Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-1-2024.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Subarea
12Co/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast. KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. JUDr. František Svatuška - advokát, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 9C/2/2019 – 282 z 14. júna 2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súdu prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (výrok I.) a súčasne ohlásil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.).
2. Po citovaní ust. § 343 ods. 1-3 a § 344 CSP svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo na byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (bližšie špecifikovaných v návrhu) vo vlastníctve žalovaného, ktorý žalobou upletenú pohľadávku vo výške 20.000,-Eur s prísl. titulom pôžičky, ktorú žalobca poskytol jeho právnemu predchodcovi popiera, pričom existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, pretože žalovaná suma niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mzdu, pričom žalovaný popiera preukázané skutočností, ospravedlňuje sa z pojednávaní a tým odďaľuje rozhodnutie vo veci samej, kde žalobca sa domnieva, že tak bude žalovaný postupovať aj v exekúcii s tým, že žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného, kde podľa žalobcu žalovanému zriadením záložného práva nebude spôsobená ujma, pretože jeho výkon môže nastať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe toho súd prvej inštancie zistil, že vo veci samej sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 20.000,-Eur s prísl. titulom pôžičky, ktorú mal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného, pričom žalovaný túto sumu v dedičskom konaní neuznal a vyjadril pochybnosti o pravosti podpisu jeho právneho predchodcu na zmluve o pôžičke. Následne súd prvej inštancie ustálil, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože skutočnosť, že žalovaný rozpojuje žalobou uplatnenú pohľadávku, sama o sebe nespôsobuje dôvodnú obavu, že by mohla byť exekúcia ohrozená, lebo bránenie sa v súdnom konaní je právom žalovaného, kde žalobca nepreukázal, resp. neosvedčil, aby hrozila dôvodná obava, že by mohla byť exekúcia zo strany žalovaného ohrozená, ak by sú žalobe vyhovel. Nestačí iba domnienka žalobcu, že by mohla byť exekúcia ohrozená, ale musí byť preukázaná konkrétna skutočnosť, čo v danej veci zo strany žalobcu splnené nebolo a nie je. Pokiaľ by sa žalovaný zbavoval majetku, mal vzhľadom na dĺžku súdneho konania na to dostatok času, avšak žiadna takáto skutočnosť nebola osvedčená. Súčasne vzal do úvahy i to, že žalobca požaduje zabezpečiť pohľadávku
vo výške 20.000,-Eur s prísl., kde predmetom zálohu má byť byt, ktorého hodnota je niekoľkonásobne vyššia a nejde o primeraný postup. Preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
3. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý toto uznesenie považuje za nesprávne, nedôvodné a nezákonné. V odvolaní uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka je posilnenie postavenia veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky. Uvedené je na mieste, ak je majetok dlžníka zaťažené skorším záložným právom, čo je tento prípad, keďže na byte je zriadené záložné právo v prospech G., H.. Rovnako namietal záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal dostatočný čas na zbavovanie sa majetku, tu poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný dovŕšil plnoletosť dňa 8. mája 2023, a do uvedeného času sa mohol zbaviť majetku teoreticky iba so súhlasom súdu. Poukázal taktiež na skutočnosť, že žalovaný iný majetok nemá, preto je zriadenie záložného práva dôvodné. Za hodný predpoklad pre zriadenie záložného práva žalobca považuje dĺžku súdneho konania, keď žalovaný, jeho zákonná zástupkyňa a ich právny zástupca svojím správaním účelovo predlžujú konanie a odďaľujú rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa účelovo v súdnom konaní vyhýba zaplateniu dlžnej sumy a preto nie je dôvod domnievať sa, že tak nebude robiť aj v rámci exekúcie. Žalovanému zriadením záložného práva nebude spôsobená ujma, pretože jeho výkon môže nastať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zriadením záložného práva sa neprejudikuje ani rozhodnutie vo veci samej a nejde ani o exekúciu. Z uvedeného dôvodu navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu vo vyhovení jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a uplatnil trovy konania, pretože sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považuje ho za zákonné, správne a logicky odôvodnené. Žalobca nepreukázal, resp. neosvedčil dôvodnú obavu z možného ohrozenia exekúcie s tým, že súdu úmyselne zamlčal skutočnosť, že žalovaný je polovičným vlastníkom rodinného domu v obci I. B..
5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike v podstate opakuje svoju odvolaciu argumentáciu s tým, že o existencii vlastníctva žalovaného k rodinnému domu nemal vedomosť, pričom je na úvahe žalobcu, na aký majetok navrhne zriadiť záložné právo.
6. Žalovaný vo svojej odvolacej triplike následne v podstate zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
7. Žalobca vo svojom následkom vyjadrení poukázal na chronológiu úkonov vo veci a požadoval jej urýchlené predloženie odvolaciemu súdu.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, lebo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
10. Podľa § 343 ods. 1 -3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Úvodom je potrebné poznamenať, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
17. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh.
18. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom konajúci súd spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
tak vyžaduje splnenie základných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ existencia budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka (princíp proporcionality).
19. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že si voči žalovanému v súdnom konaní uplatnil peňažnú pohľadávku vo výške 20.000,-Eur s prísl. titulom pôžičky, ktorú mal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného a ktorú si následne prihasil do dedičského konania po právanom predchodcovi žalovaného, pričom žalovaný túto pohľadávku v dedičskom a rovnako ani v súdnom konaní neuznáva a rozporuje pravosť podpisu svojho právneho predchodcu na zmluve o pôžičke. Obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaná suma niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mzdu s tým, že žalovaný popiera evidentne preukázané skutočnosti a svojimi krokmi odďaľuje rozhodnutie vo veci samej, preto je dôvod domnievať sa, že tak bude rovnako postupovať aj v exekúcii, ak bude zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. O inom majetku žalovaného žalobca podľa svojho tvrdenia nemal vedomosť.
20. Žalovaný s nariadením zabezpečovacieho opatrenia nesúhlasí z dôvodu, že žalobca splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil.
21. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčili spôsobilosť uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému – tá je peňažnej povahy (20.000,-Eur s prísl.) a plynie zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi nim a právnym predchodcom žalovaného, ako aj spôsobilý predmet záložného práva - nehnuteľnosť, na ktorú ma doľahať zabezpečovacie opatrenie je prevoditeľná a vlastnícky patriaca žalovanému.
22. Ku tomu je potrebné ešte uviesť, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že má osvedčenú obavu, že v prípade jeho úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej je nárok na zaplatenie sumy 20.000,- Eur s prísl.. Žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu svojich záujmov, odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok na zaplatenie sumy 20.000,-Eur prísl., je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcom uplatňovaného žalobou, je daný.
23. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje jej nesplnenie. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, či už voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, alebo voči tretej osobe a uvedené nemožno bez ďalšieho usudzovať ani z tvrdenia (navyše nepravdivého), že nehnuteľnosť, na ktorú má zabezpečovacie opatrenie doľahať, je jediným oficiálnym nehnuteľným majetkom žalovaného. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nič také však žalobcom osvedčené nebolo. Z obsahu spisu totiž neplynú žiadne skutočnosti svedčiace o krokoch žalovaného smerujúcich k zbaveniu sa jemu patriaceho nehnuteľného majetku, čo by mohlo potom znemožniť uspokojenie žalobcu. Obmedzenie prevodu v tomto smere práve navyše spôsobuje aj zriadené záložné právo v prospech banky. A ak by aj došlo k prevodom bolo by potrebné z hľadiska naplnenia zákonnej dikcie o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, preukázať, že žalovaný sa
zbavuje svojho majetku bez náležitej protihodnoty, čím by sa jeho majetková sféra zmenšila a obava z ohrozenia exekúcie by bola na mieste. O takýto prípad však v danej veci nešlo.
24. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Na uvedené súd prvej inštancie správne taktiež reagoval. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. V danej veci hodnota pohľadávky t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia je 20.000,-Eur s prísl.. Hodnota nehnuteľnosti, ku ktorej malo byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo súdom prvej inštancie, ostala žalobcom úplne nepovšimnutá v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Javí sa však, a to aj napriek všeobecne známemu poklesu cien nehnuteľností v ostatnej dobe (ktorému predtým predchádzala nepredpokladaná deformácia cien na realitnom trhu, znamenajúcej prudký nárast hodnoty nehnuteľností v dôsledku celosvetovej pandémie a neďalekého prebiehajúceho vojnového konfliktu), že aj momentálna hodnota nehnuteľnosti z predmetu tohto sporu by niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky, ktorej by sa mala poskytnúť navrhovaným zabezpečovacím opatrením ochrana.
25. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené neboli a súd prvej inštancie návrhu správne nevyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu strán, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností a nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd v tomto rozhodnutí nerozhodoval vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania, a preto o trovách celého konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).