Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedeníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávnených, Z. H., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, H. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. H., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Z. XXX, XXX XX Z., maloletá zastúpená zákonným zástupcom matkou U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., proti povinnému V. H., nar. XX.XX.XXXX., bytom L. XXX, XXX XX L., o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 264/14, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -39 zo dňa 18. júla 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom -39 zo dňa 18. júla 2016 v napadnutej I. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. -39 zo dňa 18. júla 2016 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -65 zo dňa 05.03.2010. Z vyjadrení účastníkov konania a súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že povinný uhradil celé zameškané výživné a nebol ani raz v omeškaní s platením bežného výživného na maloleté deti. Výživné platí dobrovoľne. Lustráciou údajov v Sociálnej poisťovni dňa 01.07.2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný má príjem z invalidného dôchodku vo výške 293,-- Eur mesačne.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy správanie povinného, ktorý osobne uhradil celú dlžnú sumu zameškaného výživného dňa 02.12.2014, ako aj vzniknuté trovy exekúcie. Taktiež prihliadol na prísľub povinného o riadnom a včasnom platení výživného. Vyjadril presvedčenie, že prebiehajúce exekučné konanie a úhrada vzniknutých exekučných trov bola pre povinného dostatočným poučením a sankciou za porušenie vyživovacej povinnosti.

4. Konštatoval, že exekúcia splnila svoj účel a je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Aj keď exekúcia pôvodne začala dôvodne, vzhľadom na dobrovoľné splnenie povinností zo strany povinného by jej ďalšie pokračovanie pôsobilo voči povinnému šikanózne (vzhľadom na povinnosť hradiť trovy exekúcie).

5. Exekútor nežiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, nakoľko tieto boli vymožené. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.

6. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna z nich nezapríčinila zastavenie exekúcie.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. a III. výrokovej vety podala odvolanie matka oprávnených. V odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak exekúcia zrážkou zo mzdy sa vedie iba v prospech pohľadávky bežného výživného, povinný podá na súd návrh na zastavenie exekúcie, existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. V tomto prípade nie je vykonávaná exekúcia zrážkami zo mzdy, pretože povinný nie je zamestnaný a nie je mu vyplácaná žiadna mzda. Povinný poberá invalidný dôchodok vo výške, z ktorej nie je možné v zmysle zákona vykonávať zrážky. Preto mala za to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na rozhodnutie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku. Zároveň nie je splnený ani predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne, pretože povinný si opäť prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Bežné výživné za mesiac november 2016, splatné dňa 15.10.2016 zaplatil povinný len na maloletú dcéru vo výške 50,-- Eur. Výživné na syna H. vo výške 55,-- Eur za mesiac november 2016, splatné 15.10.2016 povinný nezaplatil ani sčasti, hoci vyživovacia povinnosť k synovi v zmysle zákona stále trvá. Syn H. naďalej študuje a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Od 16.10.2016 povinný opäť dlhuje na zameškanom výživnom sumu 55,-- Eur a exekúcia preto nie je vedená už len na bežné výživné, ale opäť dôvodne aj na zameškané výživné. Nesúhlasila s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pretože exekučné konanie je vedené dôvodne a v súlade so zákonom. Vyjadrila svoje presvedčenie o tom, že po zastavení exekúcie si povinný opäť prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Existuje reálna dôvodná obava, že bežné výživné pre deti nebude opäť uhrádzané riadne a včas, čo potvrdzuje vzniknuté omeškanie povinného so zaplatením výživného na november 2016 pre syna H.. Podľa jej presvedčenia pravým dôvodom podania návrhu povinným na zastavenie exekúcie je dosiahnutie výmazu zriadeného exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníkom a následný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. Zriadením exekučného záložného práva nie je nad nevyhnutnú mieru zasiahnuté do vlastníckeho práva povinného, ktorý je oprávnený nehnuteľnosti naďalej užívať a poberať úžitky zo svojho spoluvlastníckeho podielu k nim. Do vlastníckeho práva ostatných spoluvlastníkov nebolo nijako zasiahnuté. Povinný nevlastní iný majetok, preto v prípade, ak si opäť prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nebude možné dlh na výživnom vymôcť inak, ako výkonom exekučného záložného práva k spoluvlastníckemu podielu povinného k nehnuteľnostiam. Uviedla, že maloletá dcéra mala v čase podania odvolania XX rokov a syn H. mal XX rokov, poberá invalidný dôchodok vo výške 180,-- Eur mesačne a zároveň je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok, z ktorého má mesačný príjem vo výške cca 320,-- Eur. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v I. a III. výrokovej vete zmenil a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu vo výške 227,79 Eur.

8. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávnených nie je dôvodné, preto podľa ust. uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej I. a III. výrokovej vete ako vecne správne potvrdil.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.10.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. V návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnení domáhali vymoženia zročného výživného spolu vo výške 3.465,-- Eur, bežného výživného na maloletého H. H. vo výške 55,-- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom 15.11.2014 do budúcnosti, bežného výživného na výživu maloletej H. H. vo výške 50,-- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15.11.2014 do budúcnosti a trov exekučného konania. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 23.10.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -65 zo dňa 05.03.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého H. H. mesačne sumou 55,-- Eur, na výživu maloletej H. H. mesačne sumou 50,-- Eur od 01.07.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk maloletých detí a zaplatiť zročné výživné za čas od 01.07.2009 do 05.03.2010 u maloletej H. vo výške 433,34 Eur a u maloletého H. vo výške 478,34 Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.05.2015 povinný podal návrh na zatavenie predmetnej exekúcie z dôvodu, že dňa 02.12.2014 uhradil dlžnú sumu vo výške 4.754,80 Eur na účet súdneho exekútora a prehlásil, že všetko zameškané výživné, trovy exekúcie a trovy právneho zastúpenia uhradil, pričom v súčasnosti pravidelne uhrádza bežné výživné. Exekúcia sa vedie už len na bežné výživné a vzhľadom na jeho doterajšie správanie je predpoklad, že bude aj ďalej dobrovoľne platiť bežné výživné. Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný uhradil dňa 02.12.2014 zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie. Ďalej platí mesačne už len bežné výživné pre obidve deti. Matka detí vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.09.2015 potvrdila, že v predmetnej veci bolo vymožené zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie, pričom podľa jej vedomostí tento dlh uhradil brat povinného. Zdôraznila, že povinný by v prípade, ak by nepodala návrh na vykonanie exekúcie nikdy dobrovoľne zameškané výživné nedoplatil a neuhrádzal by ani bežné výživné riadne a včas. Vzhľadom na to, že do podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, existuje obava, že bežné výživné na maloleté deti nebude opäť uhrádzané povinným riadne a včas. Navrhla, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V podaní zo dňa 04.07.2016 súdny exekútor súdu oznámil, že povinný pravidelne zasiela bežné výživné na obidve deti spolu vo výške 105,-- Eur a že ku dňu tohto oznámenia nikdy nebol v omeškaní s platením bežného výživného. Uznesením č.k. -39 zo dňa 18.07.2016 súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 80 Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

11. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa ust. § 80 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

13. Citované ust. § 80 Exekučného poriadku umožňuje zastavenie exekúcie na základe iniciatívy povinného, hoci ešte pohľadávka oprávneného nebola celá uspokojená a existuje preto zákonný podklad na ďalšie pokračovanie v exekúcii. Tento dôvod prichádza do úvahy len vtedy, ak exekúcia zrážkou zo mzdy sa vedie iba v prospech pohľadávky bežného výživného, povinný podá návrh na zastavenie exekúcie na súd, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie nebráni tomu, aby súd návrhu povinného vyhovel a existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. Pri zisťovaní predpokladu, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne je potrebné brať do úvahy celkové správanie povinného, jeho prístup k plneniu si ostatných platobných povinností a pod.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie posudzoval, či u povinného sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie v súlade s týmto ustanovením. Súd prvej inštancie mal z vyjadrení účastníkov exekučného konania, ako aj z oznámení súdneho exekútora preukázané, že povinný zaplatil celé zameškané výživné, ktorého vymoženie bolo predmetom tohto exekučného konania a že s platením bežného výživného na maloleté deti nebol do dňa vydania napadnutého rozhodnutia v omeškaní. Z uvedeného vyplýva predpoklad, že povinný si bude aj v budúcnosti plniť povinnosť platiť bežné výživné dobrovoľne, pričom súd vychádzal z rozhodujúcich skutočností aktuálnych v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v čase vydania napadnutého uznesenia boli splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ust. § 80 Exekučného poriadku

15. Pokiaľ oprávnení odvolaním napadli aj III. výrokovú vetu, ktorou súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žiaden z účastníkov konania procesne nezavinil zastavenie tohto exekučného konania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou exekúciu zastavil a napadnutej časti III. výrokovej vety, ktorou žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

17. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).