Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_63Ek-557-2018.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Subarea
63Ek/557/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ K. J., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX C. Q., a oprávnenej 2/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX C. Q., obaja zast. matkou K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX C. Q., proti povinnému K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. Volová XX, právne zast. S.. C. D., advokátkou, so sídlom A. XXX/XX, XXX XX I., vedenej pred súdnou exekútorkou S.. K. U. D., so sídlom exekútorského úradu C. XX, XXX XX H., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o vymoženie zameškaného výživného vo výške X.XXX,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu V. súdu Banská D. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 7. marca XXXX, takto
rozhodol:
Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 7. marca XXXX mení tak, že:
I. I. exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávneným 1/, 2/ nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnení 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 72,-EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnených 1/, 2/ doručeného súdu dňa 29.3.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu J. sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a vykonateľnosť dňa 3.4.2013 v spojení s opravným uznesením V. súdu J. sp. zn. XP/XX/M. zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na syna K., nar. X.X.XXXX, zvýšenú zo sumy XX,-EUR na sumu XX,-EUR mesačne a na dcéru R., nar. XX.XX.XXXX, zvýšenú zo sumy XX,-EUR na sumu 75,-EUR mesačne, počnúc dňom 1.6.2012, vždy k 15. dňu v mesiaci na mesiac vopred k rukám matky mal. detí. Povinný bol súčasne zaviazaný uhradiť aj dlh na výživnom za mesiace jún až december 2012 vo výške spolu 270,-EUR v splátkach po 20,-EUR počnúc mesiacom február 2013 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnení 1/, 2/ domáhali vymoženia zameškaného výživného vo výške 2.475,-EUR do mesiaca marec 2018, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 29.3.2018. Vymáhanie bežného výživného nie je predmetom návrhu na vykonanie exekúcie.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 63Ek/557/2018 dňa 10.4.2018 súdnu exekútorku JUDr. Michaelu Zubaľ Burdovú, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 28.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením V. súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/557/2018 zo dňa 7.3.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd exekúciu v časti vo výške 1.825,-EUR v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.) a v zostávajúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti vymáhaného zameškaného výživného 855,-EUR vyhovel námietke premlčania vznesenej povinným v súlade s § 77 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. vo vzťahu k opakujúcim sa jednotlivým plneniam výživného splatným po právoplatnosti exekučného titulu, t.j. splatným po XX.X.M. do XX.X.XXXX (návrh na exekúciu bol súdu doručený 29.3.2018), ktoré sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote, každá splátka jednotlivo. Za premlčaný však nepovažoval vyšší súdny úradník nárok na úhradu zameškaného výživného vo výške 270,-EUR, ktoré bolo oprávneným 1/, 2/ priznané výrokom exekučného titulu tak, že išlo o splatné výživné za minulé obdobie (za mesiace jún až december 2012, t.j. do právoplatnosti exekučného titulu), ktoré sa premlčuje v desaťročnej premlčacej lehote (vrátane splátok, ak bolo povolené jeho plnenie v splátkach). Po vyhovení námietke premlčania vznesenej povinným, suma dlžného výživného predstavovala 1.620,- EUR. Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na to, že povinný súdu listinnými dôkazmi preukázal, že v období od 7.4.2015 do 3.7.2018 uhradil oprávneným 1/, 2/ výživné v sume vo výške 6.055,-EUR (z toho sumu 5.695,-EUR na účet povinných 1/, 2/ a sumu 3XX,-EUR v hotovosti k rukám matky povinných 1/, 2/), pričom podľa exekučného titulu im mal v tomto období uhradiť sumu 6.705,-EUR (39 mesiacov x 165,-EUR). Teda, vyšší súdny úradník konštatoval, že v uvedenom období povinný nesplnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu v akom ju mal plniť, ale že uhradil povinným 1/, 2/ menej o 650,-EUR. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník uviedol, že povinný podal dôvodne návrh na zastavenie exekúcie v sume 1.825,-EUR (2.475,-EUR mínus 650,-EUR) a preto v časti 1.825,-EUR exekúciu zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 8.3.2019, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť dňa 19.3.2019, teda v zákonom stanovenej lehote.
6. V podanej sťažnosti povinný uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a predložil súdu ďalšie dôkazy o uhradení výživného, ktoré doposiaľ nepredložil z dôvodu, že pracuje v zahraničí. Súdu predložil doklady o uhradení výživného zo dňa 7.4.2015 vo výške 120,-EUR, zo dňa 4.5.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 3.6.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 14.8.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 8.9.2015 vo výške 200,-EUR zo dňa 13.12.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 9.1.2016 vo výške 120,-EUR zo dňa 20.5.2016 vo výške 480,-EUR a zo dňa 4.7.2018 vo výške 120,-EUR. Na základe uvedených dokladov o úhradách poukázal na to, že voči povinným 1/, 2/ nemá nijaký dlh na výživnom a napadnuté rozhodnutie žiadal zmeniť a exekúciu vedenú voči nemu zastaviť.
7. Súd zaslal sťažnosť povinného dňa 7.5.2019 na vyjadrenie oprávneným 1/, 2/. Oprávnení 1/, 2/ sa k sťažnosti povinného vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 28.5.2019. So sťažnosťou povinného nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť ako nedôvodnú.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. V zmysle § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
11. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť. Dôvodnosť sťažnosti súd vidí v preukázaní skutočností spôsobujúcich zánik vymáhaného nároku, ktoré síce boli predložené oneskorene, avšak preukazujú dôvod, pre ktorý súd zastaví exekúciu aj bez návrhu.
16. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
17. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
18. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
19. V prejednávanej veci, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnení 1/, 2/ žiadali vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok V. súdu J. sp. zn. XP/XX/M. zo dňa XX.XX.M., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.M. a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX v spojení s opravným uznesením V. súdu J. sp. zn. XP/XX/M. zo dňa XX.X.M.. Návrhom na začatie exekúcie, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX sa oprávnení 1/, 2/ domáhali voči povinnému uhradenia zameškaného výživného vo výške 2.475,-EUR. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa XX.X.XXXX, išlo o zameškané výživné splatné do marca 2018. Povinný žiadal zastaviť exekúciu v celom rozsahu z dôvodu, že zameškané výživné sa z časti premlčalo a z časti, v sume spolu s bežným výživným, ktoré uhradil minimálne vo výške 7.575,-EUR, ho povinným 1/, 2/ už uhradil. Mal im pritom uhradiť iba sumu 6.705,- EUR, z čoho vyplýva, že im uhradil výživné aj nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, a to vo výške 870,-EUR. Povinný svoje tvrdenia preukazoval výpisom z účtu v období od 8.4.2015 do 22.6.2018 a spolu 12 ks potvrdení o platbách v hotovosti, k rukám matky povinných 1/, 2/.
20. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď námietku premlčania vznesenú povinným, vo vzťahu k splátkam výživného splatným do 27.3.2015, posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej. Premlčanými boli splátky výživného splatné do 27.3.2015 (v sume 855,-EUR). Súd sa preto ďalej zaoberal výškou jednotlivých splátok bežného výživného v období od 28.3.2015 do 28.3.2018 z dôvodu, aby zistil výšku prípadného zameškaného výživného. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom exekučného titulu bolo aj zameškané výživné vo výške 270,-EUR priznané exekučným titulom už ako zameškané výživné, ktoré sa preto premlčuje v lehote 10 rokov, ktoré pri určení výšky zameškaného výživného pravdepodobne uniklo pozornosti vyššieho súdneho úradníka, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd nezistil, ako sa s touto sumou vyšší súdne úradník vysporiadal.
21. Ďalej súd k jednotlivým úhradám výživného, ktoré preukazoval povinný, považuje za potrebné poukázať na to, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne a v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, z dôvodu, že skúmal úhrady povinného vykonané v období od 7.4.2015 do 3.7.2018, pričom však návrh na vykonanie exekúcie povinných 1/, 2/, bol doručený súdu dňa XX.X.XXXX. Teda, povinní 1/, 2/ evidovali práve ku dňu XX.X.XXXX, voči povinnému pohľadávku na zameškanom výživnom vo výške 2.475,-EUR a preto je potrebné aj dôvodnosť ich návrhu skúmať
práve k tomuto dňu. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa XX.X.XXXX sa totiž začalo proti povinnému exekučné konanie (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku) a doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 28.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného (§ 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku). Preto, pokiaľ vyšší súdny úradník skúmal odôvodnenosť podaného návrhu na začatie exekúcie a aj úhrady zameškaného výživného zo strany povinného ku dňu 3.7.2018, nepostupoval správne. Ide naviac aj o nepreskúmateľné a z ničoho nevyplývajúce časové ohraničenie.
22. Pokiaľ ide o úhrady pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, je ďalej potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania (začaté dňa XX.X.XXXX), resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 28.5.2018), takéto plnenie nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto, ak v posudzovanom prípade nárok oprávnených 1/, 2/ povinný plnil v splátkach, toto jeho plnenie je dôvodom na zastavenie exekúcie iba do 28.3.2018. Počnúc dňom XX.X.XXXX, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie ale o plnenie považované za vymožené v rámci exekučného konania alebo exekúcie súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenia iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie týkajúci sa úhrad výživného po XX.X.XXXX, je preto nedôvodný.
23. Povinný súdu predložil výpis zo svojho bankového účtu za obdobie od 8.4.2015 do 22.6.2018 a spolu 12 ks potvrdení o úhrade výživného. Súdu predložil, ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie doklad o uhradení výživného zo dňa 24.5.2015 vo výške 120,-EUR, zo dňa 20.9.2015 vo výške 120,-EUR a zo dňa 27.10.2015 vo výške 120,-EUR. Ako prílohu ku sťažnosti predložil povinný súdu doklad o uhradení výživného zo dňa 7.4.2015 vo výške 120,-EUR, zo dňa 4.5.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 3.6.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 14.8.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 8.9.2015 vo výške 200,-EUR zo dňa 13.12.2015 vo výške 120,-EUR zo dňa 9.1.2016 vo výške 120,-EUR zo dňa 20.5.2016 vo výške 480,- EUR a zo dňa 4.7.2018 vo výške 120,-EUR.
24. Preskúmaním jednotlivých úhrad výživného, realizovaných povinným súd zistil, že povinný súdu listinnými dôkazmi a to výpisom z jeho bankového účtu preukázal, že v období od 28.3.2015 do 28.3.2018 (prvá úhrada bola zo dňa 8.4.2015 a posledná úhrada bola zo dňa 16.3.2018) uhradil oprávneným 1/, 2/ bezhotovostným prevodom na bankový účet výživné vo výške 5.295,-EUR a v hotovosti, k rukám matky povinných 1/, 2/) sumu 1.7XX,-EUR, čo je spolu suma vo výške 7.055,-EUR. Súd nevzal do úvahy úhrady výživného vyplývajúce z výpisu z bankového účtu povinného realizované po XX.X.XXXX a ani doklad o úhrade výživného zo dňa 4.7.2018 vo výške 120,-EUR, nakoľko ide o úhrady výživného realizované až po začatí exekučného konania, resp. po začatí exekúcie, ktoré ako už súd uviedol, nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. 25. Povinný bol exekučným titulom zaviazaný uhradiť oprávneným 1/, 2/ v rozhodnom období, t.j. od 28.3.2015 do 28.3.2018, titulom bežného výživného sumu 5.940,-EUR (36 mesiacov x 165,-EUR) a titulom zameškaného výživného sumu 270,-EUR.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný súdu preukázal, že oprávneným 1/, 2/ uhradil titulom výživného, sumu v celkovej výške 7.055,-EUR, možno preto konštatovať, že povinný uhradil oprávneným 1/, 2/ bežné výživné v celom rozsahu určenom exekučným titulom (5.940,-EUR), že mu tak na bežnom výživnom nevznikol žiadny nedoplatok a že uhradil oprávneným 1/, 2/ aj zameškané výživné priznané exekučným titulom vo výške 270,-EUR.
27. Pokiaľ ide o bezhotovostné úhrady poukazované na bankový účet zriadený na meno povinného 1/, matka oprávnených 1/, 2/ tvrdila, že povinný poukazoval finančné prostriedky na bankový účet zriadený na meno, v danom čase mal. povinného 1/, nie k jej rukám ako bol zaviazaný súdnym rozhodnutím s čím nesúhlasila, avšak následne nijako nerozporovala ďalšie tvrdenie povinného o tom, že ona odmietla povinnému poskytnúť číslo svojho bankového účtu ani to, že mala z účtu zriadeného na meno povinného 1/ vyberať finančné prostriedky, ktoré povinný platil titulom jeho vyživovacej povinnosti na obidvoch povinných 1/, 2/. Nepoprela tak, že má k danému účtu dispozičné právo. Z dôvodu, že povinní 1/, 2/ ani ich matka ako ich zástupkyňa (v prípade povinného 1/ na základe plnej moci a v prípade povinnej 2/ ako zákonná zástupkyňa) sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka k tejto otázke ani
nepodali, súd sa ňou už nezaoberal. Pre úplnosť však sudca konštatuje, že výživné je v každom prípade osobným právom a nárokom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné nie je súdnym rozhodnutím (exekučným titulom) obmedzené na čas maloletosti dieťaťa ale na čas, po ktorý dieťa nie je schopné samo sa živiť. Určením, že povinný rodič má platiť výživné dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti), dochádza iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa odpadá aj dôvod platiť výživné do rúk rodiča, pretože plnoleté dieťa má spôsobilosť na právne úkony, a teda aj spôsobilosť samé prijať výživné, ktoré je jeho nárokom. Rodič, ktorému bolo súdnym rozhodnutím uložené platiť výživné do rúk druhého rodiča, si po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, splní vyživovaciu povinnosť zaplatením výživného aj priamo do rúk plnoletého dieťa, a to bez potreby zmeny súdneho rozhodnutia.
28. Na základe uvedeného, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku a to splnenie dlhu vo výške 270,-EUR, ku ktorému povinný uniesol dôkazné bremeno a súčasne povinný súdu preukázal aj to, že vyživovaciu povinnosť plní v rozsahu v akom bol na jej plnenie zaviazaný exekučným titulom (aj nad jej rámec) a nevznikol mu tak žiadny dlh na výživnom, súd preto v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
29. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval aj o trovách exekúcie.
30. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
31. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnení 1/, 2/ podali návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne, keďže povinný splnil vymáhaný nárok ešte pred začatím exekučného konania. Súd tak nepovažoval trovy oprávnených 1/, 2/, ktoré v exekučnom konaní platili za účelne vynaložené a oprávneným 1/, 2/ náhradu trov exekúcie nepriznal.
33. Povinný si nárok na náhradu trov súvisiacich s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v konaní o sťažnosti neuplatňoval.
34. Súd sa ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.
35. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
36. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
37. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
38. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 39. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
40. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
41. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
42. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške XX,-EUR.
43. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
44. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnení 1/, 2/ podali návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne, keďže povinný splnil vymáhaný nárok ešte pred začatím exekučného konania, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávneným 1/, 2/. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávnených 1/, 2/.
45. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. bez odkladného účinku, priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo v rozsahu 100%, v zmysle § 22 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške XX,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 12,-EUR (t.j. 20 % zo XX,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 72,-EUR.
46. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.