Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Ek-384-2019.pdf
PDF · 114.33 KB
Case nature
Subarea
51Ek/384/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: N. Š., Y.: XX.XX.XXXX, L. E.: G. XX/XX, XXX XX L., o vymoženie 1081,54 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: K.. N. I., C. C. H. Ú. J. XXX, XXX XX N., I. C.. P.. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 97,22 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa 05.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1081,54 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 255/09/15 zo dňa 2.8.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť 19.1.2017. Rozhodcom bol N.. N. C..
2. Súd vydal dňa 25.3.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: K.. N. I., C. C.Í. H. Ú. J. XXX, XXX XX N. (Ď. V. „.), R. K. G. I. C.. P.. XXXEX XXX/XX.
3. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.3.2019, ktoré bolo doručené povinnému dňa 29.3.2019. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 9.4.2019, pričom povinný ho odovzdal orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť (Slovenská pošta, a.s.) dňa 5.4.2019, teda v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh s totožným obsahom povinný doručil aj súdu 8.4.2019, pričom tento ho postúpil exekútorovi (ďalej spolu oba podania povinného ako „návrh“) Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 17.04. 2019.
4. Exekútor predložil súdu dňa 18.4.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie (ďalej aj „návrh“), vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, plnomocenstvo oprávneného pre právneho zástupcu na zastupovanie v konaní, upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, preukazujúcou doručenie upovedomenia povinnému, vyjadrenie exekútora k návrhu povinného.
5. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že:
- žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že predmetná zmluva (rozhodcovská zmluva) nespĺňa náležitosti zákona, v zmysle občianskeho zákonníka
- považuje absolútne neprijateľný, a preto nemôže súhlasiť, aby exekútor vykonal výkone exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f/ Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného spotrebiteľskom spore.
- žiada, aby súd preskúmal celú zmluvu, nakoľko zmluva môže obsahovať neprijateľné podmienky, v zmysle ktorých by sa predmetný úver mal považovať za bezúročný či bez poplatkov,
- v prípade vyplatenia dlžnej sumy, žiada určenie sumy súdom, ktorá preskúma, či oprávnený má nárok takej sumy, a či to nie je protiprávne a v súlade s obchodnými podmienkami a zákonom a určiť splátkový kalendár.
- Navrhol exekúciu zastaviť a nepriznať odmenu exekútorovi.
6. Exekútor vo svojom vyjadrení iba konštatoval, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému do vlastných rúk doručené 29.3.2019. Návrh na zastavenie exekúcie bol Exekútorskému úradu doručený 9.4.2019.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie a navrhol aby súd návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % vo výške 97,22 EUR vrátane DPH. K vyjadreniu pripojil rozhodcovskú zmluvu XXXXXXXXXX, týkajúcu sa inej osoby (iná osoba ako povinný - vec sa netýka tohto konania) ako aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré taktiež pripojil. V článku I. svojho vyjadrenia uviedol okrem iného, že :
- Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvných podmienok a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva.
- Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanom odvolaní neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
- Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015. Ďalej v článku II. svojho vyjadrenia uviedol, že:
- Návrh povinného na zastavenie exekúcie je všeobecný, neodôvodnený, povinný neuvádza žiadne skutkové ani právne dôvody, pre ktoré by rozhodcovská zmluva mala byť neplatná resp. posúdená ako neprijateľná podmienka. Návrh na odklad exekúcie povinný neodôvodnil ani všeobecne. Tvrdenia povinného sú zároveň v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm., r) platného a účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5, vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ
a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky) ako takej. Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery povinný vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Podľa ustanovenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Poučenie povinného o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t.j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Veriteľ totiž (v súlade s článkom 2 ods. 2.3 zmluvných ustanovení zmluvy o úvere) vyplatil povinnému úver v deň uzavretia zmluvy o úvere (t.j. v rovnaký deň ako bola uzavretá rozhodcovská zmluva). Povinný mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Povinný mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi, ktoré robil. Zároveň poukázal na návrh generálnej advokátky vo veci C - 453/10, Pereničová a Perenič, bod 62 a nasl.
- Okrem toho, že rozhodcovská zmluva nie je a ani nikdy nebola neprijateľná zmluvná podmienka, tak rozhodcovská zmluva ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je individuálne dojednaná. Poukázal na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ - mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo - mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Uviedol, že otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už
posudzoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, pričom poukázal odôvodnenie jeho rozhodnutia. Rovnako poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06. 2017 a jeho odôvodnenie. Poukázal na skutočnosť, že rovnakú rozhodcovskú zmluvu, aká založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie, posúdil napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici aj v rozsudku sp. zn. 17Co/919/2015 ako platný právny úkon, pričom poukázal na odôvodnenie predmetného rozhodnutia Zároveň poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá, a poukázal na odôvodnenie predmetného rozhodnutia.
- povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ex. por.“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Ex. por., povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 Ex. por., ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 49 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („ďalej len „OZ“), Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
12. Podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďlej len „ZoSRK“), Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
13. Podľa § 41 ods. 2 ZoSRK, Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 12 ods. 6 zákona 244/2002 Z.z. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
15. Podľa § 53 OZ v znení platnom do 30.9.2013, Ods. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ods. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ods. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ods. (4) písm. r) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ods. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného a vyjadrením súdneho exekútora. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote.
17. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
18. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp. zn. 255/09/15 zo dňa 2.8.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.1.2017 A vykonateľnosť 19.1.2017. Súd sa plne stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil v argumentáciou oprávneného že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom (spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a podobne). Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom ako zaslanie žalobnej odpovede k žalobe, alebo podať v predmetnej veci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako vyplýva z poučenia rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
19. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Ex. por., a to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Rovnako rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky podľa osobitného predpisu a je platná.
20. Osobitne k rozhodcovskej zmluve a jej platnosti a k tvrdeniu povinného, že predmetná zmluva (rozhodcovská zmluva) nespĺňa náležitosti zákona, v zmysle občianskeho zákonníka sa súd plne stotožnil s argumentáciou oprávneného k platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú obsiahlo popísal v Čl. II. svojho vyjadrenia, že rozhodcovská zmluva bola platne dojednaná a neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku.
21. Súd uvádza, že preštudovaním spisového materiálu má za preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinným dňa X.X.XXXX P. W. B. Ú. Č.. XXXXXXXXXX, P. R. G., Ž. W. I. I. Ú.G. G. G. X.XXX,- €.. I. C. P. C. I. Ú. G. XX-L. N. C. I. XX,XX €.. V ten istý deň uzatvorili oprávnený s povinným aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že prípadné spory vzniknuté medzi nimi sa budú riešiť cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, a to pred jedným z dvoch stálych rozhodcovských súdov, a to podľa výberu žalujúcej strany (čl. 5 zmluvy). Oprávnený v rozhodcovskej zmluve ďalej vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi zmluvy. Povinný nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany oprávneného a zároveň vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaný (čl. 2 zmluvy). Oprávnený pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil povinného o dôsledkoch jej uzatvorenia (čl. 3 zmluvy) a povinný bol poučený o možnosti odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní (čl. 7 zmluvy). Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený podal dňa 7.9.2015 na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1939,54 € s príslušenstvom, o ktorej rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom tak, že povinnému uložil povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1939,54 € s príslušenstvom (a zmluvnou pokutou), pričom rozhodcovský súd v konaní taktiež predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako platnú. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2017 a vykonateľnosť dňa 19.1.2017.
22. V danom prípade má súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany slobodne podpísali. Rozhodcovská zmluva nebránila spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Napriek tomu, že oprávnený rozhodcovskú zmluvu vopred pripravil, povinný mal zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť, pričom takýto prejav vôle by nemal vplyv na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný bol taktiež riadne poučený o význame a dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (čl. 3), a teda je zrejmé, že mal dostatočnú vedomosť o podstate rozhodcovského konania. V zmysle čl. 7 rozhodcovskej zmluvy mal povinný možnosť odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní, a to aj bez uvedenia dôvodu. Teda povinný mal v dostatočnom čase po uzatvorení zmluvy možnosť zvážiť dôsledky uzavretia zmluvy a svoj prejav vôle prehodnotiť. Na rovnakých záveroch sa pritom opakovane uzniesli viaceré krajské súdy v prípade posudzovania totožných rozhodcovských zmlúv (napr. napr. uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/919/2015, uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013). Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Je teda platná.
23. Súd k vyjadreniu povinného, že žiada, aby súd preskúmal celú zmluvu, nakoľko zmluva môže obsahovať neprijateľné podmienky, v zmysle ktorých by sa predmetný úver mal považovať za bezúročný či bez poplatkov, a v prípade vyplatenia dlžnej sumy, žiada určenie sumy súdom, ktorá preskúma, či oprávnený má nárok takej sumy, a či to nie je protiprávne a v súlade s obchodnými podmienkami uvádza, že sa uvedenými námietkami a argumentmi povinného a oprávneného sa nezaoberal, nakoľko ako už súd uviedol vyššie, v rámci exekučného konania možno preskúmavať iba okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a podobne.
24. Súd nad rámec poznamenáva, že nerozhoduje o povolení splácať dlh v splátkach. V zmysle § 61g Ex. por. ods. 1, Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Ods. 2. Exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí vždy, ak a) povinný je fyzickou osobou, b) povinný vymáhaný nárok nespochybňuje, c) nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní, d) vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2 000 eur, e) povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté, f) povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky. Ods. 3, So súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia podmienok podľa odseku 2. Súd poznamenáva, že o uvedenej skutočnosti bol povinný riadne v upovedomení poučený. Rovnako súd nad rámec poznamenáva, že nakoľko nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, nerozhoduje ani o trovách exekútora.
25. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por., - že sú tu skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, rovnako nepreukázal, že by bol exekučný titul zrušený, alebo že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd záverom opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § § 41 ods. 1, 2 ZoSRK a v zmysle § 45 Ex. por. je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré prináleží skúmať súdu v rámci rozhodovania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
26. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 199a ods. 1 Ex. por. ,trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1. Ex. por., oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v v rozsahu 100 % vo výške 97,22 EUR vrátane DPH (za 2 úkony právnej služby v exekučnom konaní - prevzatie a príprava zastúpenia a za podanie vyjadrenia, vypočítané z tarifnej hodnoty 1.081,54 EUR zmysle § 10 ods. 4 a ods. 1 vyhlášky vo výške 36,85 EUR vrátane DPH za 1 úkon právnej služby /30,71 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov (režijný paušál za rok 2019) vo výške á 11,76 EUR vrátane DPH /9,80 EUR + 20% DPH/)
31. Oprávnený si vyčíslil trovy právneho zastúpenia správne, preto vzhľadom na jeho úspech má oprávnený, voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti prevzatím veci a podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 97,22 EUR ako je uvedené vo výroku II. uznesenia, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné