Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoPv-2-2019.pdf
PDF · 118.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPv/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ma3oska travel, s. r. o., Hanácka ulica 1491/5, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 667 718, zast. JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: Travego Tour s. r. o., Čajkovského 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 068 540, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26CbPv/1/2019-79 zo dňa 13.5.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26CbPv/1/2019-79 zo dňa 13.5.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 24.04.2019, v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodne tak, že súd o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2 písm. d), 326 ods. 1, 328 ods. 1, 329 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads. Žalobca sa žalobou zároveň domáhal zaplatenia primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške 5.000,00 EUR podľa § 53 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ).
Spolu so žalobou bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že obe strany konania, žalobca aj žalovaný, sú podnikateľské subjekty, podnikajúce v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú priamymi konkurentmi na relevantnom trhu - na území Slovenskej republiky. Žalovaný používa označenie ma3oska, resp. ma3oska travel, v rámci platenej inzercie v internetových prehliadačoch, predovšetkým prehliadača Google - platenej inzertnej služby Google Ads. Uvedené označenie nadobudlo medzi
spotrebiteľmi silnú rozlišovaciu spôsobilosť a je podľa názoru žalobcu nezapísaným označením žalobcu, príznačným výlučne pre žalobcu. Označenie ma3oska travel tvorí aj súčasť obchodného mena žalobcu. Žalovaný používa kľúčové slovo „ma3oska“ alebo „ma3oska travel“, ktoré je označením žalobcu, aby sa zobrazoval popri žalobcovi na popredných, platených miestach vyhľadávača Google spotrebiteľom, ktorí toto kľúčové slovo vyhľadávajú. Tým, že žalovaný aktívne zadal uvedené slová do svojho zoznamu kľúčových slov, stala sa doména žalovaného druhým najčastejšie zobrazovaným plateným odkazom. Žalobca považuje správanie žalovaného za nekalosúťažné konanie v zmysle generálnej klauzuly § 44 OBZ, a tiež za napĺňajúce skutkové podstaty nekalosúťažného konania podľa § 46, § 47 ods. 1 a 2 a § 48 OBZ. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením vidí žalobca v tom, že žalovaný pokračuje v nekalosúťažnom konaní aj po tom, čo bol vyzvaný na zdržanie sa nekalosúťažného konania. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku konania a aktuálny nezáujem žalovaného na riešení tohto sporu mimosúdnymi prostriedkami, podľa názoru žalobcu reálne hrozí, že ujma, ktorá by vznikla na právom chránených záujmoch žalobcu by bola niekoľkonásobne vyššia ako ku dňu podania žaloby. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje žalobca za jediný efektívny dostupný procesný prostriedok, ktorým sa môže domáhať predbežnej ochrany voči žalovanému, kým súd nerozhodne meritórne. Zároveň, pokiaľ ide o primeranosť, žalobca uviedol, že je jediným oprávneným používateľom označenia ma3oska. Žalovaný nemá k tomuto označeniu žiaden právny vzťah, ani dôvod používať ho, preto žalovaný nebude obmedzený nad rámec nevyhnutného rozsahu.
Po oboznámení sa so žalobcom prezentovanými skutkovými a právnymi dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil neodkladnosť, resp. takú naliehavosť, ktorá vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov strán medzi stranami. Bezodkladnosť úpravy je podľa názoru žalobcu daná tým, že žalovaný v nekalosúťažnom konaní pokračuje aj po tom, čo bol vyzvaný na zdržanie sa takéhoto konania, čím ujma, ktorá vzniká na právom chránených záujmoch žalobcu narastá. Súd sa však priklonil k záveru, že žalobca v návrhu nedostatočne osvedčil, aká bezprostredná ujma mu hrozí a v čom spočíva jej nebezpečenstvo. Žalobca tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jednej zo základných náležitostí nariadenia neodkladného opatrenia.
Súd ďalej uviedol, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca vo veci samej domáhal uloženia povinnosti žalovanému totožného znenia ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a zároveň žiadal o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo výške 5.000,00 EUR. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má osobitný charakter rýchleho súdneho rozhodovania, vykonaného na základe skutočností a listín predložených žalobcom, a to bez ďalšieho dokazovania, preto závery súdu sa obmedzujú len na predbežné posúdenie pomerov strán, skúmanie potreby neodkladného zásahu a v riešenom prípade nemajú za cieľ prejudikovať otázku, ktorá bude predmetom ďalšieho skúmania a dokazovania vo veci samej. Za daných okolností, pri existujúcom skutkovom a právnom stave, by súd nariadením neodkladného opatrenia prejudiciálne rozhodol o predmete sporu a neprimerane zasiahol do činnosti žalovaného bez toho, aby mal v tomto štádiu osvedčenú hrozbu neprimeranej ujmy na strane žalobcu, a to aj s prihliadnutím na aktuálnu výšku žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 CSP písm. f): „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam"-, a písm. h) „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci." Pokiaľ ide o záver súdu, že „žalobca neosvedčil neodkladnosť, resp. takú naliehavosť, ktorá vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov strán medzi stranami," tento záver súdu považuje za nesprávny, ktorý je v rozpore s obsahom listín založených v súdnom spise. Podľa CSP je povinnosťou strany navrhujúcej nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení. ... Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie." Podaním zo dňa 24.4.2019 a listinnými dôkazmi, ktoré tvorili prílohy podania, žalobca dôveryhodne osvedčil tieto skutočnosti, ktoré sú právne významné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to:
- žalobca je jediným oprávneným používateľom obchodného mena ma3oska travel s.r.o., a to od svojho založenia v januári 2017. Žalobca prevádzkuje cestovnú kanceláriu a pod označením ma3oska, resp. ma3oska travel poskytuje spotrebiteľom služby cestovného ruchu. Žalobca je jediným oprávneným používateľom označenia ma3oska, resp. ma3oska travel, a toto jeho oprávnenie pramení jednak z titulu používania obchodného mena s poukazom na § 8 a nasl. Obchodného zákonníka a tiež z titulu používania označenia ako nezapísaného označenia (doménové meno a označovanie služieb v obchodnom styku), ktoré sa v relevantnej spotrebiteľskej verejnosti stalo príznačným práve a výlučne pre žalobcu;
- žalovaný tiež prevádzkuje cestovnú kanceláriu, avšak pod obchodným menom Travego Tour s.r.o., a teda nemá vo vzťahu k označeniu ma3oska, resp. označeniu ma3oska travel akýkoľvek právny vzťah a ani dôvod používať tieto označenia, keďže tieto označenia netvoria súčasť obchodného mena žalovaného a oprávnene ich na trhu používa iný súťažiteľ (žalobca);
- žalovaný preukázateľne používa v rámci reklamy a propagovania svojej činnosti označenia ma3oska, resp. ma3oska travel, pričom tieto označenia sú príznačné výlučne pre žalobcu, žalovaný k nim nemá nijaký užívací titul (viď Notárska zápisnica N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX spísaná dňa 10.4.2019 notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou). Ako z predložených dôkazov, predovšetkým notárskej zápisnice, vyplýva, žalovaný aktívne používa označenia ma3oska, resp. ma3oska travel, na prezentovanie svojich služieb, a to tak intenzívne, že je druhým najzobrazovanejším subjektom v rámci platenej Google reklamy. Tak, ako bolo popísané aj v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, internetové vyhľadávače, vrátane služby Google Ads fungujú na princípe kľúčových slov, kde si inzerent vytvorí zoznam kľúčových slov, a v prípade, že spotrebiteľ vyhľadáva niektoré z kľúčových slov inzerenta, internetový vyhľadávač a služba Google Ads túto zhodu identifikuje, a spotrebiteľovi zobrazí stránky práve toho inzerenta, ktorého zadefinované kľúčové slová sa zhodujú s kľúčovými slovami vyhľadávanými prostredníctvom internetového vyhľadávača. Efektívnosť tohto spôsobu reklamy spočíva v tom, že spotrebiteľovi sa zobrazuje cielená reklama podľa jeho požiadaviek - t.j. spotrebiteľovi sa zobrazuje obsah internetu podľa jeho preferencií a vyhľadávania. Práve v tomto momente dochádza k následkom nekalosúťažného konania, pretože ak spotrebiteľ vyhľadáva slová, „ma3oska", alebo „ma3oska travel", prípadne „ma3oska travel bratislava", vo výsledkoch vyhľadávača sa zobrazí práve platený obsah reklamy žalovaného, tak ako je to osvedčené v notárskej zápisnici. Týmto svojím konaním žalovaný:
- parazituje na dobrej povesti žalobcu, keď v rámci vyhľadávača používa na svoje prezentovanie obchodné meno žalobcu, alebo jeho dištinktívne znaky, zároveň tak
- žalovaný vyvoláva v očiach spotrebiteľa nebezpečenstvo zámeny medzi žalobcom a žalovaným, a zároveň tak
- žalovaný klamlivo (označením žalobcu) označuje svoje služby s tým cieľom, aby nekalo odlákal zákazníkov žalobcu a prilákal ich k sebe. Takéto konanie žalované spôsobuje ujmu žalobcovi:
- nielen v poklese zákazníkov (ušlý zisk), pričom žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, zároveň
- žalovaný používaním týchto kľúčových slov v rámci vyhľadávača zvyšuje cenu za zobrazovanie kľúčových slov na prednostných pozíciách vyhľadávača, čím stúpajú žalobcovi náklady na prezentovanie svojich vlastných služieb a internetových stránok, a zároveň
- žalovaný ohrozuje dobrú povesť a dobré obchodné meno žalobcu.
Pre úplnosť dodal, že označenia ma3oska a ma3oska travel nie sú súčasťou obchodného mena žalovaného, žalovaný neposkytuje služby pod týmito označeniami, len označenia neoprávnene používa takým spôsobom, aby nekalo, na úkor žalobcu získal prospech, čím žalobcu nevyhnutne poškodzuje. Trvanie tohto stavu je pre žalobcu neakceptovateľné, spôsobuje mu značné škody.
Žalovaný so svojím protiprávnym konaním, ktoré spočíva v neoprávnenom používaní označení iného súťažiteľa (žalobcu) neprestal ani po tom, čo bol na to upozornený právnym zástupcom žalobcu (viď výzva na zdržanie sa nekalosúťažného konania);
- rovnako žalobca v podanom návrhu podrobne opísal, aj v čom spočíva ujma žalobcu spôsobená konaním žalovaného, konkrétne:
- zvyšujú sa náklady žalobcu na inzerciu svojho nezapísaného označenia (v dôsledku nákladov na reklamu PAY - PER - CLICK);
- žalovaný vyvoláva nebezpečenstvo zámeny;
- žalovaný parazituje na povesti žalobcu;
- žalovaný navodzuje stav, kedy hrozí poškodenie dobrého obchodného mena žalobcu a jeho povesti. Mal za to, že právna kvalifikácia jednotlivých skutkových podstát nekalosúťažného konania explicitne definuje aký objekt je chránený jednotlivými skutkovými podstatami a aká je objektívna stránka týchto skutkových podstát, preto špecifikáciu podaného návrhu považuje v tomto smere za dostatočne zrozumiteľnú a určitú.
Žalobca teda všetky právne významné skutočnosti popísal a preukázal listinnými dôkazmi, čím osvedčil v potrebnom rozsahu naliehavosť, resp. neodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Tým, že žalovaný pokračuje v konaní, v ktorom používa označenia iného súťažiteľa, vzniká žalobcovi ujma, ktorá sa každým dňom zvyšuje. Je predpoklad, že toto súdne konanie bude trvať vo veci samej dlhšiu dobu, a preto je potrebné dočasne a predbežne upraviť pomery medzi stranami tak, aby žalobcovi nevznikala počas súdneho konania ťažko napraviteľná škoda. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že dôvera spotrebiteľov je veľmi krehká a v prípade, ak dôjde k poškodeniu dobrého obchodného mena žalobcu, môžu byť škody na dobrej povesti žalobcu nezvratné. Zároveň žalobca v návrhu poukázal aj na skutočnosť, že keďže ide o obchodné meno a nezapísané označenie žalobcu, ktoré môže používať výhradne žalobca, na strane žalovaného nariadením neodkladného opatrenia nevznikne akákoľvek škoda, a táto ani nebude hroziť, a teda je nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (bez prejudikovania, ako toto konanie vo veci samej skončí) primeraným opatrením, ako dosiahnuť dočasnú úpravu pomerov strán. Je absolútne nepochopiteľné, na základe čoho súd prvého stupňa tvrdí, že nariadením neodkladného opatrenia by súd neprimerane zasiahol do činnosti žalovaného. Neodkladným opatrením sa žalobca nedomáha toho, aby žalobca nemohol svoje služby prezentovať vôbec, resp. primeraným spôsobom, napr. zájazd do Ruska, zájazd do Moskvy, a i., resp. iným bežným spôsobom. Rovnako žalobca nemá nič proti tomu, aby žalovaný používal na označenie svojich služieb svoje obchodné meno travego tour, resp. inú svoju obchodnú značku. Žalobca sa domáha len toho, aby žalovaný pri prezentovaní svojich služieb a zájazdov nepoužíval obchodné meno žalobcu (ma3oska travel), resp. obchodnú značku žalobcu (ma3oska), lebo práve týmto konaním zasahuje žalovaný do práv žalobcu a parazituje na jeho povesti, ktorú si dlhodobo žalobca sám budoval kvalitou poskytovaných služieb.
Podľa odvolateľa z napadnutého uznesenia nevyplýva, v čom súd vidí neprimeraný zásah navrhovaného neodkladného opatrenia do činnosti žalovaného.
Vo vzťahu k dôvodu súdu na zamietnutie podaného návrhu, keď súd tvrdí, že „súd by nariadením neodkladného opatrenia prejudiciálne rozhodol o predmete sporu a neprimerane by zasiahol do činnosti žalovaného" aj tento záver súdu je nesprávny a dokonca v rozpore s rozhodovacou praxou súdov a ustanoveniami CSP. Tento záver je zjavne nesprávny, keďže je v priamom rozpore s ustanovením § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej." Naviac návrh v rámci neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej nie je rovnaký, je len podobný. Neodkladným opatrením sa žalobca domáha dočasnej - provizórnej úpravy pomerov, a to do skončenia konania vo veci samej. Zároveň poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej: „nariadenie predbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej", a teda nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za prejudikovanie výsledku sporu, ani za záväzné a nemenné právne posúdenie veci. Žalobca si je vedomý toho, že neodkladné opatrenie nie je medzitýmnym rozsudkom. Žalobca sa domáha dočasnej a predbežnej ochrany pred vznikom ďalších škôd z dôvodu, že nemá možnosť inak neodkladne zabezpečiť ochranu svojich práv a chrániť sa pred vznikom nezvratných škôd, do skončenia konania vo veci samej. Zároveň poukázal aj na medzinárodno-právny aspekt ochrany, ktorej sa žalobca dovoláva.
Podľa čl. 8 vyhlášky č. 64/1975 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967 (dalej aj ako „vyhláška č. 64/1975 Zb.") obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky. Podľa čl. 10 bis ods. 2 vyhlášky č. 64/1975 Zb. „Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode." Podľa čl. 10 bis ods. 3 vyhlášky č. 64/1975 Zb. „musia sa najmä zakázať: 1/ akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyslovou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa, 2/ falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa a 3/ údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by mohlo uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo o množstve tovaru." Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovanými.
Na základe uvedených skutočností je teda nepochybné, že súd vydaním napadnutého rozhodnutia pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil. Preto navrhol, aby odvolací súd vecne nesprávne napadnuté uznesenie zmenil a nariadil toto neodkladné opatrenie: žalovaný je povinný zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne súd vo výroku rozhodnutia vo veci samej.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
5. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
10. Predmetom konania je návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu, ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Ako už bolo vyššie uvedené, predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd osvedčeniu dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nevenoval dostatočnú pozornosť. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia preukázania osvedčenia uplatneného nároku je jeho nepreskúmateľnosť. Nato, aby mohol súd rozhodnúť o dôvodnosti nariadenia resp. nenariadenia neodkladného opatrenia, musí v prvom rade vyriešiť otázku generálnej klauzuly vymedzenú v § 44 OBZ, čo však súd neurobil.
14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 44 ods. 1 OBZ, podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v ust. § 44 ods. 1 OBZ, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Meradlom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, česne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). Pre naplnenie generálnej klauzuly stačí, aby takéto konanie žalovaného mohlo žalobcovi privodiť ujmu.
15. Súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal zistením či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, hoci žalobca poukázal na to, že žalovaný parazituje na dobrej povesti žalobcu, keď v rámci vyhľadávača používa na svoje prezentovanie obchodné meno žalobcu, alebo jeho dištinktívne znaky, zároveň tak žalovaný vyvoláva v očiach spotrebiteľa nebezpečenstvo zámeny medzi žalobcom a žalovaným, a žalovaný klamlivo (označením žalobcu) označuje svoje služby s tým cieľom, aby nekalo odlákal zákazníkov žalobcu a prilákal ich k sebe. Takéto konanie žalovaného, podľa žalobcu spôsobuje ujmu žalobcovi nielen v poklese zákazníkov (ušlý zisk), pričom žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje, zároveň žalovaný používaním týchto kľúčových slov v rámci vyhľadávača zvyšuje cenu za zobrazovanie kľúčových slov na prednostných pozíciách vyhľadávača, čím stúpajú žalobcovi náklady na prezentovanie svojich vlastných služieb a internetových stránok, a zároveň žalovaný ohrozuje dobrú povesť a dobré obchodné meno žalobcu. Až po vyhodnotení týchto skutočností súd môže dospieť k záveru, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil potrebu nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu o tom, že súd by nariadením neodkladného opatrenia prejudiciálne rozhodol o predmete sporu a neprimerane by zasiahol do činnosti žalovaného. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania je síce otázkou voľnej úvahy súdu, avšak táto musí byť objektívne preskumateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Súd preto musí i v uznesením o nariadení neodkladného opatrenia odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj odôvodnenie existencie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nakoľko rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prehodnotí, či boli splnené podmienky generálnej klauzuly v zmysle § 44 ods. 1, ods. 2, 46, § 47 ods. 1 a 2 a § 48 OBZ.
19. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).