe sa zamestnal u svojej priateľky v obchodnej spoločnosti, ktorá má sídlo v dome otca rodinného domu, a okrem toho, dostane vyplatené odstupné vo výške 2.862 eur.
1.5. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného musel prihliadnuť nielen na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov. Doteraz stanovené výživné na maloleté Q. považoval za primerané s poukazom na tieto kritériá. Súd pri rozhodovaní prihliadol nielen na aktuálny stav, ale aj na to, aké sú reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča, keď podľa jeho názoru, je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho vzdelanie a prax, sa uplatniť na trhu práce a vykonávať takú prácu, v ktorej by dosiahol vyšší príjem, než aký v súčasnosti sa rozhodol prijať od svojej partnerky, ktorá ho zamestnala. Pokiaľ otec poukazoval na svoje záväzky, uviedol, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a zvážiť výšku zadĺženia tak, aby jeho záväzky negatívne neovplyvňovali jeho schopnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Pokiaľ otec poukazoval na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd uviedol, že na výžive tohto dieťaťa sa podieľa aj matka tohto dieťaťa - otcova partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda náklady na bývanie hradia spoločne. Preto dôvodom na zníženie výživného nemôže byť len tá samotná skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh otca zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zníženia jeho vyživovacej povinnosti na sumu 60 eur mesačne so spätnou platnosťou od 01. 01. 2019. Dôvodil tým, že poukázal na majetkové pomery matky maloletej Q., ktoré sa značne zlepšili, keď jej zárobok v roku 2011 činil 444,29 eura a v súčasnej dobe, t. j. v roku 2019 dosahuje príjem 780 eur. Poukázal na mesačné náklady na maloletú Q. vo výške 75 eur, pričom na týchto nákladoch sa podieľajú obidvaja rodičia rovnakým podielom. Okrem toho, poukázal aj na to, že každý druhý víkend od piatku do nedele maloletá býva u neho. Namietal hypotéku, ktorú si matka zobrala na byt vo výške 39.000 eur, keď pri vyporiadaní BSM obdržala sumu 20.000 eur prevodom na jej účet. Tvrdí, že maloletá Q. netrpí žiadnym oslabením imunitného systému, a preto nemá ani vedomosť o tom, že by musela absolvovať drahé liečby a procedúry kvôli zdravotnému stavu.
2.1. Ďalej otec vo svojom odvolaní namietal, že jeho pomery sa vážne zmenili k horšiemu od roku 2011 a v súčasnej dobe sú voči nemu vydané dve exekučné konania a má aj blokovaný majetok. Príspevok garančného fondu Sociálnej poisťovne vo výške 2.862 eur mu nebude vyplatený na základe exekúcii. Situácia je pre neho neúnosná, keď oproti príjmu z roku 2011 (1.110 eur) v súčasnosti jeho príjem predstavuje 720 eur brutto, čo predstavuje 40%-né zníženie. Ďalej sa jeho pomery zmenili aj v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť na maloletého V. A., nar. XX. XX. XXXX. Má za to, že od poslednej úpravy výživného nastala u neho veľmi zásadná zmena pomerov k horšiemu a na strane matky k lepšiemu, a to v dôsledku poklesu jeho príjmu a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti.
3. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdila, že otec nepreukázal zníženie jeho životnej úrovni. Je toho názoru, že jeho životná úroveň je rovnaká, dokonca si dovolí tvrdiť, že možno aj vyššia. Poukázala na to, že otec so svojou novou rodinou trávi minimálne 2x do roka dovolenky, či už na Slovensku alebo v zahraničí, alebo na víkendových pobytoch. Dokonca, minulé Vianoce so svojou 4-člennou rodinou trávil dovolenku v hoteli v Tatrách. S maloletou Q. a jeho rodinou bol minulé leto (2018) na dovolenke karavanom na Orave a v Poľsku. Z uvedeného má za to, že finančná situácia otca nie je taká zlá, ako on uvádza. Napriek tomu, že otec tvrdil, že finančná situácia v spoločnosti ADEST, a. s. bola zlá a dosahoval tu príjem 674,20 eura, dokázal z tohto príjmu uživiť svoju 4-člennú rodinu a absolvovať s nimi i dovolenky. V súčasnosti otec od 06. 02. 2019 je zamestnaný v spoločnosti AVAL, s. r. o., ktorá patrí jeho priateľke B. B. a kde vykonáva funkciu stavbyvedúceho s príjmom 720 eur a k dispozícii má aj služobné auto. Je nesporné, že na chode domácnosti sa podieľa aj jeho priateľka, keďže žijú v spoločnej domácnosti. Otec si na maloletú Q. prestal plniť vyživovaciu povinnosť od júla 2018 a nad rámec výživného neprispieva. Maloletá Q. od septembra 2019 nastúpi do 2. stupňa ZŠ, čím náklady na bežné školské potreby rapídne stúpnu. Maloletá opakovane užíva antibiotiká, mala kožné problémy, preto vyhľadala na odporučenie detskej lekárky odbornú pomoc dermatologickej lekárky. Túto odbornú pomoc absolvuje, o čom pripája aj vyjadrenie lekárok. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že z titulu vyporiadania BSM obdržala 20.000 eur, bolo to ešte v roku 2011 a byt - bývanie pre seba a dcéru kúpila v roku 2016, kedy cena nehnuteľností výrazne vzrástla a za 20.000 eur by žiadnu nehnuteľnosť - holobyt nekúpila. Z tohto dôvodu si bola nútená zobrať úver. Zo sumy 20.000 eur si zakúpila tiež ojazdené motorové vozidlo - Hyundai i20 (rok výroby 2009) z dôvodu, že otec si spoločné vozidlo ponechal. Svoje vozidlo používa doteraz, na rozdiel od otca maloletej, ktorý áut za obdobie (od roku 2011 až doteraz) vymenil niekoľko.
4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Predmetom konania bol návrh otca uplatnený na súde prvej inštancie dňa 13. 12. 2018, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku OS Topoľčany zo dňa 29. 04. 2011 č. k. 6C/64/2011-21 v časti výživného a zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Q. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 150 eur na sumu 50 eur. V podanom odvolaní otec navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 150 eur na sumu 60 eur s účinnosťou od 01. 01. 2019. Svoj návrh odôvodňoval tým, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná v roku 2011, došlo k podstatnej zmene v jeho možnostiach a schopnostiach, keď v príjme,
ktorý dosahoval v roku 2011 v priemernej výške 1.010 eur, došlo k jeho poklesu na sumu 720 eur brutto a za ďalšiu podstatnú zmenu považoval skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému V. A., nar. XX. XX. XXXX. Na základe vykonaného dokazovania a riadne zisteného skutkového stavu, keď súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom aj starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP), dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný.
10. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože nebol dôvodný.
11. Podľa § 78 odsek 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného, alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne alebo aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov na strane povinného, strata zamestnania, dlhodobá pracovná neschopnosť alebo vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne.
14. V súvislosti s ust. § 62 Zákona o rodine odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť však neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a kritériá na strane oboch rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobnostné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania toho-ktorého dieťaťa, pričom potreby detí v tom istom veku sa môžu aj odlišovať a súčasne závisia od schopností a možností rodiča.
Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti, ktorá je zákonná povinnosť oboch rodičov, nie vždy sú určujúce zamestnávateľom deklarované zárobkové pomery toho-ktorého rodiča. Vo veľa prípadoch oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie potenciálnej životnej úrovne toho-ktorého rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na uspokojovanie jeho potrieb. Preto jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.
15. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne porovnal pomery, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia so súčasnými pomermi a správne konštatoval, že podstatná zmena pomerov nastala u oboch rodičov, ale aj u maloletej Adely. U oboch rodičov nastala zmena pomerov, pokiaľ ide o ich bytové pomery, keď matka maloletej si zabezpečila bývanie spolu s maloletou v 3- izbovom byte, na ktorý si bola nútená vziať úver. Rovnako na strane otca došlo k zmene pomerov, pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, keď sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu, na ktorý rovnako si musel zobrať úver. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej príjmov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu na 780 eur, pričom jej ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, avšak zvýšili sa jej náklady spojené s osamostatnením sa, keď na hradení nákladov spojených s domácnosťou sa podieľa výlučne sama. Na strane otca došlo rovnako k zmene pomerov, pokiaľ ide o jeho zárobok, keď od 06. 02. 2019 sa zamestnal ako stavbyvedúci v spoločnosti AVAL, s. r. o., ktorej konateľka a spoločníčka firmy je jeho priateľka JQ. so základnou mesačnou mzdou 720 eur. K zmene pomerov došlo aj v rozšírení okruhu vyživovacích povinností, keď zo vzťahu s jeho priateľkou B. B. sa narodil maloletý V. A., nar. XX. XX. XXXX. Vychádzajúc z uvedeného však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, má za
to, že poukazovanie otca na zmenu pomerov, najmä na zvýšenie príjmu u matky a zníženie príjmu na jeho strane, nie je dôvodné. Je pravdou, že príjem matky sa oproti predchádzajúcej úprave zvýšil, avšak zvýšili sa jej nevyhnutné náklady spojené s domácnosťou, zatiaľ čo na strane otca do spoločnej domácnosti prispieva aj jeho družka, s ktorou bývajú v spoločnej domácnosti a zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa družky, ako aj o spoločné dieťa. Pri rozhodovaní o výživnom nikdy nie je možné mechanickou rovnosťou určiť v rovnakom rozsahu vyživovaciu povinnosť tak povinnému rodičovi, ako aj rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, pretože je nesporné, že rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má podstatne väčšie náklady s výchovou a výživou maloletého dieťaťa ako rodič, ktorý dieťa v starostlivosti nemá. Ide nielen o bežné potreby dieťaťa spojené s návštevou školy, so zabezpečením jeho stravovania, obliekania, hygieny, kultúrnych potrieb, zakupovaním školských pomôcok, náklady so zdravotným stavom, ale sú tu aj nepredvídané náklady a výdavky, ktoré sa bežne vyskytujú a na ktorých sa druhý rodič, pokiaľ nie je ochotný, nemusí podieľať. Rodič, ktorému je dieťa zverené do výchovy v neposlednom rade svojou osobnou starostlivosťou sčasti vyvažuje vyživovaciu povinnosť so stanovenou vyživovacou povinnosťou povinného rodiča. Je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala aj na strane maloletej Q., keď naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť na maloletú v roku 2011. Prirodzeným fyzickým a psychickým dospievaním, ale aj nárastom nákladov životnej úrovne všeobecne, rastú aj jej životné náklady a odôvodnené potreby. Tieto potreby určite vzrastú aj s nástupom maloletej na 2. stupeň základnej školy.
Je potrebné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že otec v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného už v roku 2015 udával ekonomické problémy spoločnosti ADEST, a. s., kde poberal príjem ako riaditeľ tejto spoločnosti, keď napokon táto spoločnosť bola v reštruktualizácii a v súčasnej dobe je na ňu vyhlásený konkurz. Otec, vzhľadom aj na svoje vzdelanie, ale aj prax, ktorú musel nadobudnúť na takom poste ako je riaditeľ akciovej spoločnosti, má nepochybne schopnosti a možnosti si zabezpečiť taký príjem, z ktorého si bez problémov bude plniť vyživovaciu povinnosť nielen voči maloletej Q., teda dieťaťu z predchádzajúceho manželstva, ale aj voči dieťaťu zo vzťahu s terajšou partnerkou. Rovnako nedôvodná je námietka otca aj v tom smere, že dieťa netrpí žiadnym oslabením imunitného systému, ani ďalšími problémami, kvôli čomu by matka mala s maloletou zvýšené náklady, keď z vykonaného dokazovania, aj z potvrdenia matky predloženého v odvolacom konaní nesporne vyplýva, že maloletá má zníženú imunitu a jej stav si vyžaduje zakupovanie výživových doplnkov, s čím sú nesporne spojené aj zvýšené náklady na maloletú. Berúc do úvahy aj celkovú životnú úroveň, na ktorej má právo podieľať sa aj maloletá Q., je potrebné konštatovať, že zatiaľ čo matka je vlastníčkou 3-izbového bytu, otec je vlastníkom rodinného domu a ďalšieho 1-izbového bytu, čo nasvedčuje tomu, že jeho životná úroveň je podstatne vyššia ako životná úroveň matky. I z tohto dôvodu prispievanie na výživu maloletej Q. v sume 150 eur mesačne je primerané majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj jeho životnej úrovne.
16. Nedôvodná je námietka otca aj v tom smere, pokiaľ poukazuje na svoje záväzky a exekúcie voči nemu vedené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tak ako otec je zaťažený minimálne pohľadávkami z titulu úveru na zabezpečenie si bývania, takisto aj matka je zaťažená úverom na byt, v ktorom býva s maloletou. Aj tu je však potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov aj z hľadiska potenciality. Na nákladoch otca, ktoré má nielen z dôvodu úverového zaťaženia, ale aj z titulu uhrádzania nákladov na bývanie, je potrebné uviesť, že na tomto sa podieľa spolu so svojou priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zatiaľ čo matka je odkázaná uhrádzať všetky náklady spojené s úverovým zaťažením, ako aj náklady na spoločnú domácnosť, sama.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne právne závery, preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).