Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-248-2016.pdf
PDF · 187.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/248/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - R.. Bc. M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. č. XX, Z., zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Hlavná č. 44, Trnava a otec - Bc. Ing. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. č. 7, G., zastúpený advokátskou kanceláriou: AK I., s.r.o., so sídlom X. rad č. 5, Z., na návrh otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov takto
rozhodol:
I. W. W. W., nar. XX.XX.XXXX sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že počas bežného školského roka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého matka od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku od XX.XX hod do pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku do XX.XX hod a otec od pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku od XX.XX hod do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku do XX.XX hod.; počas jarných prázdnin určených W. školstva M. republiky bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. a matka v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod.; počas veľkonočných prázdnin určených W. školstva M. republiky bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. a matka v párnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod.; počas letných prázdnin bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v párnom roku matka od posledného dňa školského vyučovania od XX,XX hod. do XX.XX. do XX,XX hod. a otec od XX.XX. od XX,XX hod. do prvého dňa školského vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. a v nepárnom roku otec od posledného dňa školského vyučovania od XX,XX hod. do XX.XX. do XX,XX hod. a matka od XX.XX. od XX,XX hod. do prvého dňa školského vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. s tým, že rodič, ktorý práve nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa je oprávnený stretávať sa s maloletým od piatku nasledujúceho po XX.XX. vrátane od XX,XX hod. do nasledujúcej nedele do XX,XX hod. a od piatku nasledujúceho po XX.XX. vrátane od XX,XX hod. do nasledujúcej nedele do XX,XX hod.; počas vianočných prázdnin určených W. školstva M. republiky bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v nepárnom roku matka v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do XX.XX. do XX,XX hod. a od XX.XX. bezprostredne nasledujúceho roka od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. a otec od XX.XX. od XX,XX hod. do XX.XX. bezprostredne nasledujúceho roka do XX,XX hod. a v párnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od XX,XX hod. do XX.XX. do XX,XX hod. a od XX.XX. bezprostredne nasledujúceho roka od XX,XX hod. do prvého dňa vyučovania po prázdninách do XX,XX hod. a matka od XX.XX. od XX,XX hod. do XX.XX. bezprostredne nasledujúceho roka do XX,XX hod. W. odovzdania a prevzatia maloletého bude miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča v Z..
II. T. je p o v i n n ý počnúc dňom XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého W. W. sumou XXX eur mesačne a od XX.XX.XXXX do právoplatnosti tohto rozhodnutia sumou XXX eur mesačne vždy vopred do XX dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. R.. X. na zročnom výživnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XXXX,XX eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Od právoplatnosti tohto rozsudku je počas trvania striedavej osobnej starostlivosti otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do XX. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. V. Z r u š u j e sa uznesenie T. súdu Z. V č.k. XXP/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením N. súdu v Z. č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. VI. E. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Otec mal. W. sa návrhom podaným na T. súde G. dňa XX.XX.XXXX domáhal rozhodnutia o úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. synovi W. (v tom čase vo veku X roky a XX mesiacov), ktorého žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch bez určenia vyživovacej povinnosti.
X. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletý sa narodil z partnerského vzťahu jeho rodičov, ktorí neboli zosobášení, za trvania predchádzajúceho manželstva matky, ktoré bolo rozvedené rozsudkom T. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX. N. domnienka otcovstva k maloletému svedčala bývalému manželovi matky, rozsudkom T. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX bolo najskôr zapreté otcovstvo manžela matky k maloletému a následne dňa XX.XX.XXXX došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve k maloletému. L. maloletého žili v spoločnej domácnosti od novembra XXXX do jari XXXX, kedy ich vyzvala matka navrhovateľa, aby opustili dom v jej vlastníctve v G., ktorý užívali spoločne s ďalšími X deťmi pochádzajúcimi z predchádzajúceho manželstva matky maloletého. L. sa mala vo februári XXXX nasťahovať do ďalšieho rodinného domu, kde dal otec maloletého výpoveď z nájmu. W. časom sa však vzťahy medzi rodičmi maloletého natoľko zhoršili, že v októbri XXXX ukončili spolužitie a matka maloletého sa spolu so všetkými deťmi odsťahovala do prenajatého bytu v G., kde jej otec maloletého prispieval na nájomné vo výške jeho polovice. I. sa otec s maloletým mohol stretávať len nepravidelne a sporadicky podľa svojvôle matky maloletého, ktorá sa otcovi vyhrážala tým, že bude mať syna iba dva víkendy v mesiaci a že odchádza bývať do Z.. T. má pritom s maloletým výborný vzťah, keď sú spolu, mama ani súrodenci mu chýbajú, nepýta sa za nimi. T. poukázal na to, že zo znaleckého dokazovania v rozvodovom konaní matky vyplynulo, že ide o manipulatívnu osobu, ktorá na seba nezdravo viaže deti, čo vyústilo aj k tomu, že sa zmenil vzťah detí k jej novému partnerovi - otcovi maloletého, ktorý k nim bol počas spolužitia s ich matkou veľmi ústretový a rešpektoval ich súčasť svojej rodiny, no keď začala mať ich matka rôzne výhrady k osobe otca a jeho matky, vzťahy medzi nimi sa úplne pokazili a to až tak, že starší syn matky B. fyzicky napadol otca maloletého W.. T. mal za to, že matka nerešpektuje záujem maloletého, ktorý má právo na to, aby ho vychovávali obaja rodičia. T. zdôraznil, že v danom prípade majú obaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a je v jeho záujme, aby ho vychovávali obaja rodičia, pričom otec mu môže a vie zaistiť zachovanie rodinného prostredia a jeho stabilitu a tiež dostatočnú úroveň starostlivosti, ktorú dieťaťu zabezpečoval od jeho narodenia a má na to aj dostatočné ekonomické a iné podmienky v rodinnom dome, kde maloletý vyrastal.
X. Matka maloletého s návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od počiatku nesúhlasila, pričom takýto nemenný postoj deklarovala v priebehu celého konania. Po tom, čo sa dozvedela o podaní návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v rámci skúmania miestnej príslušnosti súdu, podala dňa XX.XX.XXXX na T. súd G. návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti spolu s návrhom na určenie výživného zo strany otca vo výške XXX eur mesačne a styku otca s maloletým v každom párnom týždni kalendárneho roka od soboty od XX.XX hod do nedele do XX.XX hod. M. návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti s otcom maloletého žili od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom ich spolužitie bolo po celú dobu poznačené nevyrovnaným správaním otca dieťaťa, ktorý dával pred trávením času so synom prednosť návštevám pohostinstiev a obdobných zariadení, pričom sa domov vracal až po záverečnej v značne podguráženom stave a ich spolužitie bolo veľmi komplikované aj kvôli neustálemu zasahovaniu a presadzovaniu názorov zo strany matka otca dieťaťa, v dôsledku
konania ktorej došlo aj k ukončeniu spolužitia rodičov po tom, čo vymenila na rodinnom dome, v ktorom spolu žili zámkovú vložku na vchodových dverách a časť osobných vecí dala presťahovať do garáže, voči čomu otec maloletého žiadnym spôsobom nezakročil, naopak matku v tom dokonca slovne podporoval. Po odchode zo spoločnej domácnosti na syna otec neposielal žiadne výživné, platba za súkromnú materskú školu bola jeho dobrovoľnou aktivitou. Styk otcovi okrem každého druhého víkendu bola ochotná dovoliť aj počas týždňa, pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa dovolí, keď však otec podľa matky aj pred dohodnutým stykom uprednostňoval svoje pracovné stretnutia a hobby. Mala za to, že majetkové pomery otca, ktoré poznala aj vďaka tomu, že popri rodičovskej dovolenke na skrátený pracovný pomer pracovala v spoločnosti otca a jeho matky, a napokon vyplývali aj z jeho návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností mu umožňujú platiť požadované výživné.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkov, opakovanými pohovormi s maloletým, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, potvrdeniami o zárobkových a majetkových pomeroch rodičov, ako aj oboznámením sa s obsahom pripojených spisov a ďalších na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
5. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že uznesením - predbežným opatrením Okresného súdu Trnava č.k. 11P/98/2015-53 zo dňa 11.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/26/2015-74 zo dňa 25.04.2016 bol maloletý ponechaný v osobnej starostlivosti matky (bez výroku súdu v tomto smere), otcovi bola predbežne uložená povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca bol vymedzený na každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod.. Pri potvrdení predbežnej úpravy, voči ktorej sa odvolal otec s poukazom predovšetkým na skutočnosť, že s maloletým bol až do 28.10.2015 v dennom styku a ešte a januári 2016 s ním trávil viac času, než bolo vymedzené predbežným opatrením, odvolací súd vychádzal z toho, že nebolo osvedčené či vôbec a ako je otec schopný sa o maloletého postarať od utorka do nedele, ako navrhoval. Matka vo svojom návrhu na predbežnú úpravu uvádzala, že otec je pracovne zaneprázdnený, je konateľom spoločnosti, popisovala jeho záľuby a záujmy, ktorým sa venoval a koľko času trávil s rodinou a maloletým synom. Odvolací súd skonštatoval, že otcom požadovaný široký styk, blížiaci sa návrhu vo veci samej je možné upraviť až po vykonanom dokazovaní, v ktorom sa súd bude musieť zamerať na to, či otec vie popri svojich pracovných a voľnočasových aktivitách zabezpečiť starostlivosť o maloletého, aký denný program má maloleté dieťa, kedy je matka schopná dieťa na styk pripraviť a odovzdať dieťa otcovi a pod. Mal za to, že nariadenou predbežnou úpravou sa má v prvom rade dosiahnuť, aby sa otec s maloletým stretával predovšetkým pravidelne, dodržiaval konkrétne pravidlá pri výchove syna, vrátane doby ich vzájomných stretnutí, nakoľko pre dieťa v tom čase vo veku troch rokov mohla mať nepravidelnosť negatívny vplyv. V závere odvolací súd konštatoval, že zo strany otca bude v prvom rade potrebné rešpektovať pravidelnosť úpravy styku a aspoň po čiastočne vykonanom dokazovaní nie je vylúčené, že by došlo k úprave styku v širšom rozsahu.
6. Z prednesov rodičov na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnili po prenesení príslušnosti na tunajší súd z dôvodu presťahovania sa matky s maloletým z G. do Z. dňa XX.XX.XXXX vyplynulo o.i. to, že rodičia sa na styku s maloletým vedeli napriek existencii predbežnej úpravy dohodnúť v širšom rozsahu blížiacom sa striedavej starostlivosti, čo otec demonštroval prehľadom pobytu maloletého v jeho domácnosti (č.l. XXX), ktorý matka rozporovala iba čiastočne. Otec trval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s časom striedania maloletého v nedeľu o 18.00 hod s tým, že si dlhodobo vytvára podmienky na to, aby mohol byť s ním jeho jediný syn čo najdlhšie, platí mu súkromnú materskú školu, ktorú mu vybrala matka ešte počas spolužitia. Uvádzal, že je v pozícii riadiaceho pracovníka a vie si upraviť čas tak, aby sa mohol synovi venovať v čase, keď je u neho a konkrétnu úpravu svojej starostlivosti o dieťa považoval za podstatnú z dôvodu, aby vedel synovi zabezpečiť záujmové aktivity. Matka trvala na tom, že otec nie je schopný sám zabezpečiť pre dieťa striedavú starostlivosť v navrhovanom rozsahu, nakoľko sa v domácnosti otca o maloletého stará matka z otcovej strany, ktorá má podľa nej silný vplyv na otca a fakticky stála aj za odchodom matky zo spoločnej domácnosti, odkiaľ bola vyhodená. Na ďalšom pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo po zmene zákonného sudcu dňa 12.04.2017 otec uviedol, že po poslednom pojednávaní sa s matkou dohodli, že maloletý bude s otcom tráviť polovicu času tak, ako boli zvyknutý, pričom matke bude prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne, na základe ktorej dohody aj fungovali do januára 2017, kedy matka pre neho nepochopiteľne začala trvať na striktnom dodržiavaní predbežného opatrenia. Hoci mal maloletý možnosť počas jarných prázdnin navštevovať súkromnú materskú školu v Trnave, matka uprednostnila, aby bol pod dohľadom svojich starších súrodencov. Matka potvrdila, že do januára si
dieťa skutočne striedali a dokonca začiatkom uvedeného mesiaca absolvovali spoločný víkend, ktorý bol jednoznačne na prospech syna, avšak zmenila postoj po arogantnom telefonáte zo strany otca, z ktorého bol opäť evidentný vplyv jeho matky, voči ktorej v konaní už prezentovala svoje výhrady. Uviedla, že jej prekáža, že maloletý po návrate od otca často prezentuje názory starej matky a nemiestne poznámky absolútne nezlučiteľné s jej zásadami vo výchove. Maloletý syn jej napríklad vytýka, že nežehlí, že od babiny počul, že bude mať druhú maminu a ona si na to musí zvyknúť. Na pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 06.06.2017 obaja rodičia prezentovali, že sú ochotní podrobiť sa mediácii iniciovanej kolíznym opatrovníkom, za ktorým účelom požiadali o jeho odročenie. S prihliadnutím na letný režim maloletého dospeli pred odročením pojednávania dospeli k dohode o styku otca s maloletým počas blížiacich sa letných prázdnin, ktorú súd prevzal aj do neodkladnej úpravy, o ktorej na návrh otca rozhodol uznesením č.k. 22P 101/2017 zo dňa 16.06.2017, na základe ktorej bol otec oprávnený počas letných prázdnin v roku 2017 stretávať sa s maloletým W. od piatku 30.06. od 18,00 hod. do piatku 14.07. do 18,00 hod. a od nedele 16.07. od 18,00 hod. do nedele 30.07. do 18,00 hod., od piatku 11.08. od 18,00 hod. do nedele 13.08. do 18,00 hod. a od piatku 25.08. od 18,00 hod. do piatku 01.09.2017 do 18,00 hod. s tým, že počnúc nasledujúcim týždňom rodičia nabehnú opätovne na bežný režim stretávania sa. V priebehu neskoršieho konania rodičia potvrdili, že na základe tejto dohody v lete bezproblémovo fungovali, pričom maloletý s tým nemal žiaden problém.
7. Súd doplnil dokazovanie aj o pohovor s maloletým, ktorý sa uskutočnil dňa 14.06.2017, v rámci ktorého sa maloletý vyjadril neformálnou formou tak, že s maminou býva v B. aj s ďalšími X súrodencami a izbičku má s B.. U tatina má tiež svoju izbičku - veľkú, spáva ale v izbičke s tatinom. Má aj dve babičky, k tatinovi chodí babička N., ktorá má veľa domov. W. ale rozpráva, že sú zlodeji - tatinko s babinkou. V. sa to nepáči, nie je to pekné. K tatinovi chodí autíčkom a je to v pohode, v autíčku aj spinká, aj sa s tatinom rozprávajú. Má v G. malý dom. B. si, že chodil aj v G. do školky a chodí aj do škôlky v Z.. G. si pamätá, že býval s tatinom dlhiše a trošku zosmutnel keď povedal, že teraz už nebýva. Z. lepšie, keď býval s tatinom dlhšie. N. bol kúzelník, chcel by, aby maminka a tatinko bývali spolu a tiež by chcel, aby ho poslúchali. W. varí, tatinko nevarí a babička varí teiž. U tatinka papá rezne a perá na papanie. L. robí tatinko sám. N. býval u tatinka viac, vyprevádzal ho do škôlky. G. ho už nevyprevádza. U tatinka je lepšie než v Z.. V G. je lepšie než v Z., lebo sú tam hradby, ktoré v Z. nie sú.
8. Na pojednávaní vo veci konanom dňa 12.09.2017 vyšlo najavo, že mediácia medzi rodičmi nebola úspešná, keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na styku s maloletým. Matka striktne nesúhlasila so striedaním viac ako po dvoch dňoch a už vôbec nie so striedavou osobnou starostlivosťou, keďže mala pocit, že otec Mateja ovplyvňuje, kupuje si ho darčekmi, čo vôbec dobre nevplýva na jeho vývoj s cieľom dosiahnuť to, aby s otcom chcel žiť v Trnave. Tvrdila, že ju otec podľa jej názoru stále zavádza a klame. Otec trval na striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom prípade pripúšťal aj možnosť striedania si maloletého počas dlhého a krátkeho týždňa, alebo na úprave širokého styku počas šiestich, resp. siedmych po sebe idúcich dňoch. Matka prostredníctvom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila výhrady voči tomu, aby bola starostlivosť o maloletého zo strany otca zabezpečovaná v dome jeho matky, keď vyjadrila obavy z rizika opätovného zamedzenia jeho užívania zo strany starej matky, a teda mala za to, že maloletý by tam nemal žiadnu istotu a stabilitu domáceho prostredia, keď navyše otec ani nepreukázal relevantný vzťah k tejto nehnuteľnosti. Prezentovala, že so striedavú osobnú starostlivosť by matka akceptovala iba za predpokladu, že by bola zo strany otca zabezpečovaná v Bratislave, kde otec potvrdil v tom čase vlastnícke právo k dvom bytom - jednoizbovému o výmere XXmX, ktorý však nepovažoval za vhodný a dvojizbovému v pôvodnom stave, ktorý však bezodplatne výlučne za úhradu nákladov s ním spojených užívala jeho príbuzná.
9. Súd okrem výsluchu starej matky zo strany otca N. W., ktorá potvrdila vôľu ponechať rodinný dom v G. v jej vlastníctve naďalej v užívaní jej syna spolu s jej jediným vnukom, ktorého nemá žiaden dôvod odtiaľ vyhadzovať, doplnil dokazovanie aj o výsluch F. O. - sestry maloletého a správy zo šetrenia pomerov na strane oboch rodičov. Na strane oboch rodičov príslušné P. práce, sociálnych vecí a rodiny konštatovali vhodné podmienky pre výchovu maloletého W. (č.l. XXX a XXX spisu). W. užíva kompletne štandardne zariadený X-izbový byt na K. č. XX, pričom maloletý spí podľa udania matky v jednej izbe s ňou, v ďalšej izbe spávajú tri deti. B. sociálnym pracovníkom sa matka vyjadrila tak, že nemá problém dať dieťa otcovi, ale vadia jej jeho klamstvá a má výhrady voči jeho zavádzaniu vo veciach starostlivosti maloletého W.. T. užíval X-izbový priestranný, moderne zariadený rodinný dom s dvorom a záhradou v tichej lokalite mesta G. vo vlastníctve jeho matky, kde mal maloletý k dispozícii samostatnú izbu vybavenú pekným praktickým nábytkom a samostatným lôžkom s dostatočným priestorom na hru i oddych. K. v domácnosti
bola na výbornej úrovni. T. uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti T. W. s.r.o. s vykázaným príjmom cca X.XXX eur mesačne, pričom matke platil dobrovoľne na výživu maloletého na rozdiel od predbežnej úpravy sumu XXX eur mesačne. T. toho zabezpečuje pre syna náhradné oblečenie a všetky potrebné osobné veci, pretože matku mu žiadne neposkytla na čas, ktorý trávil maloletý u neho. W. platil aj stravné a školné v súkromnej materskej škole Z., ktorý maloletý navštevoval druhý rok, keď bol u otca.
XX. Zo správ z materskej školy na Q. ul. č. X v Z. doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX a M. materskej školy Z. v G. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že je dieťa zapísané v oboch zariadeniach a v školskom r. XXXX/XXXX navštevoval súbežne obe. B. navštevoval súkromnú materskú školu v G., ktorá ponúka bilingválne vzdelávanie. F. na kolektív v Z. zvládol s miernymi problémami, avšak primerane svojmu veku a skúsenostiam, nakoľko navštevoval aj súkromnú materskú školu v G. - v bydlisku otca. V šk. r. XXXX/XXXX navštevuje výhradne škôlku v Z.. Ide o dieťa, ktoré sa začleňovalo pomaličky, ranné lúčenie bolo sprevádzané nie vždy prijateľnými emocionálnymi prejavmi pre ostatné deti. Obaja rodičia sa vždy zaujímali ako dieťa prežilo deň v materskej škole, o zabezpečenie potrebných pomôcok, aktivít. V prípade riešenia konfliktu s dieťaťom počas pobytu v materskej škole učiteľky konzultovali s obomi rodičmi, otec mal väčší záujem spolupracovať pri korekcii neštandardných sociálno-emocionálnych prejavov dieťaťa. Otec sa informoval skôr telefonicky, avšak pravidelne. Riaditeľka školy kladne hodnotila aj spoločnú účasť oboch rodičov na karnevale. Obaja rodičia mali záujem a dieťa má s nimi dobrý vzťah.
11. Otec predložil súdu psychologickú správu B.. V. W. z vyšetrenia maloletého a spoločnej interakcie s otcom, zo záveru ktorej o.i. vyplýva, že maloletý je charakterizovaný slušnou mentálnou výbavou, ktorej ďalší efektívny vývoj bude závisieť najmä na životných podmienkach a miere frustrácie, ktorej bude vystavovaný. Dôležitý je pre neho pevný režimový rámec, ktorý bude dovoľovať fungovať podľa nastavených pravidiel, ktoré budú rešpektované obidvomi rodičmi, ktorí budú schopní v prvom rade zohľadňovať potreby svojho dieťaťa a až sekundárne svoje. Vzťah maloletého k otcovi je spontánny, autentický a opravdový, pričom niet dôvodu pochybovať ani o obdobnom vzťahu maloletého k matke. S ohľadom na kvalitu vzťahu k rodičom, jeho nefalšovaný vzťah k otcovi a ich vzájomnú dobre fungujúcu interakciu, s ohľadom na vek maloletého sa zo psychologického hľadiska javí ako najoptimálnejšia forma osobnej striedavej starostlivosti, čomu u maloletého zo psychologického hľadiska nič nebráni; voľná a prázdniny by malo dieťa s rodičmi tráviť na polovicu. Aktuálne je čas, kedy sám W. pociťuje potrebu nielen ženskej autority, ale rovnako aj otcovskej, pričom o čo viac mu bude bránené v konzumácii tohto vzťahu, o to viac sa bude potencovať afektivná pohotovosť, môžu sa prehlbovať jeho neadekvátne formy správania a zvyšovať atraktivita rodiča, ktorého nebude mať k dispozícii tak, ako by to potreboval.
12. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 12.09.2017 okrem zopakovania už v priebehu konania vznášaných výhrad voči striedavej osobnej starostlivosti, akcentujúc pre ňu neprijateľné zásahy do ich rodinného života zo strany starej matky maloletého z otcovej strany (ľubovoľné príchody, odchody a bez ohlásenia, jej prítomnosť na ľubovoľnú dobu, , kritika atp.) navrhla upraviť styk otca s maloletým okrem presne špecifikovanej úpravy počas sviatkov a prázdnin každý párny týždeň od pondelka od 16.00 hod do stredy do 08.00 hod, každý párny víkend od piatka od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod a každú nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod do piatku do 08.00 hod s tým, že v popoludňajších hodinách počas týždňa si otec maloletého vyzdvihne v predškolskom/ školskom zariadení, kde ho aj počas týždňa v časoch ukončenia styku odovzdá a počas víkendu bude prebiehať odovzdanie v mieste bydliska matky. Matka potvrdila, že po odchode zo spoločnej domácnosti sa mohol otec bez akýchkoľvek problémov so synom bez prítomnosti matky stretávať kedykoľvek chcel a mal na stretnutia čas. Matka nemala akúkoľvek informáciu o podanom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a do určitého času sa s otcom maloletého vedela dohodnúť, pričom zmenu v správaní otca dávala do súvisu so zásahmi zo strany jeho matky. Zdôraznila, že podľa názoru psychológov, ktorí sa špecializujú na striedavú starostlivosť je ju možné realizovať iba za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: jednej školy, škôlky, záujmového krúžku, jedného detského lekára a zubára, možnosti návštevy druhého rodiča počas pobytu u jedného z nich, za predpokladu priateľskej komunikácie rodičov a vzájomnej podpory. Otcom navrhnutý koncept však toto nespĺňa ani vo vzťahu k vzájomnej komunikácii rodičov. Uznala, že maloletý má s otcom dobrý vzťah a nikdy nemala v úmysle stretávaniu otca s maloletým akýmkoľvek spôsobom brániť. Naďalej však zotrvávala na presvedčení, že otec nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu a spôsobom, ako navrhuje, keď je pod silným, až patologickým vplyvom svojej matky, ktorá sa o neho reálne stará počas pobytu dieťaťa u otca. Otec mu kupuje často drahé, veku nevhodné darčeky, ktoré nevhodne vplývajú aj na vzťah s ostatnými súrodencami. Tiež namietala výchovné metódy otca, ktorý zvykne používať aj fyzické tresty, s čím matka
absolútne nesúhlasí. Poukázala na to, že otec maloletého bol niekoľkokrát násilný aj vo vzťahu k nej aj k jej deťom, čo podložila lekárskou správou zo dňa 06.04.2016, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj jej dcéra F., ktorá uviedla, že s otcom maloletého si vychádzali kým bývali spolu dobre, až na konflikty, keď bol pod vplyvom alkoholu, čo sa malo prejavovať tým, že vtedy bil jej brata a aj jej dal facku a raz jazdeckým bičíkom po hlave, pričom sa vtedy prejavoval násilne aj voči jej mame, o čom sa dozvedela od brata.
XX. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so zmeňujúcim uznesením N. súdu v Z. č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zmenené uznesenie T. G., č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením N. súdu v G., č.k. XXCoP/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým W. W., nar. XX.XX.XXXX v párnom kalendárnom týždni od pondelka XX.XX hod. do stredy 18.00 hod., od piatku 12.00 hod. do nedele 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni od stredy 18.00 hod. do piatku 18.00 hod. s tým, že v piatok v párnom kalendárnom týždni si otec dieťa prevezme z predškolského zariadenia a v ostatné dni určené úpravou styku si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Odvolací súd, ktorý zmenil neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov svoje rozhodnutie o rozšírení styku založil na tom, že je v záujme maloletého rozšírenie styku podľa návrhu otca. S takouto úpravou styku súhlasila aj matka a uvedená zhoda mohla podľa názoru odvolacieho súdu viesť rodičov k potrebnej komunikácii v záujme maloletého. Kontakt otca s maloletým je potrebné nepochybne rozvíjať. Je ho však potrebná rozvíjať tak, aby rešpektoval záujem dieťaťa a jeho potreby do budúcnosti, ktoré v danom čase maloletý nevedel posúdiť ani vyhodnotiť, preto za dôvodné považoval odvolací súd rozšírenie styku. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov, ktorá najlepšie vie vystihnúť všetky potreby maloletého dieťaťa a v zhode so súdom prvej inštancie apeloval na obidvoch rodičov, aby upravili svoju komunikáciu tak, aby bola vedená v záujme dieťaťa, pretože takáto komunikácia nevťahuje dieťa do konfliktov rodičov, nestavia ho do úlohy riešiteľa ich sporu a nezaťažuje ho. Už nech uvedená situácia nastala z akýchkoľvek dôvodov, v prvom rade sú rodičia zodpovední za psychický stav a priaznivý rozvoj svojho dieťaťa. Rodičia sú povinní navzájom spolu korektne komunikovať, pretože takto zabezpečia aj úspešné napredovanie maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu nenahradí deťom pocit istoty, bezpečia, ktoré im v prvom rade majú zabezpečiť rodičia.
14. Z následne vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých W.. W. Z., ktorý vypracoval svoj znalecký posudok č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletý bol v priebehu psychologického vyšetrenia v kompenzovanom psychickom stave bez prítomných nápaditostí v celkových prejavoch správania, ktorý by mohli poukazovať na prítomnosť psychopatologickej symptomatiky alebo a narušenie jeho citových väzieb k niektorému z rodičov. M. pocity a názory pri tematike optimálneho modelu rodičovskej starostlivosti do určitej miery prispôsobuje želaniam rodičov, ktorí sa snažia presvedčiť ho o svojej preferencii výberu školy, čo je viditeľné najmä v prístupe otca. S ohľadom na jeho vek a osobnostné charakteristiky je vo zvýšenej miere ovplyvniteľný, snaží sa udržať pozitívne vzťahy obom rodičom, ale súčasne senzitívne prežíva ich vzájomné konflikty, ktorým je vystavený. V. zaangažovanie do pretrvávajúcich rodičovských konfliktov neprispieva k jeho psychickej stabilite. Na obidvoch rodičov reaguje pozitívne, v ich prítomnosti sa cíti spokojne a bezpečne, dokáže ich verbálne oceniť, s čím korešpondujú aj jeho neverbálne prejavy správania. U. subjektívny dyskomfort je u neho viditeľný pri konfrontácii s problematikou rodičovskej starostlivosti, nakoľko obidvaja rodičia sa ho snažia presvedčiť, resp. získa ť pre ich predstavu o výbere základnej školy, pričom maloletý bol rezervovanejší k asertívne deklarovanému postoju otca. W. subjektívne referoval spokojnosť so širokým stretávaním sa s obidvoma rodičmi, na druhej strane popisoval určitú nespokojnosť s tým spojeným častým sťahovaním. O. názor, aby sa predĺžili intervaly striedania jeho pobytu u každého z rodičov, ale na druhej strane udával, že týždňová frekvencia striedania by bola príliš dlhá. V prítomnosti matky vyjadril súhlas s ňou prezentovanou formou rodičovskej starostlivosti, pred otcom bol však pri tejto tematike vyhýbavejší. V rámci rodičovskej diády bola u maloletého naznačená preferencia matky najmä pokiaľ ide o emočné puto a atmosféru v rámci vzájomných vzťahov s nevlastnými súrodencami v domácnosti matky. Má prirodzene väčší rešpekt voči otcovi. F. bez známok strachu alebo neprimeranosti. T. rodičia sa snažia primárne nezaťažovať maloletého svojimi nevyriešenými partnerskými konfliktami, čo sa im však vzhľadom na prítomnosť sporadických závažnejších konfliktných incidentov s prítomnými agresívnymi prejavmi darí len parciálne. L. si uvedomovali, že v rámci predškolského veku dosiahlo realizovaný model v čase vypracovávania posudku svoje limity, ktoré súvisia s prirodzenými vývinovými potrebami dieťaťa a kompromisy (2
škôlky a časté cestovanie medzi dvomi mestami) nie sú ďalej udržateľné tak, aby zohľadňovali najlepší záujem dieťaťa. Za danej situácie sa obaja snažili ovplyvniť aktívne postoj maloletého v prospech nimi preferovanej varianty rodičovskej starostlivosti. Matka navrhla stabilizáciu rodičovskej starostlivosti o maloletého takým spôsobom. Že bude navštevovať školu v mieste jej bydliska. A priori neodmietala pokračovanie striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo však podmieňovala rešpektovaním jedného sociálneho zázemia maloletého v Bratislave v priebehu pracovného týždňa s tým, že otec bude v čase jeho starostlivosti bývať v Bratislave. Otec navrhol, aby maloletý navštevoval základnú školu v G. s tým, že bude v čase osobnej starostlivosti matky o maloletého zabezpečovať jeho dovoz a dovoz do školy tak, že bude v pracovnom týždni bývať v Z.. O. vplyv oboch rodičov na psychický vývin dieťaťa bol doposiaľ v zásade pozitívny, k obom má vytvorené kvalitné väzby a obaja majú motiváciu k osobnej starostlivosti o dieťa. N. maloletý sám nedokázal v danom čase dostatočne racionálne a objektívne zhodnotiť dôsledky realizácie striedavej osobnej starostlivosti v aktuálne daných rodinných podmienkach považoval za potrebné, aby rodičia akceptovali potreby maloletého dieťaťa a zabezpečili mu dostatočný priestor pre harmonický osobnostný vývin vrátane jedného školského a voľnočasového životného priestoru, v ktorom by si mohol vytvárať kvalitné a dlhodobé rovesnícke vzťahy. T. rodičia majú zo psychologického hľadiska dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťaťa. V čase podávania posudku mala podľa názoru znalca kvalitnejšie výchovné kompetencie vo vzťahu k starostlivosti matky, ktorá adekvátnejšie reflektovala vývinové ako aj emočné potreby maloletého. T. presadzoval de facto model jeho osobnej starostlivosti o maloletého, explicitne devalvoval rodičovské kompetencie matky a asertívnejšie prezentoval pred maloletým vlastný preferovaný výber školy, resp. model rodičovskej starostlivosti, ktorá podľa výsledkov psychologického vyšetrenia maloletého menej korešpondoval so subjektívnou preferenciou dieťaťa, ako aj s objektívnym posúdením jeho vývinových potrieb. B. názoru znalca ani jeden z rodičov nepredstavoval pre dieťa potenciálnu priamu hrozbu pre jeho osobnostný alebo fyzický vývin. Na druhej strane vystavovanie maloletého konfliktným situáciám spojeným s prejavmi verbálnej alebo brachiálnej agresie zvyšuje riziko jeho neurotizácie, resp. traumatizácie, čo môže mať negatívny dopad na jeho psychickú odolnosť a efektívnu sociálnu adaptáciu. T. rodičia boli v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatolologickej symptomatiky, vzájomne voči sebe otvorene verbalizovali kritické postoje, u matky je zvýraznená labilná emotivitia a impulzívna afektivita so zhoršenou racionálnou inhibíciou afektov a impulzov najmä v emocionálne vypätých situáciách v rámci interpersonálnych konfliktov, u otca je prítomná tendencia k oslabeniu efektívnej racionálnej kontroly intenzívnych afektov a impulzov, osladená aj konštrikcia napätia a úzkosti, v myslení sú prítomné aj menej kvalitné impulzívne a narcistické obsahy; mal v danom čase znížené sebavedomie spojené s nadmernou kompenzáciou vlastnej insuficiencie, ako aj snahou imponovať, prežíval pocit tlaku v rámci jeho najbližšieho sociálneho okolia, keď bol nedobrovoľne poslušný, kvôli čomu bol u neho zdôraznený vnútorný svet túžob a prianí, ako aj hľadanie stability, bola u neho prítomná zvýšená ovplyvniteľnosť a prežívanie afektov hnevu, resp. agresívnych tendencií v rámci narušených vzťahov v blízkych sociálnych vzťahoch. E. odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorej výchovné prostredie hodnotil v danom čase ako optimálne so stykom každý druhý týždeň od piatku do nedele a jedenkrát v týždni a súčasne dvakrát v týždni, kedy bude maloletý cez víkend u matky; pokiaľ by otec dokázal zabezpečiť dochádzku maloletého do školy odporučil modifikované stretávanie maloletého s otcom od štvrtku poobedia do pondelka rána. . B. považoval za prekážku odporučenia striedavej osobnej starostlivosti zhoršenú kvalitu rodičovskej kooperácie, ale vo väčšej miere objektívne okolnosti na strane rodičov, najmä vzdialenosť bydlísk, ktoré nevytvárajú vhodné podmienky pre optimálnu realizáciu striedavej starostlivosti rodičov tak, aby bola v záujme dieťaťa a pozitívnym spôsobom podporovala jeho školskú adaptáciu. T. striedavej starostlivosti by bolo možné vtedy, keby sa obidve domácnosti rodičov nachádzali vo väčšej blízkosti, keďže realizáciu v dvoch mestách by neumožňovala dostatočnú kontinuitu pre jeho voľnočasové sociálne a záujmové aktivity a takisto by predstavovala určitú bariéru pre niektorého z rodičov v ich zapájaní sa do jeho školského a spoločenského života, najmä v súvislosti s výberom školy.
XX. Vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec zotrval na záveroch svojho posudku, pričom však na otázku otca, ktorý medzičasom začal vyvíjať aktívne kroky z zabezpečeniu možnosti realizácie starostlivosti o dieťa v Z. uviedol, že za predpokladu zmeny objektívnych okolností si nemyslí, že komunikácia medzi rodičmi je tak závažne zhoršená, aby bola neprekonateľnou prekážkou v realizácii striedavej osobnej starostlivosti. U., že pre maloletého je najdôležitejšie, aby naďalej fungoval čo najintenzívnejšie s oboma rodičmi a aby mal vytvorené čo najlepšie objektívne podmienky, aby sa mohol čo najlepšie adaptovať na školský režim. B. dôvodom na nerealizovanie striedavej osobnej starostlivosti bola vzdialenosť bydlísk a až parciálne zhoršená komunikácia rodičov. W. nekompatibility kooperácie
medzi rodičmi nie je marginálna ani z pohľadu dieťaťa, ktoré senzitívne reaguje na hostilné vyjadrenia rodičov na seba, dokonca aj na konfliktné reakcie, ktorým je vystavený. Obaja rodičia sa hodnotili vzájomne kriticky, ale nápadné bolo negatívne hodnotenie matky otcom. Znalcom zistené tendencie otca k agresívnejšiemu správaniu nepovažoval za tak závažnú prekážku, ktorá by vylučovala osobnú starostlivosť otca, keď prejavy brachiálnej agresia je možné dať do súvisu s emotívnym a emočným prežívaním otca danej situácie. Dodal, že štandardne pomáha zmierňovať konflikt medzi rodičmi, resp. ich konfliktnú komunikáciu, že si dieťa preberajú a odovzdávajú v školskom zariadení.
16. Po tom, čo otec preukázal, že si zabezpečil v Bratislave ďalšiu nehnuteľnosť vhodnú na realizovanie striedavej osobnej starostlivosti súd pristúpil dňa 10.07.2019 k opätovnému pohovoru s maloletým, ktorý potvrdil, že vie, že si otec kúpil byt v Bratislave, aby mohli byť viac spolu a po zakreslení možných alternatív ich kontaktov spontánne uviedol, že si tento predstavuje rovnomerne s obomi rodičmi. V byte otca má pripravenú vlastnú izbu, u maminy býva spoločne s maminou a súrodencami. Bol evidentný jeho pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ako aj ku všetkým súrodencom.
17. Rodičia začali v priebehu konania po mediácii na báze dobrovoľnosti navštevovať spoločne psychológa L. poradenskopsychologických služieb P. Z. IV Dr. K., ktorý na dopyt súdu konštatoval, že rodičia by mali na svojej vzájomne veľmi konfliktnej komunikácii naďalej pracovať, nakoľko jemu sa nepodarilo vyladiť ich do tej miery, aby dokázali spolu funkčne komunikovať a vychádzali si vzájomne v ústrety, v čom im bránia ich konfliktné vzťahy z minulosti, ktoré viedli k ich rozchodu.
XX. Zo správy zo šetrenia pomerov P. práce, sociálnych vecí a rodiny Z. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec žije v čase, kedy je maloletý u matky sám v trojizbovom byte na K. ulici v jeho výlučnom vlastníctve, nachádzajúcom sa v tichej lokalite v blízkosti vodnej nádrže X., s dobrou občianskou vybavenosťou, približne XXX metrov vzdialený od školského zariadenia maloletého. U otca má dieťa samostatnú izbu, kde má vyvýšenú posteľ, písací stôl, hračky a objednanú stavanú skriňu na šaty. T. má vlastnú izbu s manželskou posteľou a vstavanou skriňou. T. izba je zariadená novým nábytkom, sedacou súpravou a konferenčným stolíkom. N. je nová, vybavená všetkými potrebnými spotrebičmi. WC a kúpeľňa sú samostatné, byt je po kompletnej rekonštrukcii. T. sa vyjadril, že na zútulnenie do bytu ešte privezie obrazy a piano pre W.. Z. je priestranný, udržiavaný v čistote a poriadku. W. má u otca vytvorené všetky podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj.
XX. Čo sa týka osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti T. W., s.r.o. (XX %) a T. s.r.o. (XX %). Vo svojom daňovom priznaní ako fyzickej osoby za r. XXXX priznal príjmy zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov vo výške X.XXX,XX eur, a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške XX.XXX eur; za r. XXXX vykázal úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške X.XXX eur a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške XX.XXX eur. Vo svojej výpovedi tvrdil, že jeho mesačný disponibilný príjem z oboch obchodných spoločností, v ktorých je spoločníkom je cca X.XXX eur, keď zdôraznil, že v jednej spoločnosti s lepšími ekonomickými výsledkami je iba XX% spoločník. T. trojizbového bytu ktorý nadobudol na K. ulici, vlastní v Z. ďalšie X byty. V. byt v pôvodnom stave je momentálne prázdny, keď ho pred nadobudnutím nového bytu využíval pre vlastné potreby počas styku so synom v Z.. Ide o byt na N. ul., pričom zvažoval stabilizáciu svojej finančnej situácie jeho predajom, nakoľko na zakúpenie nového bytu dostal hypotéku. V druhom byte býva za náklady jeho sesternica. Z kúpnej ceny za nový byt uhradil XX.XXX eur z vlastných finančných prostriedkov a XXX.XXX eur z hypotéky, ktorú bude splácať XX rokov s aktuálnou splátkou XXX eur. V súvislosti s bytom na K. má ďalšie náklady XXX eur na zálohové platby, XX eur na elektrinu a XX,XX na TV + internet. V G. býva v dome vo vlastníctve svojej matky, kde platí XX eur za TV, XX,XX eur za M., XX eur za elektrinu, XXX eur za plyn a XX eur za vodu. W. vlastní X pozemok vo výlučnom a X v podielom spoluvlastníctve v podiele X/X v G. a ďalší rodinný dom v G., ktorý prenajíma za XXX eur mes., ktoré príjmy sú zohľadnené v jeho daňovom priznaní. R. o poschodový dom o výmere každého podlažia cca XX mX na adrese J. U. XX, G.. Na vysvetlenie nízkeho nájmu uviedol, že nájomníci investovali do rekonštrukcie domu sumou XX.XXX eur, čo je zohľadnené v aktuálnom nájme. Po kompenzácii tejto sumy prejdú na komerčný nájom, ktorý bude XXXX eur mesačne a malo by to byť už pravdepodobne v 2. štvrťroku nasledujúceho roka. Na bežnom účte má zostatok X.XXX eur, na X sporiacich účtoch, z ktorých splácal časť kúpnej ceny XXX eur a XXX eur. F. žije z úspor. G. využíva služby privátneho bankára v J. spoločne so svojou matkou, kde tvrdil, že by mal mať v bankových produktoch cca XX až XX.XXX eur. Má tiež kreditnú kartu na cca X.XXX eur. M. platí ročné poistné so sporiacim charakterom vo výške XXX eur ročne a taktiež stavebné sporenie vo výške XXXX eur ročne. B. ako očný optik a konateľ spoločností.
I. je ručiteľom na hypotéke matky, z ktorého dôvodu ani nedostal vyššiu hypotéku. M. nevlastní žiadne motorové vozidlo. Vo vlastníctve spoločnosti je X motorových vozidiel M. J. r.v. XXXX, W. W r.v. XXXX, G. RawX r.v. XXXX, N. M. r.v. XXXX a Y. r.v. XXXX, keď užíva všetky MV, ktoré sú však aj k dispozícii zamestnancom a spoločníkom.
XX. V rámci realizácie vyšetrovacej zásady súd zistil, že okrem ním uvádzaných zostatkov na bežných účtoch mal otec k XX.XX.XXXX účtovný zostatok na stavebnom sporení vedenom na jeho meno zostatok XX.XXX eur, na ďalšom bežnom účte vedenom v J. zostatok vo výške X.XXX eur, na termínovaných vkladoch v J. účtovné zostatky XX.XXX,XX U. a XXX.XXX eur a na ďalšom účte vednom v U. Z. disponibilný zostatok XX.XXX,XX eur.
XX. W. ohľadom osobných majetkových a zárobkových pomerov uviedla, že tieto sa od začiatku konania v zásade nezmenili, keď naďalej s deťmi býva v X-izbovom byte v jej vlastníctve, pričom vlastní T. H. T., r.v. XXXX alebo XXXX zakúpené ako jazdenka na úver, ktorý prefinancovala navýšením hypotekárneho úveru na výšku XX.XXX eur, ktorý spláca po XXX eur mesačne. I. spojené s bývaním vyčíslila celkovo na sumu XXX,XX eur, z toho XX,XX eur za zálohové platby, XX eur na elektrinu, XX,XX eur do fontu opráv, X,X eur za L., XX,XX eur za U., XX eur ta plyn. Za telefóny pre X osôb platí XXX eur mes. O. jej X staršie deti sa naďalej pripravujú sústavne na budúce povolanie. X najstaršie deti sú už plnoleté. X. v tomto školskom roku zmaturovala, syn bude maturovať na rok. T. ich otec platí výživné po XXX eur k ich rukám, z ktorej sumy XXX eur následne preplácajú matke. Na mladšie deti jej ich otec vypláca výživné spolu vo výške XXX eur. I. dcére bola diagnostikovaná celiakia, čo malo vplyv na náklady na stravu. O. spojené s výživou mal. W. sú bežné primerané veku, keď tieto vyčíslila na XX eur na sporenie, XX eur na oblečenie, XX eur za poplatky za karate, X,XX eur za povinnú výbavu, XX eur na kultúru, XX eur za výlety, ďalších XX eur za cestovné na výlety, XX eur na hygienické potreby, XX eur na vitamín C, XX eur ako podiel na čistiacich a pracích prostriedkoch, XX eur na športové potreby, XX eur ako alikvótu na mesiac za lyžovanie a rovnako mesačnú alikvótu na nájom lyží, lyžiarok, palíc, prilby XX eur. B. rok v MŠ doplácala iba na stravu XX eur na pol roka, keďže bol predškolák. T. maloletého jej na jeho výživu prispieva výlučne sumou XXX eur, keď nad rozsah kúpil synovi iba raz papučky a raz jesenné topánky. Za r. XXXX u zamestnávateľa M. zdravotnícka škola, E. č. XX v Z. dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške vo výške XXX eur netto.
XX. N. opatrovníka vychádzaj z vyjadrenia znalca, ako aj z ostatných okolností prípadu sa do budúcnosti stotožnil so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom striedania v pondelok. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdu, ktoré bolo prenesenú do výroku tohto rozhodnutia, sa kolízny opatrovník v časti výživného k tomuto priklonil, keď počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov navrhoval na dorovnanie životnej úrovne zaviazať otca k plateniu výživného vo výške XXX eur. T. tiež stavebné sporenie zo strany otca keď považoval pre dieťa za prospešné a vhodné, aby mal do budúcna zabezpečené finančné prostriedky.
XX. Podľa § X4 ods. 2 veta prvá E. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
XX. Podľa § 24 ods. X E. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
XX. Podľa § 2X ods. 4 E. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. M. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
XX. Podľa § 26 E. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
XX. Podľa § 121 zákona č. XXX/XXXX Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
29. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
30. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
31. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
32. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 ZoR).
34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Z vykonaného dokazovania v smere úpravy rodičovských práv a povinností vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o dieťa. Otec tým, že napriek pôvodnej vzdialenosti svojho bydliska od bydliska matky, si v priebehu konania zriadil spoločné bývanie s maloletým v Bratislave, a možnosti osobnej starostlivosti o syna prispôsobil aj svoj pracovný život, preukázal možnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého spôsobom, ktorý bude na prospech dieťaťu tým, že bude rešpektovať sociálnu kapacitu maloletého návštevou jedného školského zariadenia, kde si bude môcť vytvárať si rovesnícke a kamarátske vzťahy v jednom
kolektíve a mať priestor pre mimoškolské a voľnočasové aktivity na jednom mieste tak, aby nebola narúšaná prirodzená psychosociálna integrita maloletého, ale naopak bola podporovaná. Dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom samo vníma, že sa o neho starajú obaja rodičia a hoci v čase podania posudku nevedel sám dostatočne racionálne a objektívne zhodnotiť dôsledky striedavej starostlivosti, ktorá však v tom čase ani neprichádzala do úvahy vo forme, ktorá by nebola v rozpore s dôležitými psychosociálnymi aspektmi jeho každodenného fungovania, po zmene pomerov na strane otca prejavil nepriamo túžbu (pri grafickom znázornení možnosti trávenia času s každým z rodičov) po rovnomernej starostlivosti oboch rodičov. Súd musel zohľadňovať právo maloletého na starostlivosť obidvoch rodičov. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje predovšetkým lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Takéto podmienky má dieťa zabezpečené u oboch rodičov a vzhľadom na nielen prezentovaný, ale aj realizovaný záujem otca, ktorý doposiaľ aktívne využíval široko upravený styk s maloletým, počas ktorého si dieťa napriek rozpadu vzťahu svojich rodičov a ich vzájomne nespracovaným emóciám, vytvorilo k otcovi pozitívny a blízky vzťah. V tomto smere je tiež potrebné oceniť prístup matky, ktorá otcovi fakticky napriek jej vnútornému nespracovaniu ukončenia partnerského vzťahu s otcom dieťaťa a odmietaniu formy striedavej starostlivosti realizovanej v dvoch vzdialených mestách. nebránila a spoločného syna na stretnutia s otcom zjavne riadne pripravovala. Aktuálna situácia však svedčí o tom, že rodičia v danom prípade napriek komunikačným problémom dokážu v záujme dieťaťa dostatočne efektívne kooperovať, hoci zatiaľ za účasti prostredníka, či už mediátora, alebo psychológa, ktoré možnosti využili v konaní, napriek čomu sa však stále nepodarilo vyladiť ich do tej miery, aby ich komunikácia bola skutočne funkčná a vzájomne si boli schopní a ochotní vychádzať v ústrety. Súd má za to, že práve striedavá osobná starostlivosť môže pre rodičov predstavovať dôležitý motivačný faktor pre ďalšiu prácu na zlepšení ich vzťahu, keď dieťa pre svoj zdravý psychosexuálny vývin jednoznačne potrebuje mať v živote rovnako zastúpených oboch rodičov. Vo vzťahu k lavírujúcemu postoju matky, ktorá striedavú osobnú starostlivosť a priori ani v rámci znaleckého dokazovania neodmietala pokiaľ by sa realizovala v Bratislave, na čo otec reflektoval zabezpečením vhodnej nehnuteľnosti v blízkosti bydliska matky a školy dieťaťa, na čo však matka nebola ochotná pristúpiť k dohode v tomto smere súd vyhodnotil ako nie vedený racionálnou úvahou a záujmami maloletého, ale subjektívnym posunom v jej emocionálnom prežívaní vzťahu k otcovi. Väčšinu z jej argumentov proti striedavej starostlivosti súd nepovažoval za relevantné. Vzájomné konfliktný vzťah rodičov, ktorý viedol k ukončeniu ich spolužitia nemôže vylučovať striedavú starostlivosť o dieťa, keď síce odôvodňuje rozpad ich vzťahu,, ktorým však automaticky nedochádza k obmedzovaniu ich rodičovských práv a povinností, keď obaja zostávajú plnoprávnymi rodičmi, ktorí sú si tak v rozsahu ako aj vo výkone rodičovských práv rovní. Je na ich osobnostnej zrelosti, aby sa, hoci aj za využitia odbornej pomoci, dokázali v záujme spoločného dieťaťa povzniesť nad vlastné nespracované emócie a pri výkone svojich rodičovských práv a povinností brali na zreteľ výlučne záujem dieťaťa a jeho prvoradé právo na plnohodnotnú starostlivosť a lásku oboch rodičov, ako kľúčových osôb v jeho živote, s nezastupiteľným miestom ani jedného z nich. Je treba zdôrazniť, že akákoľvek deprivácia dieťaťa v tomto smere má neskôr negatívny vplyv na jeho vývoj v citovej a charakterovej oblasti. Vzhľadom na vekový rozdiel detí matky - v danom prípade polorodých súrodencov - nemožno v danom prípade hovoriť o ich neprípustnom delení, keď vzťah medzi súrodencami môže byť zachovaný pri rozumnom vedení matky v žiaducej kvalite aj pri krátkych intervaloch neprítomnosti jedného z detí v domácnosti, pričom vzhľadom na vek starších detí matky je aj na ich strane očakávať ich prirodzené postupné čoraz výraznejšie odpútavanie sa od rodiny a smerovanie ich záujmov skôr na sociálne väzby medzi rovesníkmi a vlastný súkromný život. Striedavou starostlivosťou ani jeden z rodičov dieťa nestráca. Naopak, dochádza ňou k rovnomernému rozloženiu rodičovských práv a povinností a teda poskytuje nesporné výhody pre každého z nich, keď ťarcha starostlivosti a výchovy nezaťažuje takmer výlučne jedného z nich. Navyše je za splnenia základných predpokladov prínosom pre dieťa, ktoré môže mať profit práve z možnosti plného zachovania tak ženského ako aj mužského vzoru, ktorý by pre dieťa mal predstavovať predovšetkým jeho biologický otec. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Ako už bolo uvedené pri pravidelných periódach starostlivosti dieťa nemôže stratiť kontakt so širšou rodinou, naopak je zabezpečený rovnomerný kontakt s rodinami oboch rodičov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hoci je nepopierateľná dôležitosť
širších rodinných väzieb, je potrebné zdôrazniť absolútnu prednosť väzby dieťaťa s rodičom. Taktiež je súd toho názoru, že mierne odlišný pohľad oboch rodičov môže byť pre dieťa prospešný, keď sa týmto spôsobom, za nevyhnutného predpokladu nekonfrontačného prístupu rodičov a vzájomnej akceptácii v nie principiálnych rozdieloch, môže dieťa učiť nevyhnutnej tolerancii. Tu je však potrebné apelovať na rodičov, aby sa rozhodne zdržali akéhokoľvek negatívneho hodnotenia osoby a spôsobu života druhého z nich. Každý z nich je totiž v rámci zodpovednosti za výchovu maloletého viesť ho k úcte k druhému rodičovi a rozhodne neznižovať jeho autoritu v očiach dieťaťa (uvedené sa prirodzene vzťahuje aj na širšiu rodinu). V zásadných hodnotových otázkach však rodičia musia sledovať jednu líniu, čo je predpokladom zachovania striedavej starostlivosti a jej realizácie v záujme maloletého. Taktiež je absolútne neprípustné, aby rodičia vedený nespracovanými emóciami používali ako nástroj vzájomného boja riešili pred dieťaťom vzájomné výhrady a konflikty. Rodičia sú si súčasne vzájomne povinní podávať dostatočné informácie ohľadom podstatných skutočností ohľadom dieťaťa, ku ktorým došlo počas periódy ich starostlivosti. Akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a hlavne nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 1206/09, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže oň súd oprieť svoje rozhodnutie. V danom prípade súd dospel k záveru, že dôvody svedčiace v prospech striedavej starostlivosti vysoko prevažujú nad aktuálnymi komunikačnými problémami rodičov, ktoré sa súdu javia ako subjektívne a prekonateľné. V prípade, ak by rodičia nerešpektovali vyššie naznačené odporúčania, čo by sa negatívne prejavilo na prežívaní dieťaťa, má ktorýkoľvek z nich možnosť iniciovať súdne konanie o zmenu rozhodnutia. Ak by zo strany otca skutočne dochádzalo k matkou uvádzaným nežiaducim prejavom v súvislosti s matkou tvrdeným zvýšeným požívaním alkoholu (ktoré však v konaní zostali v iba rovine tvrdení matky, resp. jej rodinných príslušníkov), bude ho práve striedavá starostlivosť, ak má o ňu skutočne úprimný záujem, nútiť skorigovať svoje prípadne nevhodné správanie a prístup k výchove dieťaťa, keď situačnú pohotovosť k agresívnejším prejavom otca v dôsledku aktuálne ťaživej osobnej rodinnej situácie nevidel ani znalec ako okolnosť vylučujúcu schopnosť otca zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o dieťa v rámci striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené súd v danom prípade považoval práve za optimálnu formu starostlivosti, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi.
38. Súd akcentuje, že dieťa má dvoch rodičov, ktorí sú si vo svojich právach, ale i povinnostiach k dieťaťu rovní, pričom striedavou osobnou starostlivosťou v prípade optimálnych podmienok na jej nariadenie, ako tomu je aj v tomto prípade v čase vyhlásenia rozhodnutia, dochádza iba k naplneniu práva a základnej podvedomej túžby každého dieťa, mať vo svojom živote naplno prítomných oboch rodičov, o čo v prípade iného nevyváženého modelu starostlivosti prichádza v dôsledku rozpadu ich partnerského vzťahu, inak povedané funkčnou a rodičmi akceptovanou striedavou osobnou starostlivosťou za predpokladu ich uvedomenia si a vzájomného rešpektovania nezastupiteľnej role druhého rodiča v živote dieťaťa, môžu byť u dieťaťa minimalizované negatívne dopady straty zázemia, ktoré preň predstavuje jeho kompletná biologická rodina.
39. Súd svoje rozhodnutie založil okrem prejavenej túžby samotného maloletého po rovnocennej starostlivosti zo strany oboch rodičov aj na výsledkoch ostatného dokazovania, ktoré preukázalo dostatočné rodičovské kompetencie na strane každého z rodičov a predovšetkým úzky citový vzťah maloletého k obom rodičom, pričom súd prihliadal na právo dieťaťa, aby malo možnosť tento naďalej rozvíjať. Súd má za to, že určená forma osobnej starostlivosti rodičov korešponduje s kvalitou vzájomných citových väzieb medzi maloletým a obidvoma rodičmi a tiež zohľadňuje jeho vývinové potreby, a teda práve touto formou starostlivosti budú v porovnaní s doterajšou výlučnou starostlivosťou matky lepšie zaistené potreby maloletého v každom ohľade.
40. Za najvhodnejší deň striedania dieťaťa súd považoval pondelok, tak aby mal ucelený týždeň vrátane víkendu s každým z rodičov, keď vzhľadom na pracovné povinnosti matky v závislom pracovnom pomere a flexibilitu otca vzhľadom na jeho súkromné podnikateľské aktivity určil konkrétny čas striedania na neskoršie popoludnie, pričom v rozhodnutí určený čas po pracovnej dobe matky nebráni tomu, aby rodič ujímajúci sa osobnej starostlivosti prebral dieťa na základe ich predchádzajúcej dohody, ku ktorej by mali byť rodičia práve motivovaní aj skôr už zo školského zariadenia, resp. v dňoch školského voľna v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča v Bratislave. Súd má za to, že striedaním maloletého v jeden deň v
týždni bude eliminovaný aj dieťaťom subjektívne negatívne prežívaný diskomfort z častého cestovania z mesta do mesta, ku ktorému dochádzalo počas úpravy širokého styku pri odlišných relatívne značne vzdialených lokalitách bydlísk rodičov. Osobitne súd pristúpil k úprave starostlivosti o maloletého počas sviatkov a prázdnin tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď mal za to, že takto bude zaručený pravidelný a rovnomerný kontakt maloletého s obomi rodičmi aj počas voľného obdobia tak, aby mal dostatočný priestor realizovať a zdieľať každý z rodičov spoločne s maloletým dostatočne kvalitne individuálny rodinný život a voľnočasové záujmové, resp. relaxačné aktivity.
41. Vzhľadom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia je dôvodné súčasne vzhľadom na odpadnutie dôvodov na jeho ďalšie trvanie zrušiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa doposiaľ realizoval styk otca s maloletým a súčasne bolo určené minimálne nevyhnutné výživné.
42. Súd napriek zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dospel k záveru, že vzhľadom na podstatne vyššiu životnú úroveň otca danú nie jeho vykazovanými príjmami, ale jeho schopnosťami, možnosťami a omnoho lepšími majetkovými pomermi v porovnaní s matkou nie je dôvod v danom prípade neurčiť výživné. Za primeranú sumu zo strany otca na dorovnanie životnej úrovne maloletého počas periódy starostlivosti matky však považoval iba sumu XXX eur za zohľadnenia schopností a možností matky, daných jej osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi podieľať sa na výžive maloletého vzhľadom na jej ďalšie X trvajúce vyživovacie povinnosti v rozsahu cca X/X z celkových odôvodnených nákladov spojených s jeho výživou, ako aj ďalších nákladov pravidelných, resp. nepravidelných vzniknutých výdavkov spojených s návštevou školy, lekárskou starostlivosťou, záujmovými a voľnočasovými aktivitami a v plnom rozsahu pokryť bežné náklady vzniknuté počas jej periódy starostlivosti, vrátane nákladov na bývanie. W. vyčíslené náklady spojené s výživou maloletého súd považoval za nadsadené. O. z bežných odôvodnených potrieb maloletého primeraných jeho veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových aktivít, za zohľadnenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich životnej úrovne, na ktorej má maloletá právo podieľať sa, prihliadnuc na podstatne vyššiu životnú úroveň otca, ktorý na rozdiel od matky nemá inú vyživovaciu povinnosť, súd vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca k plateniu uvedenej sumy, ku ktorej dospel tak, že pokiaľ sú celkové odôvodnené náklady spojené s výživou dieťaťa cca XXX eur mesačne, t.z. pri rovnomernom trávení času s každým z rodičov vzniknú počas periódy starostlivosti každého z nich náklady v polovičnej výške XXX eur, vychádzajúc zo schopnosti matky uhrádzať cca X/X z týchto nákladov (XXX eur), otec musí na dorovnanie životnej úrovne doplatiť matke zostávajúcu sumu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., pričom výživné má spotrebný charakter. M. rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia aj za zohľadnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu, na ktoré má matka nárok. M. tiež prihliadal pri stanovovaní vyživovacej povinnosti otca aj na jeho ďalšie platby nad rozsah bežného výživného a to tak v súvislosti s návštevou súkromnej materskej školy, ako aj na ďalšie aktivity a tiež preukázané pravidelné stavebné sporenie v prospech maloletého a poistenie spojené so sporením.
XX. Vzhľadom na dĺžku konania a doterajšiu faktickú osobnú starostlivosť matky súd vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií súčasne pristúpil aj k určeniu výživného od podania návrhu matkou (na nariadenie predbežnej úpravy ako prvého procesného úkonu matky), keď v danom prípade súd považoval za dôvodnú diferenciáciu výživného do vykonateľnosti uznesenia tunajšieho súdu čk. XXP/ XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením N. súdu v Z. č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (vykonateľnosť nadobudlo dňa XX.XX.XXXX, právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dňa XX.XX.XXXX), kedy súd v priebehu konania pristúpil k striedavej osobnej starostlivosti, resp. od právoplatnosti odvolacieho súdu k režimu styku, na základe ktorého trávil maloletý u otca X,X dní zo XX po sebe nasledujúcich dní. B. výške odôvodnených potrieb maloletého cca XXX eur mesačne za zohľadnenia schopností a možností matky podieľať sa na výžive dieťaťa v rozsahu cca X/X vo finančnom vyjadrení tak otcovi určil výživné vo výške XXX eur do realizácie širšieho styku, od ktorého za zohľadnenia širšieho podielu starostlivosti a teda aj vyšších vlastných finančných nákladov priamo vynaložených na výživu dieťaťa považoval za primeranú sumu XXX eur.
XX. Pri stanovení výšky dlhu na zročnom výživnom súd vychádzal z preukázaných platieb otca na výživu dieťaťa vo výše XXX eur, resp. XXX eur v celkovej výške X.XXX eur, ktoré zo strany matky neboli popreté, ktorú sumu odrátal od celkovej čiastky, ktorú mal podľa tohto rozhodnutia na výživu dieťaťa zaplatiť do rozhodnutia súdu vo výške XX.XXX,XX eur. L. vo výške X.XXX,XX eur otcovi uložil zaplatiť v jednej splátke do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vzhľadom na výšku finančných úspor otca nevidel dôvod na prípadné určenie splátok, keď v dlhšej než zákonnej lehote splatnosti má otec dostatočný časový priestor k uvoľneniu finančných prostriedkov aj pri viazaných vkladoch.
XX. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď nebol vzhľadom na charakter konania viazaný návrhom, resp. protinávrhom matky, a teda nebolo potrebné, aby o nich v jednotlivostiach rozhodoval samostatným výrokom, keď výroky tohto rozhodnutia obsahuje štandardnú vykonateľnú úpravu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 H. tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
XX. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie P. súdu SR, sp. zn. R.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. M. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.