Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-100-2023.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
52C/100/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: INVEST REAL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Športová 52, Limbach, IČO: 43 870 741, zastúpeného: JUDr. Róbert Šegeda, advokát, so sídlom Záhorácka 11A, Malacky, IČO: 41 721 331, proti odporcovi: Finlegal services, s. r. o., so sídlom Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46 283 421, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 14.12.2023 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažné prostriedky vo výške 180.900,- eur, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-40C/2/2023.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že peňažnú sumu 180.900,- eur zaplatil odporcovi na dražbe nehnuteľností, ktorých sa týka spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B4-40C/2/2023. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., obec: A.-F., okres: A. J., zapísané na liste vlastníctva: (i) číslo XXXX, evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode X. XX bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na parcelách registra ". parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 7459/376894-in k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve; (ii) číslo XXXX, evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako pozemky - parcely registra ". parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 268 m2, a parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, spolu v podiele 7459/376894- in k celku. Mestský súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B4-40C/2/2023 dňa 21.11.2023 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že dobrovoľná držba predmetných nehnuteľností, ktorej konanie bolo vyhlásené oznámením o dražbe zo dňa 07.09.2022, organizovaná žalovaným 1/ na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X. L. M. A., súpisné č. XXXX, ako aj spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení, príslušenstva a pozemkov prislúchajúcich k tomuto bytovému domu, v zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom - spol. SEM s.r.o., so sídlom M. Sch. Trnavského 22, Bratislava, IČO: 35 863 889, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX so začiatkom o 10:00 hod. v konferenčnej miestnosti ". X" na X. (prvom) poschodí hotela R. S. A. na L. Š. X M. A., na ktorej bol žalovanému 3/ udelený príklep za podanie vo výške 180.900,- eur a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou dňa XX.XX.XXXX notárskym kandidátom Q.. P. B., povereným notárkou
Q.. R. Q., so sídlom notárskeho úradu na Plynárenskej ul. č. 7/C v Bratislave, pod číslom N. XXX/XXXX (N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX), je neplatná. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že dňa 27.11.2023 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podnet na odporcu, aby preskúmal jeho postup v súvislosti s dražbou konanou dňa XX.XX.XXXX pod zn. M.-XX/XXXX, predmetom ktorej bola uvedená nehnuteľnosť; podnet je vedený pod číslom B.-V.-XXXXXX/XXXX. Podaniu podnetu predchádzala snaha navrhovateľa (ako vydražiteľa), keď niekoľkokrát písomne kontaktoval dražobníka (žalovaného) za účelom získania informácie, akým spôsobom naložil so sumou vo výške 180.900,- eur, ktorú navrhovateľ (ako vydražiteľ) reálne zaplatil odporcovi (ako dražobníkovi) po vykonaní dražby, a to dňa XX.XX.XXXX sumu 49.000,- eur (platené v hotovosti) a dňa 12.10.2022 sumu 131.900,- eur (pripísaná na účet dražobníka dňa 13.10.2022). Podľa navrhovateľa je pritom nespochybniteľné, že suma výťažku dražby po odrátaní nákladov dražby, istiny a príslušenstva nebola vyplatená vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti (pani L.) a nebola ani zložená do notárskej úschovy. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby (bez uvedenia dátumu a absencie podpisov) je podľa navrhovateľa zrejmé, že k odovzdaniu predmetu dražby nedošlo, a teda v zmysle § 32 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách mal dražobník odovzdať výťažok dražby do notárskej úschovy. Z ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkovi vyplýva povinnosť oznámiť vydražiteľovi (navrhovateľovi) sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy, ani túto povinnosť si však dražobník (odporca) dobrovoľne nesplnil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z účtovnej závierky dražobníka zostavenej ku dňu 31.12.2022 môže usudzovať, že celú sumu vo výške 180.900,- eur dražobník neeviduje: (i) na účte - peniaze riadok 72 (dražobník mal ku koncu roka v hotovosti 3.110,- eur, mal mať 49.000,- eur), (ii) na účte - účty v bankách, riadok 73 (dražobník mal ku koncu roka na účte sumu 122.993,- eur, mal mať 131.900,- eur). Podľa navrhovateľa teda existuje dôvodné podozrenie, že dražobník (odporca) finančné prostriedky zverené vydražiteľom na účely vyplatenia výťažku dražby na ich vyplatenie nepoužil a minimálne v sume 54.797,- eur (rozdiel v chýbajúcej sumu na riadku 72 a 73) použil na iný nezistený účel. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporcovi už v minulosti (rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 07918/2023/152 zo dňa 29.03.2023 v spojení s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 07918/2023/152/RK zo dňa 19.06.2023, právoplatné dňa 19.06.2023) bol uložený zákaz organizovania dobrovoľných dražieb na obdobie troch rokov, a to z dôvodu, že opakovane porušil povinnosti ustanovené v § 32 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorého porušenia sa dopustil tým, že neodovzdal navrhovateľovi dražby - notárke bez zbytočných prieťahov výťažok z dražby. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že odporca nakladal s výťažkom dražby aj v iných prípadoch v rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, a preto existuje dôvodná obava, že tak koná aj v tomto prípade, a teda prípadná exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje oprávnenú ochranu záujmov viacerých účastníkov konania vedeného pod sp. zn. B4-40C/2/2023 a jeho cieľom je zabezpečiť, aby peňažné prostriedky získané ako výťažok dražby neboli použité na iný účel a aby tak nebol ohrozený budúci nárok oprávnených osôb. Zdôraznil, že zákon predpokladá vydanie neodkladného opatrenia aj vtedy, ak nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, je zatiaľ v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej.
3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B4-40C/2/2023-221 zo dňa 21.11.2023, potvrdenie odporcu o zaplatení zo dňa 13.10.2022, výpis z bankového účtu navrhovateľa o zaplatení sumy 131.900,- eur odporcovi dňa 12.10.2022, príjmový pokladničný doklad odporcu potvrdzujúci prijatie sumy 49.000,- eur od navrhovateľa dňa 10.12.2022, list odporcu zo dňa 13.10.2022 označený ako "VEC: Zaslanie Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby" spolu so zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby, žiadosť navrhovateľa o vyjadrenie o zložení výťažku z dražby do notárskej úschovy zo dňa 03.08.2023, výzva navrhovateľa zo dňa 31.10.2023 spolu s doručenkou, účtovná závierka odporcu za rok 2022, oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky týkajúce sa dražobníkov zo dňa 29.06.2023, rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 07918/2023/152 zo dňa 29.03.2023, rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 07918/2023/152/RK zo dňa 19.06.2023, upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 05.12.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. b) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
11. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
13. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Výnimočne si môže súd (pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyžiadať vyjadrenie druhej strany, vykonať výsluch strán či nariadiť pojednávanie (porovnaj § 329 ods. 1 CSP). V sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne spory) si môže súd obstarať dôkazy aj bez návrhu (porovnaj § 295, § 311, § 319 CSP v spojení s § 354 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zložiť sumu 180.900,- eur do úschovy súdu, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B4-40C/2/2023. Neodkladné opatrenie v takto navrhnutom znení by však podľa názoru súdu neplnilo žiaden praktický účel (neposkytlo by navrhovateľovi zamýšľanú dočasnú ochranu) a navyše by bolo pre odporcu nevykonateľné. Súdu je totiž z jeho vlastnej činnosti známe, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. B4-40C/2/2023 už bolo právoplatne skončené. Tunajší súd v tejto veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.11.2023 č. k. B4-40C/2/2023-221, voči ktorému nebolo podané odvolanie; tento rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2024. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Zároveň platí, že súd je viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže tento návrh prekročiť (§ 354 CSP v spojení s § 216 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal dočasnej úpravy pomerov do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B4-40C/2/2023 a keďže toto konanie už bolo právoplatne skončené, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi (§ 32 ods. 3 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Citované zákonné ustanovenie upravuje právo vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby (peňažných prostriedkov, ktoré vydražiteľ zaplatil ako cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby) v prípade, že je dražba právoplatne určená za neplatnú. Uvedené právo má vydražiteľ proti každému, kto prevzal výťažok dražby, čím je vymedzená aktívna a pasívna legitimácia z tohto záväzkového vzťahu. Ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.05.2021 sp. zn. 2Cob/40/2020)
17. Keďže predmetná dražba bola rozhodnutím súdu právoplatne určená za neplatnú, navrhovateľovi ako vydražiteľovi vznikol v zmysle § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách nárok na vrátenie výťažku dražby voči každému, kto tento výťažok prevzal. Z povahy veci môže ísť najmä o pôvodného vlastníka vydraženej nehnuteľnosti, záložného veriteľa (navrhovateľa dražby) a dražobníka. V rámci konania vo veci samej (o žalobe o vrátenie výťažku dražby) by sa potom žalobca (vydražiteľ) mohol domáhať aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému (napr. dražobníkovi) povinnosť zložiť peňažnú sumu (výťažok dražby) do úschovy na súde, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Samozrejme, za splnenia ostatných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (najmä existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená).
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odporca mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal mať proti neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.