Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-6-2023.pdf
PDF · 113.92 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: MIŠÁK spol, s. r. o., so sídlom Bratislavská 49/119, Trenčín 911 05, IČO: 44 512 261, zastúpený: PACTIO, s. r. o., so sídlom advokátskej kancelárie A. XXX, B. B. XXX XX, IČO: 36 862 452, proti žalovanému: A. C. - PREPRAVATN, s miestom podnikania D. XXX, XXX XX B. E., o zaplatenie 900,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 540,- eur od 26.10.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 16.01.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 26.06.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 720,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 540,- eur od 26.10.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 16.01.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 01.06.2022 Zmluvu o nájme nebytových priestorov pričom v zmysle Článku V. ods. 3 sú obe zmluvné strany oprávnené vypovedať zmluvu bez udania dôvodu. Výpovedná lehota je tri mesiace pričom táto plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalovaný ako vyplýva z emailovej komunikácie doručil dňa 18.11.2022 žalobcovi Oznámenie o vypovedaní Zmluvy o nájme nebytových priestorov ku dňu 31.10.2022. Žalobca zaslal žalovanému dňa 30.11.2022 Výzvu na úhradu s tým, že nájomný pomer vyplývajúci z nájomnej zmluvy končí ku dňu 31.01.2023 a žalovaný je povinný uhradiť za toto obdobie nájomné na základe vystavených faktúr. Následne žalovaný telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, že nájomné neuhradí. Žalovaný do podania tohto návrhu svoje záväzky neuhradil žalobcovi ani čiastočne. 2. V spore bol vydaný dňa 28.02.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza faktúry, ktoré boli vystavené na podklade zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.06.2022, uzavretej medzi MIŠÁK spol, s.r.o. ako prenajímateľom a A. C. - PREPRAVATN ako nájomcom. Na každej z faktúr sú určené doby nájmu nebytového priestoru. Všetky predmetné faktúry boli vystavené nedôvodne. Ako žalobca poznamenal, dňa 18.11.2022 mu bolo doručené „Oznámenie o vypovedaní Zmluvy o nájme nebytových priestorov", z dôvodu že nie je možné naďalej využívať predmetný priestor tak, ako bolo vopred dohodnuté pri podpise zmluvy a to predovšetkým z dôvodu, že v nebytovom priestore klesla teplota pod kritickú hranicu, v dôsledku čoho nie je možné tento nebytový priestor riadne využívať na vopred dohodnuté
účely podnikania. O tomto fakte žalovaný viac krát oboznámil žalobcu a taktiež aj zodpovednú osobu, pracovníčku (ktorá zodpovedá za priestory žalobcu v jeho neprítomnosti) a to približne od druhej polovice septembra opakovane. Niekoľko krát im bola prisľúbená náprava, no k jej realizácií nedošlo. Z tu spomenutého dôvodu, bol nútení využiť svoje zákonné právo na základe zákona č.116/1990 Zb. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nebytových priestoroch"), ktorý v §5 ods. 1 hovorí: „Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené." Z nasledujúceho výkladu vyplýva, povinnosť prenajímateľa zabezpečiť riadne fungovanie inžinierskych sieti, pod ktoré spadá aj vykurovanie objektu. Taktiež dávame do pozornosti, Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z.z., zo dňa 27. januára 2016, o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou a chladom pri práci. Z tu spomenutých dôvodov, nevidí žalovaný žiadnu z možností, ako by mohol riadne užívať spomenutý priestor ďalšie tri mesiace na účely jeho podnikania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený a návrh žalobcu a ako nedôvodný zamietnutý. 3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním z 07.06.2023 v rámci ktorého uviedol, že navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a zároveň predkladá súdu nasledovné vyjadrenie. Žalobca zotrváva na podanom návrhu a tvrdenia Žalovaného považuje za nepravdivé a účelové. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.06.2022 Zmluvu o nájme nebytovým priestorov (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo užívanie nebytového priestoru – F. G. XX o výmere XX C. nachádzajúcej sa v administratívnej budove E.. G. XX postavenej na parcele G. XXXX zapísanej v LV č. XXXX k. ú. B. a jedno parkovacie miesto nachádzajúce sa na parc. G. XXXX/X, všetko vo vlastníctve žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú pričom podľa Článku V ods. 3 Zmluvy obe zmluvné strany boli oprávnené vypovedať túto Zmluvu písomne bez udania dôvodu vo výpovednej lehote 3 mesiace pričom táto začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Ako vyplýva z podaného návrhu Žalovaný prostredníctvom e-mailu doručil dňa 18.11.2022 Žalobcovi Oznámenie o vypovedaní Zmluvy o nájme nebytových priestorov ku dňu 31.10.2022. S poukazom na ustanovenie Článku V ods. 3 Zmluvy je nepochybné, že trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.12.2022 a nájom sa skončil ku dňu 28.02.2023. Žalobca v rámci upomínacieho konania omylom uviedol, že nájomný pomer končí ku dňu 31.01.2023 a navrhol k tomuto dátumu zaviazať žalovaného na úhradu dlžného nájomného spolu s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu Žalobca rozširuje podanú žalobu a žiada, aby súd zaviazal Žalovaného na úhradu dlžného nájomného za mesiace október 2022 až február 2023 v celkovej sume 900,- €. Zároveň Žalobca žiada, aby súd zaviazal Žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 540,- € od 26.10.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- € od 16.01.2023 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- € od 26.06.2023 do zaplatenia. Taktiež Žalobca žiada zaviazať Žalovaného na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €. Pokiaľ ide o tvrdenie Žalovaného, že všetky predmetné faktúry boli vystavené nedôvodne, a to predovšetkým z dôvodu, že v nebytovom priestore klesla teplota pod kritickú hranicu, v dôsledku čoho nie je možné tento nebytový priestor užívať na vopred dohodnuté účely podnikania, toto tvrdenie Žalovaného je nepravdivé, účelové a Žalovaným nepreukázané. Rovnako nepravdivé a Žalovaným nepreukázané je tvrdenie, že Žalovaný o tomto fakte Žalobcu viackrát oboznámil ako aj poverenú zodpovednú osobu, a to už približne v druhej polovici septembra 2022. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Žalovaný mu žiadnym spôsobom neoznámil, že má nejaké problémy s užívaním predmetu nájmu, služby spojené s nájmom žiadnym spôsobom nereklamoval a ani mi neoznámil, že hodlá ukončiť nájom nebytových priestorov. O tom, že nebude ďalej užívať priestory som sa Žalobca dozvedel až z jeho e-mailu zo dňa 18.11.2022. Žalovaný mu do dnešného dňa priestory riadne neodovzdal a neodovzdal mi ani kľúče od týchto priestorov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Žalovanému nájomný pomer skončil dňom 28.02.2023 a v zmysle Nájomnej zmluvy je povinný uhradiť dlžné nájomné v celkovej výške 900,- € spolu s príslušenstvom. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal pravdivosť žiadneho jeho tvrdení, najmä, že nemohol riadne užívať nebytový priestor. Žalobca pre úplnosť dodáva, že v danom období mali v predmetnom objekte dlhodobo prenajaté nebytové priestory ďalší piati nájomcovia, z ktorých viacerí ich užívajú dodnes a doposiaľ nemali žiadne výhrady k poskytovaným službám spojených s nájmom. 4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu nereagoval. 5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti strán sporu, žalobcu zastúpeného jeho právnym zástupcom a žalovaného. 6. Dňa 17.01.2024 súd rozhodol na pojednávaní o zmene žaloby tak, že pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 900,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 540,- eur od 26.10.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 16.01.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 26.06.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.“, nakoľko mal na uvedený procesný postup splnené podmienky, nakoľko doteraz navrhované dokazovanie bolo možné použiť aj na rozhodnutie o zmenenej žalobe bez potreby odročovania pojednávania. 7.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že zotrváva na návrhu tak ako bol podaný v znení vyjadrenia k odporu zo dňa 7.6.2023 a žiada priznať istinu 900,-eur spolu s príslušenstvom a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100%. Ďalej uviedol, že bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, výpovedná doba bola dohodnutá na 3 mesiace, bez udania dôvodu. Dňa 18.11.2022 doručil žalovaný žalobcovi prostredníctvom e-mailu výpoveď, z uvedeného nebytového priestoru s poukazom na zmluvu o dielo. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.12.2022 a nájom skončil 28.02.2023. Pokiaľ ide o komunikáciu žalovaného so žalobcom táto neprebehla jednoducho na základe tohto oznámenia, žalovaný len zaslal výpoveď, neodovzdal kľúče, ani priestory a takýmto spôsobom sa snažil ukončiť nájom. Dôvody sú nepravdivé a v prípade potreby vie žalobca preukázať aj výsluchom ďalších svedkov, nájomcov, že tie dôvody uvedené v odstúpení sú nepravdivé. Pokiaľ ide o argument čo bol dôvod výpovede považuje ho za vymyslený, lebo sa bavíme o mesiaci september a október. Tvrdenie, že teplota v interiéry klesla pod 15 stupňov Celzia, je nepravdivá. Pokiaľ ide o tvrdenia o arogantnom správaní, tak to považuje za vymyslené a tvrdenia sa nezakladajú na pravde.
7.2 V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje súdu, tak ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, aby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 900,- eur spolu s navrhnutým príslušenstvom a zaviazal súd žalovaného na náhradu trov konania vo výške 100%. 8.1 Žalovaný na pojednávaní uviedol, že všetky predmetné faktúry boli vystavené nedôvodne. Žalobca povedal, že 18.11.2022 bolo doručené vypovedanie nebytových priestorov z dôvodu, že nie je možné využívať priestor tak ako bolo vopred dohodnuté pri podpise zmluvy a to predovšetkým z dôvodu, že v nebytovom priestore klesla teplota pod kritickú hranicu z dôsledku čoho nie je možné tento nebytový priestor využívať na účel podnikania. Naďalej pracovníčka navrhovateľa zodpovedná za chod v čase jeho neprítomnosti bola o všetkom upovedomená viac krát, taktiež sľúbila nápravu ku ktorej nedošlo. Nebytový priestor mal viac krát meranú teplotu pod 15 stupňov Celzia, vzhľadom k tomu tam nie je možné sa zdržiavať niekoľko hodín denne a predovšetkým je to zdraviu nebezpečné, hovoria o tom aj vyhlášky verejného zdravotníctva. Chcem poznamenať, že výpoveď bola riadne doručená a neakceptovaná zo strany žalobcu. Z našej strany sme sa chceli dohodnúť a doplatiť aj mesiac a pól nájmu v mesiaci v ktorom sme už nemohli priestor využívať. Bol som odmietnutý a ponížený pánom žalobcom. Tento priestor čo sme teraz využívali a nemohli vzhľadom k uvedeným skutočnostiam. Pri poslednom stretnutí so žalobcom a jeho pracovníčkou ktorá bola o všetkom upovedomená a s ktorou sme podpisovali zmluvu, keď sme informovali p. C. o tom, že v jeho priestore je zima a nekúri sa, bol sám z toho prekvapený a p. asistentke dohovoril, aby túto vec napravila, čo sa nestalo. 8.2 Žalovaný v záverečnom návrhu uviedol, že v podstate ďalší návrh nemá, tak ako sa vyjadril nesúhlasí s týmto návrhom a chce, aby bol vypočutý aj svedok. 9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zmluva o nájme nebytových priestorov z 1.6.2022; faktúra č. 12211; výpoveď; oznámenie o vypovedaní zmluvy; e-mailová komunikácia; opakované oznámenie o vypovedaní zmluvy o nájme nebytových priestor; výzva na úhradu; faktúra č. 122111; faktúra č. 123022; podací lístok; druhá strana podacieho lístku; výpis z obchodného registra žalobcu z 22.2.2023; výpis zo živnostenského registra žalovaného z 28.2.2023; faktúra č 123073; výpis z obchodného registra žalobcu z 17.1.2024; výpis zo živnostenského registra žalovaného z 17.1.2024. 10. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil na rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný skutkový stav: Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 01.06.2022 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal žalobca ako vlastník nehnuteľnosti – administratívnej budovy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym úradom v B., okres B., obec B., katastrálne územie H., do prenájmu žalovanému priestory a to v časti XX C., nachádzajúce sa na prízemí, označené ako F. G. XX, administratívna budova súpisné číslo XX a jedno parkovné miesto. Žalobca prenechal žalovanému do užívania predmetný nebytový priestor za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Nájomný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitý so začiatkom nájmu dňa 01.06.2022. Strany si zároveň dohodli možnosti zániku zmluvného vzťahu a to aj výpoveďou bez udania dôvodu s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede. Zároveň si strany v nájomnej zmluve dohodli výšku nájomného a to 150,- eur mesačne, s tým, že k uvedenej sume bude pripočítaná DPH podľa platných predpisov. Nájomné malo byť uhrádzané štvrťročne, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, žalobcom. Dňa 18.11.2022 žalovaný doručil žalobcovi emailom výpoveď. Výpovedná doba začala plynúť od 01.12.2022 a uplynula 28.02.2023. 11.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku na vyššie uvedený skutkový stav použil nasledovné právne predpisy: 11.2 Podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
11.3 Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
11.4 Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11.5 Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11.6 Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11.7 Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 11.8 Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 11.9 Podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 11.10 Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 11.11 Podľa § 153 odsek 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
11.12 Podľa § 153 odsek 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, súd vec právne posúdil takto: V prvom rade, súd chce poukázať na to, že v zmysle § 150 odsek 1 CSP sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutočnosti. Uvedené ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť niečo relevantné v spore tvrdiť. Povinnosť tvrdenia, teda bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade žalobcu. S bremenom tvrdenia je úzko spätá aj dôkazná povinnosť, pričom ak ich žalobca ustojí, teda v prvom rade tvrdí podstatné a rozhodné skutočnosti, následne na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení označí dôkazy, následne sa uvedená povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou presúva na protistranu, žalovaného. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi princípom formálnej pravdy a následne rozsudok v spore v zásade zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili. V sporovom konaní súd len výnimočne môže nahrádzať aktivitu strán sporu. Sporové konanie sa neriadi „vyšetrovacou“ zásadou, kedy by súd zisťoval z vlastnej iniciatívy
skutočnú pravdu. Súd nestranne rozhoduje na základe vzájomných tvrdení a dôkazov, ktoré strany v spore produkujú. V zásade platí, že strana sporu, žalobca je povinná tvrdiť také rozhodné skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva jej spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti jednej strany sporu, žalobcu, zodpovedá procesná povinnosť druhej strany sporu, žalovaného, pre prípad jeho úspechu, relevantne tvrdenia žalobcu poprieť a na svoje tvrdenia označiť dôkazy.
13. V uvedenom prípade žalovaný do dňa pojednávania sa k žalobe vyjadril raz, v rámci podaného odporu k platobnému rozkazu, následne už na vyjadrenie žalobcu nereagoval. Tvrdil, určité skutočnosti, ktorými odôvodňoval, prečo nárok žalobcu považuje za nedôvodný, avšak na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení v podanom odpore neoznal žiadne dôkazy. Rovnako po doručení vyjadrenia žalobcu k podanému odporu, na uvedené už nereagoval a dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v podanom odpore teda do dňa uskutočnenia pojednávania neoznačil, a to aj napriek výzve súdu na vyjadrenie sa a poučeniu o povinnosti uplatniť prostriedky, v jeho prípade procesnej obrany, včas, s následkom možného neprihliadania na ne ak včas nebudú uplatnené. Napriek uvedenému, žalovaný dôkazy, ktorými chcel preukázať dôvodnosť ním tvrdených skutočností ako aj samotné skutkové tvrdenia, doplnil až na pojednávaní. V zmysle § 153 odsek 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V uvedenom prípade žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok z nájomnej zmluvy. Túto označil ako dôkaz a do spisu predložil, tvrdil odovzdanie predmetu nájmu do užívania žalovaného, užívanie predmetu nájmu žalovaným, výpoveď z nájmu a uplynutie výpovednej doby, počas ktorého obdobia má v zmysle zmluvy o nájme nárok na dohodnuté nájomné. Tvrdil určitú výšku nájomného, ktorého výška zodpovedala zmluvnému dojednaniu, ktorú zmluvu do spisu predložil a v podanej žalobe označil ako dôkaz, ktorý preukazuje v podstate väčšinu ním tvrdených skutočností. Zároveň do spisu predložil emailovú komunikáciu, v rámci ktorej bola žalobcovi doručená výpoveď z nájomnej zmluvy, od doručenia ktorej sa odvíja aj začiatok plynutia dohodnutej výpovednej doby, teda všetky podstatné skutočnosti na priznanie uplatneného nároku žalobca jednak tvrdil a zároveň aj preukázal predloženými dôkazmi.
14. Súd na právny vzťah strán sporu aplikoval prioritne ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko išlo v uvedenom prípade o právny vzťah medzi podnikateľmi v zmysle § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, ktorý vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Strany sporu uzatvorili medzi sebou nájomnú zmluvu, ktorá je samostatne upravená v osobitnom právnom predpise, zákone č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý rovnako súd aplikoval na uvedený právny vzťah.
15. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal rozhodnutia o povinnosti, ktorú odvodzoval z uzatvorenej zmluvy o nájme nebytového priestoru. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca riadne tvrdil rozhodné skutočnosti na priznanie uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, riadne uzatvorenie zmluvy, ktorú právne posúdil ako zmluvu o nájme nebytového priestoru v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., na základe ktorej žalovaný mohol užívať nebytový priestor vo vlastníctve žalobcu a za uvedené užívanie počas trvania nájomného vzťahu bol povinný platiť žalobcovi nájomné v dohodnutej výške 150,- eur mesačne bez DPH, s DPH 180,- eur. Žalovaný poprel dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu s tým že predmet nájmu nebol riadne spôsobilý na jeho užívanie, nakoľko v ňom klesala teplota pod akceptovateľnú úroveň a žalobca s uvedeným stavom neurobil žiadnu nápravu. Žalovaný však na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti a tým aj na preukázanie prípadnej možnosti zníženia nájomného neoznačil ako vo svojom odpore tak až do uskutočnenia pojednávania žiadny dôkaz. Žalovaný až na pojednaní doplnil svoje skutkové tvrdenie ohľadom teploty, ktorá mal byť v prenajatom priestore, ktorá mala klesať pod 15 stupňom Celzia. Žalovaný bol riadne poučený o koncentrácii konania v zmysle § 153 odsek 1, 2 CSP teda o jeho povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas s tým, že ak nebudú uplatnené včas, súd na ne nemusí prihliadať. 16. Súd poukazuje na to, že účelom sudcovskej koncentrácii konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie nového pojednávania. V zásade preto platí, že ak na to neexistujú osobitné dôvody, predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazov až na pojednávaní nie je včasné. Sankciou za uvedené je na omeškaný procesný úkon súd nebude prihliadať teda neprizná mu procesnoprávne účinky. Žalovaný tvrdil v uvedenom prípade, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť udržiavať prenajatý priestor v stave na riadne užívanie, nakoľko v ňom klesala teplota pod akceptovateľnú hranicu, tak aby neboho ohrozené zdravie žalovaného a jeho zamestnancov. Avšak na uvedenú žalovaným tvrdenú skutočnosť, ktorá mohla viesť k zníženiu jeho zmluvnej povinnosti,
ktoré zníženie predpokladá aj samotný zákon v zmysle § 8 formou pomernej zľavy z nájomného, pri porušovaní povinnosti nájomcu, žalovaný neoznačil do dňa pojednávania žiadny dôkaz a to aj za situácie, že jeho tvrdenie o porušovaní povinnosti žalobcu, žalobca poprel. Za uvedeného stavu, súd musí konštatovať, že žalobca preukázal všetky ním tvrdené skutočnosti, žalovaný skutočnosti tvrdil, aj keď aj jeho skutkové tvrdenia boli pomerne všeobecné, nakoľko uvádza „že klesla teplota pod kritickú hranicu“, čo mal žalovaný na mysli, o akú teplotu išlo, doplnil znovu až na pojednávaní. Predloženie dôkazov na pojednávaní súd považuje za oneskorené, preto v zmysle koncentrácie sudcovskej konania na uvedené neprihliadal a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 17. Na úplnosť súd považuje ešte za potrebné uviesť, že hoci navrhované dôkazy zo strany žalovaného súd nevykonal, a to výsluch svedka, v podobe osoby, ktorá pracovala v kancelárii žalovaného a osoby, pracovníčky žalobcu, s ktorou žalovaný komunikoval, súd má za to, že ani uvedené dôkazy by nedokázali preukázať dôvodnosť obrany žalovaného. Výsluchom osoby, ktorá pracovala so žalovaným, by súd zistil, jeho subjektívne vnímanie teploty miestnosti, a to len v rozsahu zrejme či mu bola zima alebo nie. Rovnako súd má značnú pochybnosť, vzhľadom k rozsahu uplatneného nároku (mesiace október až február) a ľudskej schopnosti zapamätať si určité udalosti, ako by dokázal svedok sa relevantne vyjadriť k teplote v rámci jednotlivých mesiacov, pričom na čo súd predovšetkým poukazuje, išlo by o jeho subjektívne vnímanie. Na zníženie uplatneného nároku, čo zákon aj predpokladá, by žalovaný musel navrhnúť dokazovanie, ktoré je spôsobilé objektívne preukázať, aká teplota bola v predmetnej miestnosti, čo bolo potrebné spoľahlivými meračmi zachytiť v rozhodnom čase, spätne to už ani nie je možné. 18. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania a to v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka v súlade s návrhom žalobcu. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania zohľadniac postupnú splatnosť jednotlivých záväzkov žalovaného na základe vystavených faktúr a to nasledovne: úrok z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 540,- eur od 26.10.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 16.01.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 180,- eur od 26.06.2023 do zaplatenia. 19. Súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2023 Z. z. vo výške 40,- eur, tak ako si ju uplatnil aj žalobca podanou žalobou. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.