Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-191-2018.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Subarea
42Cb/191/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Združenie pre podporu ekologických palív, so sídlom Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, IČO: 50 578 472, zastúpeného: Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpeným RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 76.497,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29.11.2018, č.k.: 42Cb/191/2018-272, ktorým súd rozhodol podľa § 273 CSP, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 76.497,63 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
2. Okresný súd Bratislava II, dňa 29.11.2018, č.k.: 42Cb/191/2018-272, rozhodol vo veci v súlade s § 273 CSP, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa svojím podaním doručeným súdu dňa 10.01.2019 domáhal zrušenia predmetného rozsudku pre zmeškanie. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyjadrenie mal v určenej lehote pripravené no čakal ešte na ďalšie dôkazy. Takto pripravené vyjadrenie bolo zaslané súdu podaním dňa 09.12.2018, teda takmer mesiac pred doručením rozsudku pre zmeškanie. Dôvodom oneskorenia žalovaného je, že sa snažil zaslať súdu úplné a detailné vyjadrenie, kde sa podrobne a dôsledne vysporiada so všetkými tvrdeniami žalobcu. V rovnakom časovom období musel žalovaný urobiť vyjadrenia v šiestich obdobných veciach, čo znamenalo získanie, preštudovanie a spracovanie značného množstva informácii a podkladov, čo v určenej lehote nebolo objektívne možné vykonať. Žalovaný tiež uvádza, že v niektorých konaniach, ktoré sú podobné tomuto konaniu už prebehli aj pojednávania a medzi stranami sporu bolo vymenených niekoľko vyjadrení. Žalovaný mal záujem zohľadniť všetky tieto skutočnosti pri príprave svojho vyjadrenia vo veci. Zároveň poznamenáva, že vstup žalobcu do celého procesu vymáhania pohľadávok ex-partnerov žalovaného je pochybné a otázne. Takáto aktivita nespadá pod cieľ jeho činnosti, deklarovanej v stanovách. Žalovaný nemeškal so svojim vyjadrením s cieľom spôsobiť nedôvodné prieťahy v konaní. Naopak, chcel predložiť komplexné a vyčerpávajúce vyjadrenie podložené dôkazmi.
4. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 277 ods. 1 a ods. 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
6. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity sporových strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy obidve sporové strany. Žalobca - iniciuje konanie v záujme ochrany svojich žalobou uplatnených nárokov a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany, ak má záujem v spore obstáť. Z účelu a povahy procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP možno vyvodiť, že je formou "sankčného" rozhodnutia za to, že si žalovaný ako strana sporu nesplní základne povinnosti sporovej strany.
7. Dikcia § 273 CSP umožňuje súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania o žalobe na splnenie povinnosti, pokiaľ sú v danom prípade kumulatívne splnené všetky podmienky stanovené citovaným zákonným ustanovením. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je situácia, keď sa žalovaný písomne nevyjadrí k žalobe v lehote určenej súdom, pričom ho súd poučil o následkoch takto uloženej povinnosti a zároveň bolo uznesenie, ktorým súd vyzval žalovaného vyjadriť sa k podanej žalobe, doručené žalovanému do vlastných rúk.
8. V danom prípade súd preskúmal návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
9. V nadväznosti na žalovaným uvádzané skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúmal predovšetkým existenciu ospravedlniteľných vážnych dôvodov na strane žalovaného, ktoré mu bránili v súdom stanovenej lehote sa vyjadriť k žalobe. Súd má zo súdneho spisu za preukázané, že uznesenie, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní, pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, bolo žalovanému doručené dňa 08.10.2018. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalovaný začal byť v spore procesne aktívny až po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie, teda dňa 12.12.2018, kedy doručil súdu vyjadrenie k žalobe. Vyjadrenie žalovaného tak bolo súdu doručené až 49 dní po uplynutí súdom stanovenej lehoty. V tomto období však žalovaný nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu na bránenie svojich práv v spore. Žalovaný síce uvádza, že jeho záujmom nebolo vyvolať nedôvodné prieťahy v konaní, ale poskytnúť súdu komplexné vyjadrenie k veci, súd je však názoru, že takéto odôvodnenie žalobcu nemožno považovať za zmeškanie lehoty na vyjadrenie z vážneho dôvodu, tak ako to mal na mysli zákonodarca. Pokiaľ mal žalovaný, ako uvádza vo svojom návrhu, v stanovenej lehote už pripravené svoje vyjadrenie a čakal len na doplnenie dôkazov, nepovažuje súd za pravdepodobné, že takéto "čakanie" zabralo žalovanému viac ako jeden a pol mesiaca. Žalovanému v predmetom prípade nič nebránilo požiadať súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe a preukázateľne tak vyvinúť záujem aktívne sa procesne brániť v prebiehajúcom súdnom konaní. Tiež je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nie je jediným momentom v súdnom konaní, kedy mohol žalovaný ako strana sporu predkladať súdu dôkazy za účelom svojej procesnej obrany. Tieto tvrdenia žalovaného tak v danom prípade nemôžu obstáť. Navyše ako sám žalovaný uviedol, na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo v tom čase viacero konaní na rovnakom skutkovom a právnom základe, a preto neobstojí tvrdenie, že sa žalovaný potreboval oboznámiť so žalobou a pripraviť si dôkazy, keďže mu boli už predtým známe z iných konaní. Žalovanému boli známe prostriedky procesného útoku žalobcu a k týmto sa už opakovane aj predtým v inom konaní vyjadroval. Súd je teda názoru, že žalovaný mal k dispozícií dostatok času na prípravu svojho vyjadrenia v tomto konaní.
10. Žalovaný ďalej poznamenáva, že svoje vyjadrenie k žalobe doručil súdu podaním zo dňa 09.12.2018, teda takmer mesiac pred doručením rozsudku pre zmeškanie. Súd nemôže považovať toto tvrdenie žalovaného za opodstatnené. Súd upozorňuje žalobcu, že rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa 29.11.2018 a táto žalovaným uvádzaná skutočnosť žiadnym spôsobom nemení ten fakt, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa v lehote určenej súdom, čoho následkom bolo rozhodnutie "kontumačným rozsudkom" v neprospech žalovaného dňa 29.11.2018. Žalovaný má tiež za to, že vstup
žalobcu do celého procesu vymáhania pohľadávok ex-partnerov žalovaného je pochybné a otázne. Takáto aktivita nespadá pod cieľ jeho činnosti, deklarovanej v stanovách. V tejto súvislosti súd konštatuje, že tieto tvrdenia, nie sú tvrdeniami, ktorými by žalovaný ospravedlňoval zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe a sú tak pre túto fázu konania irelevantné.
11. Súd má za to, že žalovaný ako strana sporu nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 248/2006). Uvedené rozhodnutie zdôrazňuje vlastné pričinenie strany sporu pri ochrane svojich práv. Požaduje, aby strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.
12. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné opatrenie a z tohto dôvodu je nutné ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe vyhodnocovať reštriktívne a súčasne bremeno preukázania existencie tohto ospravedlniteľného dôvodu zaťažuje dotknutú stranu, ktorá podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
13. V predmetnom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania vážnych ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k doručenej žalobe a teda boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP. Zároveň, súd dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle v § 277 ods. 1 CSP, preto súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.