Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Q. M., PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. E., bytom E. č. XXX/ XX, XXX XX H. Z. nad N., t.č. W. P., Z. námestie č. 1, XXX XX P., právne zastúpený: Z.. Z. C., advokát so sídlom M. S., S. K. X/B, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 vo veci invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Podľa a zrušuje s a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 a vec s a v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 639,14 Eur.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016.

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa a o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „“) s účinnosťou od 07.12.2015 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 82,90 Eur mesačne, od 01.01.2016 zvýšený na sumu 83,90 Eur. V odôvodnení poukázala na zistenú 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 07.12.2015. Navrhovateľ pred vznikom invalidity, t.j. pred 07.12.2015, získal 6 016 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 16 rokov a 176 dní. Spolu s pripočítaným obdobím do dosiahnutia dôchodkového veku v počte 2 736 dní získal 8 752 dní, t.j. 23,9781 rokov. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa je 0,6950 a aktuálna dôchodková hodnota platná k 07.12.2015 je 10,6865 Eur.

3. Proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 podal navrhovateľ opravný prostriedok. Nesúhlasil s výpočtom, podľa ktorého bola stanovená výška invalidného dôchodku, ktorý najmä v časti výpočtu osobného mzdového bodu považuje za nejasný a zmätočný. Vyjadril nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Pripomenul, že z lekárskeho posudku zo dňa 07.12.2015 jednoznačne vyplýva, že žalobca je pri výkone pracovnej činnosti značne obmedzený, keďže „môže vykonávať prácu len v prostredí bez náročnosti na chôdzu, bez dlhodobého státia a chôdze, bez preťažovania pravej hornej končatiny.“ Skutočnosť, že zdravotný

stav žalobcu je oveľa horší ako vyplýva z posudku, mal potvrdzovať aj fakt, že v ústave na výkon trestu, kde bol umiestnený, navrhovateľa vyradili z práce z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

4. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá opätovne preskúmala zdravotný stav navrhovateľa, a to dňa 28.06.2016 iným posudkovým lekárom. Tento po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa určil stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu v nepriaznivom postavení

- kapitola XV, oddiel G, položka 56, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pričom mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť určil na úrovni 45 %, vychádzajúc zo zákonného rozpätia 35 % - 45 % pri uvedenom zdravotnom postihnutí. Z medicínskeho hľadiska navrhovateľ utrpel úraz v januári 2014 - otvorenú zlomeninu pravého členkového zhybu, operačne riešenú. Po operácii bol odstránený osteosyntetický materiál. Bolo zistené, že poúrazový stav na pravom členkovom kĺbe nie je odbornými lekármi definovaný ako stuhnutý, podľa traumatologického kontrolného vyšetrenia je dorzálna flexia obmedzená o 2/3 a plantárna flexia je v norme, rotačné pohyby členka sú redukované, členok je bez známok instability. Na základe ďalších vyšetrení z rokov 2014 a 2015 sa nejednalo o stuhnutie členkového kĺbu.

5. K vyjadreniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Zdôraznil, že navrhovateľ sa stal invalidným v dôsledku úrazu dňa 15.01.2014. Keďže jeho invalidita je v príčinnej súvislosti s týmto úrazom, aj dátum vzniku invalidity mal byť stanovený na 15.01.2014, nakoľko človek sa stane invalidným dňom, kedy jeho zdravotný stav objektívne vykazuje znaky poškodenia v stanovenej miere a nie vtedy, keď je zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom. Navrhovateľ požiadal o vypracovanie nového odborného posudku o invalidite. 6. Dňa 21.11.2016 vykonal Krajský súd v Trenčíne pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok č.k. -40, ktorým potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne. V odôvodnení uviedol, že „vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, postupu odporkyne, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. ...v súčasnosti zdravotný stav navrhovateľa neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký prijali posudkové komisie. Odporkyňa rozhodla objektívne, jej postup zodpovedá zákonu. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol v čase posudzovania jeho zdravotného stavu a rozhodovania odporkyňou zistený. Treba poukázať na to, že zdravotné postihnutie navrhovateľa je ohodnotené na hornej hranici zákonného rozmedzia pre toto ochorenie a dátum priznania invalidity zodpovedá medicínskym hľadiskám pre jeho priznanie, t.j. od času, kedy sa invalidita dala ustáliť.“

7. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -40 zo dňa 21.11.2016 podal navrhovateľ odvolanie. Namietol, že správny súd sa nevyporiadal so všetkým odvolacími námietkami, nevykonal navrhnutý dôkaz (nový odborný posudok o invalidite), pričom jeho nevykonanie nezdôvodnil.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 25.04.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -40 zo dňa 21.11.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému správnemu súdu vytkol, že nepostupoval jednoznačne v intenciách ustanovenia (ďalej aj „“), keď v odôvodnení rozsudku nevysvetlil (stručne, jasne a výstižne), prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vo veci výpočtu osobného mzdového bodu, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok a tiež dôvodu určenia dátumu invalidity.

9. Krajský súd v Trenčíne, súc viazaný uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.04.2018, prejednal vec na pojednávaní dňa 24.07.2019 za účasti právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporkyne. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich doterajších písomne zaznamenaných argumentačných stanoviskách a prednesoch. Právny zástupca navrhovateľa opätovne požadoval prehodnotenie dátumu vzniku invalidity a za tým účelom vypracovanie nového odporného posudku o invalidite. Navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Zástupkyňa odporkyne navrhla odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi odporkyne bolo objektívne. O odbornej úrovni posudkov nepochyboval ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako vyplýva z časti odôvodnenia jeho uznesenia sp. zn. zo dňa 25.04.2018. K námietke určenia dátumu vzniku invalidity až

od 07.12.2015 uviedla, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý by mal trvať aspoň rok. Podľa lekárskych nálezov, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii, nebola preukázaná stuhnutosť kĺbu, skôr z nich vyplývala jeho pohyblivosť. Stuhnutosť bola zistená až pri vyšetrení posudkovým lekárom odporkyne. K námietke zmätočnosti výpočtu sumy invalidného dôchodku zástupkyňa odporkyne uviedla, že invalidný dôchodok bol vypočítaný v súlade s tým, ako jeho výpočet upravuje právny predpis.

10. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 11. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa § 73 ods. 7 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

13. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

14. Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

15. Podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

16. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

17. Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

18. Podľa § 250q ods. 3 o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 19. Podľa § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Podľa proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v a . Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

21. Preskúmaním veci v intenciách odvolacích námietok navrhovateľa správny súd zistil, že sú čiastočne dôvodné. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že u navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Odporca však v napadnutom rozhodnutí bližšie nevysvetlil medicínske dôvody, ktoré posudkového lekára viedli k stanoveniu konkrétneho dátumu vzniku invalidity, napriek tomu, že si bol vedomý žiadosti navrhovateľa, aby mu invalidný dôchodok bol priznaný už od skoršieho dátumu. Odporkyni preto už zo žiadosti navrhovateľa o priznanie dôchodku malo byť zrejmé, že svoje rozhodnutie musí presvedčivo a preskúmateľne odôvodniť nielen v otázke percentuálne určenej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj v otázke presného určenia okamihu vzniku invalidity, t.j. dátumu, odkedy možno u navrhovateľa uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bezpečne stanoviť. Nie je možné spoliehať sa na možnosť „dovysvetliť“ až vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa alebo na pojednávaní pred správnym súdom, čím bol orgán verejnej moci vedený, keď o nároku rozhodol konkrétnym spôsobom. Uvedenie finálneho rezultátu správnej úvahy, bez toho, aby bolo zrejmé, akými úvahami a myšlienkovými postupmi sa správny orgán a pred ním posudkový lekár pri formulovaní svojich záverov riadili, resp. odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba skopírovaný medicínsky záver posudkového lekára s uvedením dátumu vzniku invalidity bez toho, aby bolo zrejmé, z akých medicínskych dôvodov bol za relevantný určený deň 07.12.2015 ako dátum vzniku invalidity, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam zákona o sociálnom poistení. Preto správny súd z dôvodu podľa napadnuté rozhodnutie zrušil, vyhodnotiac ho ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrozumiteľne vysvetľujúcich určenie vzniku invalidity práve dňom 07.12.2015. Po vrátení veci bude na zvážení odporkyne, či konanie doplní vypracovaním nového odborného posudku o invalidite navrhovateľa, alebo vytknutú vadu nezrozumiteľnosti dokáže odstrániť opätovným vyhodnotením dôkazov doteraz v konaní už získaných, so zameraním sa na zrozumiteľnosť a presvedčivosť odôvodnenia dátumu vzniku invalidity.

22. Nakoľko správny súd dospel k potrebe zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne, nepovažoval za účelné vyhovieť dôkaznému návrhu navrhovateľa, spočívajúcemu v nariadení opätovného skúmania zdravotného stavu navrhovateľa finalizovaného novým odborným posudkom o invalidite. Išlo by o nadbytočný úkon, ktorý by konanie pred správnym súdom predĺžil, avšak by neviedol k odstráneniu vady, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

23. K odvolacej námietke navrhovateľa smerujúcej proti časti týkajúcej sa výpočtu osobného mzdového bodu, ktorý (zrejme výpočet) považuje navrhovateľ za nejasný a zmätočný, správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Ustanovenia, podľa ktorých sa určuje (vypočíta) osobný vymeriavací základ, osobný mzdový bod, priemerný osobný mzdový bod, dôchodková hodnota a pod., a následne pomocou týchto veličín sa vypočíta suma invalidného dôchodku poistenca, sa riadia pravidlami matematiky a logiky. Ide v podstate o matematické vzorce (rovnice), do ktorých jednotlivé prvky (neznáme, premenné, parametre, prípadne koeficienty) za účelom dopracovania sa k výsledku dosádza odporkyňa podľa číselných údajov získavaných využitím výstupov štatistického zberu rôznych informácií ekonomického a sociálneho charakteru ako aj činiteľov, ktorých hodnota je každoročne určovaná všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak sa navrhovateľovi výpočet osobného mzdového bodu javí ako nejasný a zmätočný, bez toho, aby konkretizoval, z akých dôvodov sa mu taký javí, správnemu súdu nezostáva iné, než skonštatovať, že v metodologickom prístupe, aký odporkyňa pri výpočte osobného mzdového bodu aplikovala, nenašiel nedostatky takého charakteru, ktoré by odôvodňovali stanoviť osobný mzdový bod navrhovateľa v inej hodnote, než k akej sa dopracovala odporkyňa.

24. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa v spojení s , podľa ktorého ak mal žalobca (navrhovateľ) úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému (odporcovi) prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Právny zástupca správnemu

súdu doručil dňa 26.07.2019 vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume 1.392,92 Eur, vypočítané z jednej šestiny výpočtového základu. Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej služby (ďalej len „“).

25. V prejednávanej veci ide o zastupovanie v správnom súdnictve v dávkových veciach (invalidný dôchodok). V zmysle vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. V roku 2016 bol výpočtový základ 858,- Eur, v roku 2017 bol výpočtový základ 884,- Eur, v roku 2018 bol výpočtový základ 921,- Eur, v roku 2019 bol výpočtový základ 980,- Eur.

26. Podľa vyhlášky č. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, 27. Podľa vyhlášky č. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, na náhradu za stratu času ().

28. Podľa vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

29. Podľa vyhlášky č. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

30. Podľa vyhlášky č. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

31. V prejednávanom prípade správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré sú vypočítané z jednej trinástiny výpočtového základu a pozostávajú z:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 02. mája 2016, vo výške 66 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 Eur,

- návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 23. mája 2016 vo výške 66 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 Eur,

- vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 17.08.2016 vo výške 66 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 Eur,

- pojednávanie zo dňa 21. novembra 2016 vo výške 66 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,58 Eur,

- odvolanie proti rozsudku krajského súdu zo dňa 10. januára 2017 vo výške 68 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 8,84 Eur,

- pojednávanie zo dňa 24. júla 2019 vo výške 75,38 Eur podľa v spojení s vyhlášky č. + režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 9,80 Eur,

- cestovná náhrada na prvú poradu s klientom Trenčín - Ilava a späť, 60 km, (OMV Z. C. 2017), spotreba 6,6l/100km, cena PHM 1,035 Eur/l spolu 4,10 Eur, amortizácia 60 x 0,183 = 10,98 Eur, cestovná náhrada spolu 15,08 Eur

- náhrada za stratu času prvá porada s klientom Trenčín - Ilava a späť 4x polhodina (jedna polhodina = 14,30 Eur) spolu 57,20 Eur

- 20% DPH zo sumy 532,62 Eur = 106,52 Eur

Spolu.............................................................................................................. 639,14 Eur

32. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania vypočítanú z jednej šestiny výpočtového základu, pričom pri dávkových veciach v zmysle vyhlášky č. sa vypočítava z jednej trinástiny výpočtového základu. Správny súd ďalej upravil aj výšku náhrady za spotrebované pohonné hmoty (PHM), nakoľko podľa údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR bola priemerná cena PHM v 18. týždni roku 2016 pri motorovej nafte v sume 1,035 Eur/liter. Právny zástupca si uplatnil 2x poradu s klientom, ktorej uskutočnenie však nepreukázal, správny súd preto tento úkon neuznal a náhradu za rokovanie s klientom nepriznal. Z uvedených dôvodov sa priznaná výška trov právneho zastúpenia od uplatnenej líši a úhrnom tak správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 639,14 Eur podľa podrobného rozpisu uvedeného vyššie, ktorú náhradu je odporkyňa povinná zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti výroku II. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a z odvolania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa tiež musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.