Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-213-2009.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2Er/213/2009
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO 35 776 005 proti povinnému D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Brezno o vymoženie povinnosti zaplatiť 66,38 Eur s prísl. vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kollárova 39, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 199,31 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX zo dňa 23.03.2009 bol súdny exekútor JUDr. Mário Mičák poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 66,38 Eur s príslušenstvom.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 2Er/213/2009-16 zo dňa 10.11.2016 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, aby namiesto oprávneného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vstúpil do konania oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s..
3. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), keďže vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym nehnuteľným, hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. 1. ÚS 398/2012. 111. ÚS 1 85/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie
orgánu verejnej moci je „predĺženou rukou súdu“. V prípade, že poverený súdny exekútor doručí súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, toto oznámenie je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného.
9. Po preverení podania súdneho exekútora a príloh k nemu pripojených, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,63 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,31 Eur.
17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
18. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. v dôsledku nemajetnosti povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
20. Súd v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradením exekútorských trov vo výške 199,31 Eur pozostávajúcich:
- paušálna suma za 32 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného 10x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8x, zisťovanie bydliska povinného 4x, zisťovanie účtu povinného 6x) spolu 106,24 Eur
- náhrada hotových výdavkov 54,57 Eur (poštovné, poplatky, tlač a kopírovanie)
- náhrada za stratu času 5,28 Eur v zmysle § 23 vyhlášky,
- a zároveň súd priznal 20 % DPH vo výške 33,22 Eur.
21. Súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon exekučnej činnosti „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmenu 1 krát vo výške 3,32 Eur, aj napriek tomu, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za tento úkon exekučnej činnosti 4 krát, pretože podľa názoru súdu je možné uplatniť si odmenu za paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti viacnásobne len v tých prípadoch, kedy to zákon výslovne pripúšťa - slovom „každé“ v ustanoveniach § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhlášky. Z uvedeného dôvodu priznal súdnemu exekútorovi aj za úkon exekučnej činnosti, „doručenie exekučného príkazu“ podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky odmenu jedenkrát vo výške 3,32 Eur, aj napriek tomu, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za tento úkon exekučnej činnosti 4 krát.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon exekučnej činnosti „doručenie exekučného príkazu“ podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky odmenu 1 krát vo výške 3,32 Eur, aj napriek tomu, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za tento úkon exekučnej činnosti 3 krát, pretože podľa názoru súdu je možné uplatniť si odmenu za paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti viacnásobne len v tých prípadoch, kedy to zákon výslovne pripúšťa - slovom „každé“ v ustanoveniach § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhlášky. Z uvedeného dôvodu priznal súdnemu exekútorovi aj za úkon exekučnej činnosti, „doručenie exekučného príkazu“ podľa § 15 ods. 1 písm. d) vyhlášky odmenu jedenkrát vo výške 3,32 Eur, aj napriek tomu, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za tento úkon exekučnej činnosti 3 krát.
23. Súd nepriznal odmenu za potvrdenia zo spisu, pretože z obsahu exekútorského spisu má súd preukázané, že tieto potvrdenia boli len správou o stave exekúcie pre oprávneného, v ktorej súdny exekútor len konštatoval stav jeho zistení, pričom uviedol, že podá návrh na zastavenie exekúcie. Teda táto správa nemá charakter predpokladaný v ust. § 21 písm. a) vyhlášky.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 CSP) odo dňa jeho doručenia, v troch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu n a Krajský súd v Banskej Bystrici.
Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.