Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Csp-82-2019.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199v konaní zas. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 014 35 400, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 733, proti žalovanému: N. V., nar. X.X.XXXX, N., N., v konaní o zaplatenie 321,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 321.- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321.- € od 21.4.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2018 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 321,-€ spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321,- € od 21.04.2017 do zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 20.11.2015 zmluvu o úvere č. 613254438, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovanému bezúčelový úver vo výške 380,-€, ktorý sa zaviazal splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí finančných prostriedkov,, čiže 20. Kalendárny deň po podpise zmluvy, tj. 20.11.2015, a posledná splátka bola splatná dňa 02.02.2017. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté prostredníctvom predplatenej karty s určeným limitom. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom spolu vo výške 496,60€. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 59,- € a ďalej úver prestal splácať.
2. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 20.11.2015 s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá umožňovala výber splátok priamo v mieste bydliska, pričom za túto službu sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 214,09€. Zároveň žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o zabezpečení úveru, ktorú sa však žalobca po zvážení všetkých okolností, rozhodol nevymáhať.
3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 došlo k postúpeniu pohľadávok zo uzavretých zmlúv z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 671,69€. Žalovaný neuhradil ďalej žiadnu ďalšiu splátku ani len z časti. Posledná výzva žalobcu pred podaním žaloby bola žalovanému zaslaná dňa 24.10.2018. Žalobca si
z postúpeného dlhu uplatňuje istinu vo výške 321,- EUR a úrok z omeškania z istiny vo výške 321,-€ od 21.4.2017 do zaplatení. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa.
4. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, predžalobnou výzvou, výpisom úhrad a splátok, plnou mocou advokátovi, zmluvou o postúpení pohľadávok, podacími hárkami a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o úvere, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 20.11.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovanému bezúčelový úver vo výške 380,-€, ktorý sa zaviazal splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí finančných prostriedkov,, čiže 20. Kalendárny deň po podpise zmluvy, tj. 20.11.2015, a posledná splátka bola splatná dňa 02.02.2017. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté prostredníctvom predplatenej karty s určeným limitom. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom spolu vo výške 496,60€. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 59,-€ a ďalej úver prestal splácať. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 23,32 %, RPMN vo výške 61,43 % pri priemernej RPMN vo výške 29,89 %. Celkove sa žalovaný zaviazal titulom pôžičky uhradiť sumu 496,60€. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 20.11.2015 s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá umožňovala výber splátok priamo v mieste bydliska, pričom za túto službu sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu 214,09€. Žalovaný uhradil z dĺžnej čiastky len 59,-€. Ako vyplynulo z podania žalobcu tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na riadne splácanie úveru a na uhradenie nedoplatku avšak žalovaný, ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil. Žalobca po prehodnotení pohľadávky, ktorú prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2017 od svojho právneho predchodcu ustálil, že si od žalovaného nárokuje úhradu dlhu len vo výške 321,-€.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné plnenie, ktoré sa žalovaný zaviazal splatí. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex
specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon.
22. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 321,- € počnúc dňom 21.04.2017 a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
24. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.