Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-52-2023.pdf
PDF · 97.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/52/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., zastúpenej WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanej BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3 943,12 eura spolu s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 3 943,12 eura od 15. 09. 2023 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 19. 09. 2023 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 3 943,12 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 15. 09. 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom, obchodnou spoločnosťou XXX.C., a. s. bola dňa 05. 08. 2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1360049072. Listom zo dňa 13. 03. 2020 bol platiteľ mzdy žalobkyne vyzvaný na realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy a to vo výške mesačných splátok úveru po 132,- eur. Následne pôvodný veriteľ oznámil platiteľovi mzdy, že v dôsledku postúpenia pohľadávky prešli všetky práva a povinnosti na žalovanú. K 21. 06. 2023 boli žalobkyni vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 5 972,82 eura. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 07. 2023, sp. zn. 6Csp/33/2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti so zmluvou. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa žalobkyne v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a s Občianskym zákonníkom. Zmluva nemá písomnú formu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmluve absentuje údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN, o celkovej výške úveru, o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Zároveň bola nesprávne uvedená výška RPMN. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná zároveň nemá nárok na úroky a poplatky aj z dôvodu hrubého porušenia povinnosti pôvodného veriteľa podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa v zmluve uviedla čistý príjem 500,- eur mesačne, mesačné splátky iných úverov vo výške 250,- eur s tým, že má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom. Životné minimum v danom čase predstavovalo 198,09 eura mesačne na plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eura mesačne na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa. Pokiaľ ide o nedostatok písomnej formy, žalobkyňa rozporuje, že došlo k platnej písomnej dohode o výške úroku Žalobkyni zároveň nebola odkomunikovaná
výška poplatku za spracovanie úveru v čase podpisovania návrhu na uzatvorenie zmluvy, resp. ani skutočnosť, že vôbec nejaký poplatok bude platený. V tomto kontexte je nesprávne uvedená výška úveru a je zjavne podhodnotená aj hodnota RPMN, nakoľko táto vychádzala z výšky spotrebiteľského úveru 5 550,- eur, ktorá suma ale nepredstavuje skutočnú výšku spotrebiteľského úveru, ktorá bola znížená o poplatok za spracovanie úveru, ktorého výšku žalobkyňa ani nepozná. Žalobkyňa úver od uzavretia zmluvy riadne splácala, avšak v súčasnosti už nemá prístup k osobnému účtu. Preto nevie, v akej výške jej bol úver v skutočnosti poskytnutý. Pre účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia však žalobkyňa vychádzala zo sumy istiny uvedenej v zmluve 5 500,- eur. V zmysle výpisov z úverového účtu žalobkyňa za obdobie od septembra 2016 do júla 2019 vykonala úhrady vo výške 5 529,27 eura. Následne jej boli vykonané zrážky za obdobie od apríla 2020 do júna 2023 vo výške 5 972,82 eura. Spolu tak na úver uhradila 11 502,09 eura. S poukazom na to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaplatením splátok vo výške istiny zmluva zanikla a po tomto momente sa veriteľ bezdôvodne obohacoval, z ktorého titulu si žalobkyňa uplatnila proti žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 943,12 eura.
2. Žalovaná, ktorej bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní, doručená dňa 19. 09. 2023, sa k veci nevyjadrila. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej, ktorá zároveň vo vyjadrení k sporu navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorý by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením, že zmluva nemá písomnú formu a poukázala na postup pri jej uzatváraní. V prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť. Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Žalobkyňa zároveň úver čerpala, pričom v čase jeho čerpania bola oboznámená s podmienkami poskytnutia úveru, čiže ho akceptovala. V zmluve o úvere je správne uvedená aj RPMN, celková výška nákladov ako aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Celkovú výšku nákladov ako i výšku RPMN ovplyvňuje poistenie úveru, ktoré si žalobkyňa zvolila ako základný súbor poistenia. Nakoľko sú všetky žalobkyňou deklarované tvrdenia nesprávne, nie sú právne irelevantné, zmluva je platným právnym úkonom a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.
3. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd zistil, že dňa 30. 07. 2013 uzatvorila s právnou predchodkyňou žalobkyne, E. C., F., Zmluvu o úvere dostupná pôžička, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 5 550,- eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 19 %, RPMN 20,73 a priemernej RPMN 19,47 % sa zaviazala úver splatiť 72 pravidelnými mesačnými splátkami po 132,- eur s dátumom prvej splátky 25. 09. 2013 a konečnou splatnosťou úveru k 25. 08. 2019. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola vyčíslená v sume 3 869,91 eura. V časti zmluvy o poistení je uvedené „bez poistenia“.
4. Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej bola nesporne od žalobkyne poukázaná v prospech žalovanej suma 5 972,82 eura, je obsiahnutá v článku 7, časti 3 zmluvy tak, že popisom tejto zmluvy je uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa tejto dohody je veriteľ oprávnený domôcť sa celej svojej pohľadávky voči žalobkyni pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy vo výške splátky najviac do výšky prípustnej podľa právnych predpisov a to až do úplného zaplatenia pohľadávky.
5. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
6. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Podľa § 2písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
8. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, nakoľko bola preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa čerpala spotrebiteľský úver vo výške 5 550,- eur. V prípade, ak by si riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, to znamená riadne a včas uhrádzala mesačné splátky po 132,- eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, vrátila by veriteľke celkovo 9 504,- eur. Žalovaná v konaní nerozporovala tvrdenie, že žalobkyňa na úver uhradila sumu 11 502,09 eura, a to mesačnými splátkami vo výške 5 529,27 eura a následne zrážkami zo mzdy vo výške 5 972,82 eura, preto mal súd toto tvrdenie za nesporné. Spornou bola otázka, či na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie, pričom žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že v dôsledku chýbajúcich podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa tak bola povinná vrátiť žalobkyni len istinu skutočne čerpaného úveru.
12. Uplatnený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie zo zrážok zo mzdy v mesiacoch jún 2021 až máj 2023. V prvom rade preto musel súd predbežne vyriešiť otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvíja. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občianskom právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvárania zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej žalobkyňa neohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, pričom v konaní nebolo ani preukázané, že došlo k rokovaniu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy. Pre úplnosť súd uvádza, že nepostačuje, aby určenie zabezpečovanej pohľadávky uskutočnené takým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať, pretože bez konkrétneho vyčíslenia zabezpečovanej pohľadávky sa od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade. Na základe uvedeného súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako vyplýva z časti 3 ods. 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neplatným právnym úkonom a žalovanej na základe nej tak nevzniklo právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky prostredníctvom zrážok zo mzdy.
13. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade platného dojednania o možnosti zrážok zo mzdy medzi stranami sporu, by sa žalovaná bezdôvodne obohatila a to z dôvodu, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN a o predpokladoch použitých na výpočet tejto hodnoty. Práve tento údaj je pre spotrebiteľa najdôležitejší z dôvodu prieskumu ponúk subjektov poskytujúcich úvery, tak aby si mohol vybrať úver, ktorý bude pre neho najvýhodnejší. V prípade, ak je údaj o RPMN uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa, veriteľ sa vystavuje hrozbe, že úver poskytne bez úroku a bez akýchkoľvek poplatkov. V predmetnej veci bola v zmluve vyčíslená hodnota RPMN 20,73 %. Súd však prostredníctvom kalkulačky RPMN, ktorá je súčasťou aplikácie Register, zistil, že pri výške úveru 5 550,- eur zo dňa 05. 08. 2013, pri 72. mesačných splátkach po 132,- eur splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc prvou splátkou 25. 09. 2013 predstavuje RPMN hodnotu 21,06 %, čo je o 0,33 % vyššia hodnota o akej bola informovaná žalobkyňa v zmluve. Ide tak o nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, naviac v zmluve absentuje údaj o akýchkoľvek predpokladoch na výpočet RPMN, čo samo o sebe taktiež spôsobuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že hodnota RPMN je ovplyvnená aj dojednaním poistenia, ku ktorému sa žalobkyňa zaviazala, toto tvrdenie zo zmluvy nevyplýva, nakoľko v nej je celkom zreteľne dojednané, že predmetná zmluva je uzavretá bez poistenia. V zmluve zároveň absentuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Aj keď tento nedostatok zmluvy je možné korigovať z iných údajov zmluvy, a to z výšky poskytnutého úveru a celkovej výšky nákladov, z ktorého súčtu vyplýva táto podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľnom úvere, v zmluve je údaj uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Pri 72 mesačných splátkach po 132,- eur bola žalobkyňa povinná zaplatiť na úver celkovo 9 504,- eura, avšak súčet úveru 5 550,- eur a celkovej výšky nákladov 3 869,91 eura, predstavuje sumu 9 419,91 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola informovaná o nižšej celkovej čiastke úveru ako bola skutočná výška. Všetky vyššie uvedené skutočnosti potom spôsobujú to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a následne to, že žalovaná sa po úhrade celej istiny úveru bezdôvodne obohacovala.
14. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatok zvyšných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tieto námietky sú nedôvodné. Predmetná zmluva bola riadne uzatvorená v písomnej zmluve, pričom postup právnej predchodkyne žalovanej a žalobkyne pri uzatváraní zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere. Naopak, ide o štandardný postup pri uzatváraní akejkoľvek úverovej zmluvy, ktorý je súladný s ustanovením § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým pokiaľ ide o otázku prijatia, resp. neprijatia návrhu ako aj prijatia návrhu, ktorý obsahuje zmeny. Pokiaľ banka do časti 3 uviedla počas uzatvárania zmluvy podstatné náležitosti zmluvy o úvere a o týchto oboznámila dlžníka, považuje za takýto návrh za nový návrh a dlžník má možnosť ho prijať alebo odmietnuť. Tým, že žalobkyňa sama tvrdila, že úver čerpala, aj deklarovala, že nový návrh banky akceptovala, inak by bola povinná vrátiť banke plnenie zakladajúce jej bezdôvodné obohatenie a určite by úver, o ktorý nežiadala, nesplácala. Nakoniec, pokiaľ ide o adresu predávajúceho, na ktorej mohla žalobkyňa uplatniť prípadnú reklamáciu, tento údaj nepochybne vyplýva tak z časti 1 bod A. zmluvy ako aj z pečiatky banky nachádzajúcej sa pri podpise zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd zároveň považuje za nadbytočné sa bližšie
zaoberať aj otázkou, či žalovaná porušila povinnosť riadne skúmať bonitu klienta pred poskytnutím úveru, ktoré tvrdenie žalobkyne nakoniec nebolo zo strany žalovanej ani spochybňované.
15. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a okrem vydania bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Žalovaná si prevzala výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia 07. 09. 2023 a po uplynutí piatich pracovných dní sa tak dostala do omeškania počnúc dňom 15. 09. 2023, kedy predstavovali zákonné úroky 9,25 % ročne.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.