Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-181-2019.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/181/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. U. XXX/X, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným menom C. E. S., so sídlom C.V. T. XXX/XX, XXX XX Q., B. XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.272,79,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 41769/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 4Er/332/2014-20 zo dňa 14. marca 2019 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 4Er/332/2014-20 zo dňa 14. marca 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu.
2. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 12.3.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, a to na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06083/13 zo dňa 19.9.2013. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 2.7.2012.
3. Súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku mal súd za preukázané, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 2.7.2012.
4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 2.7.2012 zmluvu o úvere. V tejto bol povinný označený jednak údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu - nepodnikateľa s uvedením mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a jednak bol označený aj údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu - podnikateľa s označením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla organizácie a čísla živnostenského registra. Podľa názoru súdu, s prihliadnutím na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mala predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský charakter, a teda je nutné považovať ju za zmluvu spotrebiteľskú. Súd súčasne uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári a nič nenasvedčuje tomu, že by uzatvoreniu zmluvy predchádzali rokovania, ktoré sú typické pri uzatváraní zmlúv podnikateľskými subjektmi. Obsah zmluvy považoval súd za značne jednostranný s množstvom sankcii v neprospech dlžníka.
5. Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd preskúmal aj predloženú fotokópiu zmenky a dospel k názoru, že táto bola vystavená v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. a nemožno ju hodnotiť inak ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd preto podľa názoru súdu pochybil, keď neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a priznal oprávnenému plnenie na základe zmenky vystavenej napriek zákonnému zákazu. Uvedená povinnosť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zakladá povinnosť súdu exekúciu zastaviť.
6. Súd prvej inštancie následne skúmal, či zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú, vyhodnotil súd dohodu o vyplnení zmenky, ktorá bola začlenená do bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje podľa názoru súdu prvej inštancie neplatnosť zmenky a rozhodcovský súd pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere. Za neplatnú považoval súd aj úrokovú doložku na zmenke. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený odmietol posúdenie povinného ako spotrebiteľa, pričom poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Namietal, že povinný uzatvoril zmluvu ako dlžník s uvedením obchodného mena a identifikačného čísla. Oprávnený sa vyjadril aj k dvojitému označeniu osoby dlžníka v zmluve, pričom uviedol, že údaje o dlžníkovi sú jednoznačne uvedené na prednej strane zmluvy hneď pod označením veriteľa a v týchto údajoch nefiguruje žiadny údaj o mene, priezvisku a dátume narodenia dlžníka. Až nižšie v predmetnej zmluve sú obsiahnuté doplňujúce informácie o dlžníkovi, ktoré slúžia na doplnenie informácii pre veriteľa. V závere odvolania oprávnený uviedol, že na posúdenie predmetnej zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd teda podľa odvolateľovho názoru nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
8. K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 4.11.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor požiadal dňa 10.12.2014 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06083/13 zo dňa 19.9.2013. Tento bol vydaný v dôsledku porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.7.2012. V predmetnej zmluve bol povinný v časti identifikujúcej ho ako dlžníka označený obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie. Až následne v ďalšej časti zmluvy bol povinný označený aj menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Spolu so zmluvou o úvere bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera a povinný taktiež vyplnil neúplnú zmenku. Na zmenke bol povinný - vystaviteľ identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ. Dňa 12.3.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť danú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie a hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Súčasne vyslovil názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie, ktoré sa uskutočňujú na podklade zmenky sa vzťahuje iba na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava mala zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatnil nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana bolo nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel bola upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
17. Odvolací súd mal jednoznačne za preukázané, že povinný bol v časti zmluvy identifikujúcej ho ako dlžníka a taktiež aj v zmenke, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkovoprávny vzťah, označený obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Tieto údaje identifikujú povinného ako fyzickú osobu - podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, a teda v kauzálnom vzťahu s veriteľom povinný postavenie spotrebiteľa nemal.
18. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvej inštancie exekúciu zastavil, hovorí o zastavení exekúcie v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže bol platca zmenky - zmenečník na zmenke identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ, nie je možné predpokladať, že nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
19. V súvislosti s už vysloveným názorom odvolací súd dodáva, že samotný povinný, ktorý by mohol preukázať, či predmetnú zmluvu o úvere uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ alebo ako fyzická
osoba - nepodnikateľ, bol v priebehu celého exekučného konania nečinný, preto odvolací súd vychádzal len z predloženej úverovej zmluvy a zmenky, z ktorých jednoznačne vyplýva už vyššie uvedený záver o tom, že povinného je nutné považovať za fyzickú osobu - podnikateľa.
20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).