Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-290-2018.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/290/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovaným: 1. M. C., W.. XX.X.XXXX, F. H. XXX, 2. L. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, o zaplatenie 3.416,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C/215/2016-45 zo dňa 19.9.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu ohľadom zmluvného úroku 15 % ročne zo sumy 3.416,76 eur za čas od 21.01.2025 do budúcna a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.590,27 eur od 23.10.2015 do 01.11.2015 z a m i e t o l.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) I. výrokom uložil žalovaným v 1- a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.591,64 eur spolu s 15,9% ročným zmluvným úrokom zo sumy 3.416,76 eur od 23.10.2015 do 20.1.2025, ako aj spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.590,27 eur od 2.11.2015 až do zaplatenia. II. výrokom vo zvyšku žalobu ohľadom zmluvného úroku ako aj úroku z omeškania zamietol. III. výrokom povolil žalovaným splácať pohľadávku žalobcu v splátkach vo výške 40,- eur mesačne, splatných najneskôr do 15. kalendárneho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bude stranám sporu doručený tento rozsudok, a to všetko na účet č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. K.. výrokom určil spôsob započítania splátok na poradie: 1. suma 3.591,64 eur, 2. zmluvný úrok zo sumy 3.416,76 eur, 3. úrok z omeškania, 4. trovy konania v sume, ako bude o nich rozhodnuté právoplatným osobitným uznesením. V. výrokom žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 3.3.2016, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 2.416,76 eur ako dlžoby na istine úveru, 173,51 eur dlžných neuhradených úrokov do dňa zosplatnenia úveru, sankčných poplatkov (úroku z omeškania) v sume 1,37 eur. Ďalej sa domáhal priznania 15,9% ročného zmluvného úroku z dlžnej istiny 3416,76 eur od 23.10.2015 do zaplatenia, 5% úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny 3416,76 eur a dlžných úrokov 173,51 eur od 23.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 497 a nasl., § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na zistený skutkový stav prvoinštančný súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, čo do istiny 3.416,76 eur, dlžného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 173,51 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 1,37 eur, ako aj zmluvného úroku za obdobie od 23.10.2015 t.j. dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru do 20.01.2025.
4. Pokiaľ v spotrebiteľskej zmluve je dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, prvoinštančný súd konštatoval, že nemožno bez ďalšieho, teda bez ohľadu na existujúcu dohodu nepriznať úrok po zosplatnení, okrem prípadov, že takéto zmluvné dojednania sú neplatné, čo však je vždy vecou posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Z ust. § 503 ObZ bez ďalšieho tiež nie je možné uzavrieť, že úrok patrí len do splatnosti úveru, keďže toto ustanovenie upravuje otázku splatnosti úrokov (pre prípad, že si ju zmluvné strany nedohodli inak), nie otázku doby trvania povinnosti platiť úroky. Doba trvania povinnosti platiť úroky je v ustanovení § 502 ObZ upravená len určením jej začiatku a koniec doby je ponechaný na vôľu zmluvných strán.
5. Aj keď v zásade je možné dohodnúť zmluvný úrok až do doby vrátenia úveru, v tomto konkrétnom prípade žiadne dojednanie o tom, že by mal žalovaný povinnosť uhradiť z nesplatenej časti úveru úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov až do ich zaplatenia, nevyplýva.
6. Pokiaľ žalobca žaloval zmluvný úrok vo výške, kapitalizovanej ku dňu vyhlásenia splatnosti celého úveru a žalovaní ho nezaplatili, v zmysle úverovej zmluvy sú povinní ich platiť síce aj za dobu po splatnosti úveru, ale iba za dobu, na ktorú im peniaze boli požičané t.j. v danom prípade do 20.1.2025.
7. Preto bol žalobcovi priznaný zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru zo sumy 3.416,76 eur od 23.10.2015 do 20.1.2025, t.j. do doby zmluvnej splatnosti úveru.
8. Výšku úrokov z omeškania priznal prvoinštančný súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
9. Pokiaľ sa žalobca domáhal úroku z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 23.10.2015 počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy úver listom zo dňa 22.10.2015 zosplatnil, opomenul, že v danom liste bola žalovanému určená lehota na plnenie do 1.11.2015. Žalobca sa úroku z omeškania domáhal z dlžnej sumy odo dňa 23.10.2015 t.j. počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca listom zo dňa 22.10.2015 úver zosplatnil. Žalobca však v danom liste uložil žalovanému lehotu na plnenie do 1.11.2015. Omeškanie nastáva okamihom márneho uplynutia lehoty na plnenie, čo v tomto prípade je 1.11.2015, a teda k počiatku omeškania mohlo a aj došlo až 2.11.2015. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3590,27 eur (istina 3416,76 eur + dlžné zmluvné úroky 173,51 eur) až od 2.11.2015 až do zaplatenia.
10. Celková priznaná suma 3591,64 eur pozostáva zo sumy dlžnej istiny 3416,76 eur, dlžného úroku 173,51 eur (do dňa predčasnej splatnosti úveru) a sumy kapitalizovaného úroku z omeškania 1,37 eur. Zmluvný úrok za obdobie od 20.1.2025 „do zaplatenia“ ako aj úrok z omeškania v časti, ktorou prevyšuje plynutie doby určenej súdom, súd prvej inštancie zamietol.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté osobitným uznesením.
12. Súd prvej inštancie určil lehotu na plnenie v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaní sa starajú o dve maloleté deti, z toho jedno je choré a povolil splniť záväzok žalobcu spôsobom ako je uvedené v III. a IV. výroku rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok.
13. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a v časti, v ktorej súd povolil dlh splácať v splátkach podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
14. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutie peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Poukazujúc na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka povinnosť platenia úrokov sa podľa žalobcu spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov.
15. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
16. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, podľa žalobcu by tak nepochybne učinil. V tomto smere poukázal žalobca na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017.
17. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka žalobca dôvodil, že toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.
18. Odvolateľ tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014, teda že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.
19. Žalobca sa zároveň nestotožnil s tvrdením súdu, že omeškanie nastalo až márnym uplynutím lehoty na plnenie, teda 1.11.2015, čo bol dôvod, pre ktorý súd priznal úrok až od 2.11.2015. Ak by malo platiť tvrdenie súdu, že omeškanie nastalo až po uplynutí lehoty na plnenie (ktorú žalobca dobrovoľne poskytol), nemalo by zmysel vyhlasovať predčasnú splatnosť úveru, keďže tento by ešte nebol v omeškaní. Naopak, vzhľadom k omeškaniu s platením viacerých splatných splátok bol žalobca donútený k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, po ktorom však dobrovoľne stanovil ešte istý časový úsek, ktorý by žalovanému umožnil nahromadiť dostatok finančných prostriedkov na splatenie svojho záväzku z titulu úverovej zmluvy.
20. S priznanou možnosťou splácať dlžnú sumu v mesačných splátok žalobca nesúhlasil. Zároveň poukázal žalobca na aktuálnu judikatúru súdu Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/145/2017-85 z 31.7.2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/54/2017 z 15.6.2017.
21. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
22. Žalovaní vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa stotožňujús rozsudkom súdu prvej inštancie. Poukázali na to, že žalobca nesúhlasí s mesačnými splátkami napriek tomu, že svoje produkty predáva a získava späť vo forme mesačných splátok. Poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu.
23. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaných poukázal na to, že žalovaní neuvádzajúc žiadne konkrétne právne ani skutkové tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti splatiť dlh. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd žalobu ohľadom zmluvného úroku 15,0% ročne zo sumy 3.416,76 eur za čas od 21.1.2025 do budúcna a 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.590,27 eur od 23.10.2015 do 1.11.2015 zamietol, nie je dôvodné.
25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.7.2019 o 9,10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.7.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
26. Predmetom odvolacieho prieskumu bol II. výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, súvisiaci výrok o náhrade trov konania a výrok o lehote na plnenie peňažnej povinnosti.
27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobcovi patrí zmluvný úrok do konečnej splatnosti úverovej zmluvy, lebo medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, lebo takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. Vzhľadom na chýbajúcu výslovnú dohodu o dobe, dokedy majú žalovaní platiť zmluvný úrok (t.j. vzhľadom na absenciu dohody o povinnosti zaplatiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia finančných prostriedkov alebo do vyhlásenia predčasnej splatnosti) je potrebné vychádzať zo záveru o dojednaní platenia zmluvných úrokov do konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.1.2025.
28. Zmluva o úvere zo dňa 5.2.2015 bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch zákona č. 129/2010 Z.z.
29. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prístupnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
32. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).
33. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
34. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaných zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
35. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).
36. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
37. Ani ust. § 658 ods. 1 OZ a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť, mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.
38. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.
39. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu ohľadom zmluvného úroku 15% ročne zo sumy 3.416,76 eur od 21.1.2025 do budúcna zamietol, ako vecne správny potvrdil.
40. Ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolací súd i zamietnutie žaloby o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.590,27 eur od 23.10.2015 do 1.11.2015.
41. Odvolací súd sa stotožňuje s logickým záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie celého úveru jednorazovo v lehote do 1.11.2015 k počiatku omeškania došlo až 02.11.2015. Omeškanie nastáva v dôsledku márneho uplynutia lehoty na plnenie. Je bez právneho významu, že žalobca dobrovoľne stanovil žalovaným na plnenie určitý časový úsek.
42. Odvolací súd však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a súvisiaceho výroku o trovách konania.
43. Procesná úprava (ust. § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP ako hlavné - prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je tuto povinný subjekt povinný splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom potrebné považovať tiež plnenie vo forme splátok.
44. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť súd určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania
jednotlivých splátok. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia.
45. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o plnení dlh splatiť v mesačných 40,00 eur splátkach vychádzal jedine z tvrdení žalovaných. V spise absentujú listinné dôkazy preukazujúce mesačný príjem žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade a majetkové pomery žalovaných a dôkazy o počte vyživovacích povinností.
46. Odvolací súd konštatuje, že len z tvrdení žalovaných nemohol súd prvej inštancie posúdiť komplexné pomery žalovaných, ktoré by odôvodňovali umožniť im splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach, ktoré sú navyše nižšie ako pôvodné dohodnuté splátky v zmluve o úvere.
47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti vrátane výroku o trovách konania v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude potrebné skúmať konkrétne podmienky pre poskytnutie výhody splátok. Až potom bude možné objektívne rozhodnúť o eventuálnej výške splátok a podmienkach ich zročnosti.
48. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).