Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-38-2019.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/38/2019
Uznesenie
Okresný súd Partizánske vo veci navrhovateľa BATIS s.r.o., so sídlom Partizánske, Nám. SNP 1B/1731, IČO: 36 321 303, v konaní zastúpeného JUDr. Mariana Pirťanová, advokát v Partizánskom, Moyzesova 471/1, proti odporcovi HOMEMIX s.r.o., so sídlom Partizánske, Námestie SNP 143/G, IČO: 52 110 524, o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Súd poveruje súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova, so sídlom Štúrova 326/2, 958 01 Partizánske spísaním hnuteľných vecí patriacich spoločnosti HOMEMIX s.r.o., IČO: 52 110 524, so sídlom Nám. SNP 143/G, 958 01 Partizánske, nachádzajúcich sa v nebytovom priestore o rozlohe XX m2, vchod: V. - M. L., nachádzajúcom sa na X. p., priestor č. X, nachádzajúci sa na nám. O. A. M., v budove so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v okrese M., obci M., katastrálne územie M..
II. Súd navrhovateľovi priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu elektronicky dňa 04.07.2019, domáha poverenia súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v špecifikovanom nebytovom priestore vo vlastníctve navrhovateľa. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel nájomnú zmluvu, pričom predmetom bol práve nebytový priestor vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca nezaplatil riadne a včas nájomné, celková výška pohľadávky je 4 920 €. Navrhovateľ zadržal hnuteľné veci odporcu, pretože odporca sa pokúsil o ich vynesenie. (2) Právne návrh odôvodnil poukazom na § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (3) Podľa § 672 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. (4) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „EP“) ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť. (5) Podľa § 193 ods. 1 písm. d) EP exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. (6) Súd z navrhovateľom predložených listinných dôkazov považuje za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 04.01.2019 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytového
priestoru špecifikovaného vo výroku I. tohto uznesenia. Navrhovateľ mal v zmluvnom vzťahu postavenie prenajímateľa a odporca postavenie nájomcu. (7) Z oznámenia o uplatnení zádržného práva zo dňa 03.04.2019 vyplýva, že odporca navrhovateľovi dlhuje na nájomnom sumu 4 920 €. Dňa 01.07.2019 sa snažil odstrániť z nebytového priestoru vo vlastníctve navrhovateľa hnuteľné veci. Časť hnuteľných vecí - zásob - bola navrhovateľom zadržaná z dôvodu neuhradenia nájomného a z dôvodu ich odstraňovania. Zadržané hnuteľné veci sú spísané v inventúrnom súpise zásob tovaru ku dňu 01.07.2019. (8) Keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je prenajímateľom majúcim pohľadávku na nájomné proti odporcovi ako nájomcovi, pričom v prenajatom nebytovom priestore sa nachádzajú hnuteľné veci pariace odporcovi, ktorý začal s ich odstraňovaním a zároveň navrhovateľ časť hnuteľných vecí zadržal, pričom požiadal o ich spísanie do ôsmich dní od začatia odstraňovania vecí súdnym exekútorom, súd v súlade s § 672 ods. 1, ods. 2 OZ návrhu vyhovel a súpisom hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora. (9) Vzhľadom k tomu, že konanie o poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí nie je sporovým konaním, ale ide o typ nesporového konania, ktorý nie je osobitne upravený, súd sa pri posudzovaní procesnej stránky konania spravoval aj nasledujúcimi úvahami. (10) Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. (11) Podľa čl. 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (12) Podľa čl. 3 ods. 2 CMP Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (13) V danom prípade niet výslovného procesného predpisu, na podklade ktorého by súd mohol postupovať. Je možné vysloviť záver, že konanie je nesporovým konaním, pretože ide len o poverenie súdneho exekútora vykonaním jednotlivého úkonu, ktorý má na základe Občianskeho zákonníka právomoc vykonať osoba poverená súdom. Nie je potrebné rozhodnúť o spore procesných strán. Konanie o návrhu na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí nie je osobitne upravené v CMP. Nie je teda možné priamo aplikovať ustanovenia tohto procesného predpisu, a to s poukazom na § 1 CMP. Preto je potrebné vec prejednať a rozhodnúť na základe ustanovenia CMP alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu veci čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci, prípadne ak takého predpisu niet, podľa normy, ktorú by súd prijal, ak by bol sám zákonodarcom. Súd musí pritom prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti a na princípy, na ktorých spočíva CMP tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, ktoré bude zohľadňovať stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prac najvyšších súdnych autorít. (14) Konanie o poverení súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí nie je súdnou praxou nateraz ustálené. Je možné vychádzať z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 2Cob/76/2017, ktorý vyslovil záver, že takéto konanie je konaním nesporovým, pričom súpis hnuteľných vecí je jednorazovým úkonom súdu. Takýto úkon nepodlieha spoplatneniu súdnym poplatkom. (15) Je možné súhlasiť aj so záverom Okresného súdu Banská Bystrica vysloveným vo veci sp. zn. 9C/7/2019, že na konanie je potrebné aplikovať ustanovenia o neodkladnom opatrení. Z povahy konania totiž vyplýva, že je potrebné aplikovať taký postup, ktorý umožní urýchlené rozhodnutie vo veci. Nie je teda možné aplikovať inštitúty kontradiktórneho konania, inak by rozhodnutie stratilo zmysel. Vzhľadom k tomu, že CMP neobsahuje komplexnú úpravu neodkladných opatrení, je potrebné s poukazom na § 2 ods. 1 CMP aplikovať ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) o neodkladných opatreniach. (16) Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (17) S poukazom na analogickú aplikáciu citovaného ustanovenia súd vo veci rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (18) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (19) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (20) Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd analogicky aplikoval ustanovenia § 251 a nasl. CSP. Vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, je potrebné rozhodnúť aj o jeho trovách. Na rozhodovanie o trovách konania nie je možné aplikovať ustanovenia § 47 a nasl. CMP, pretože výšku trov konania nie je možné v tejto fáze konania ešte poznať. Bude totiž vyplývať z toho, aká bude výška trov exekučnej činnosti pri spisovaní hnuteľných vecí. Nie je teda možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o výške trov konania, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 58 CMP. Preto súd na rozhodovanie o trovách konania aplikoval ustanovenia CSP o trovách. (21) Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný (súd jeho návrhu na poverenie súdneho exekútora súpisom hnuteľných vecí vyhovel), súd mu proti odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 59 ods. 1 CMP, § 357 písm. m CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.